Po viac ako mesačnej odmlke sa vám opäť prihováram, tentokrát s poslednou časťou nášho kolumbijského dobrodružstva.
Naposledy sme sa rozlúčili v predposledný novembrový týždeň po akcii s názvom "farralito" a úspešnom otváraní Oniho auta. Naše rozprávanie pokračuje o týždeň na to, v stredu, kedy sa konala recepcia pre partnerov AIESEC Manizales. Celá akcia sa konala v klube miestnej obchodnej komory, prišlo pomerne veľa hostí a večer dopadol nad očakávania. Dokonca sa deckám podarilo sponzorsky získať materiál na recepciu, tak sme sa aj zadarmo najedli :D Prišiel aj môj šéf a celkom sa mu páčilo.
V piatok, 29. novembra bol môj posledný deň v práci, ku koncu pracovnej doby mi spravili menšie posedenie, dali sme si
ovocný šalát, pokecali a rozišli sa pekne domov. Tým sa oficiálne skončilo moje pôsobenie v nemocnici. V záverečnom bilancovaní sa mi nakoniec podarilo získať približne štvornásobok môjho platu, takže investícia sa nemocnici oplatila :D
V sobotu sme mali potom poslednú asambleu roka, dotiahli sme tam aj externého psychológa, ktorý spravil zaujímavú prednášku o ľudskom šťastí. Musel som z nej ale predčasne odísť, pretože o piatej večer mi (už bývalí) kolegovci z Hospital Amigo pripravili takú súkromnejšiu rozlúčku u Pauly na byte. Robili sme tacos (plnené kukuričné placky), vynikajúce a poriadne pikantné, kecali sme, až sme sa potom večer rozlúčili.
Hneď na druhý deň, v nedeľu, sme sa s Onim a Cristianom vybrali do mesta hľadať ražnú múku. Podarilo sa mi totiž zohnať originálny recept na slovenský zemiakový chlieb (ďakujem nemenovanej mošovskej pekárni :D), do ktorého sa práve aj táto múka používa. Po 3 hodinách hľadania v supermarketoch aj miestnych pekárňach sme ale naše snaženie vzdali, pretože ražnú múku nielen že nemali, ale o nej ani nepočuli :D Nahradili sme ju teda obyčajnou pšeničnou a pistili sa do pečenia. Menším problémom tiež bolo, že sa nám nepodarilo kúpiť normálne droždie, ale iba nejaké dehydrované. Najprv sme teda s týmto divným vysušeným droždím vymiesili cesto, ktoré sme následne dali do formy a čakali, pozerajúc Stardust. Keď ale aj po polhodine zostalo cesto nevykysnuté, rozhodli sme sa milým kvasinkám trochu pomôcť, cesto ešte
raz premiešať, pridať raz toľko droždia a hlavne dodať trochu cukru, nech majú hubky čo papať. Vskutku pomohlo a za ďalších 20 minút sme už chlebík sádzali do pece :) Po skončení filmu bol chlieb akurát hotový a mohli sme hodovať :D Poučenie do budúcna: nastaviť rúru na nižšiu teplotu, nech sa chlebík pomalšie pečie a nezostane vnútri polosurový :)
V pondelok ma potom ešte čakali zo dva preklady, potom balenie a rýchly presun na terminál. Dôvodom bolo vyvrcholenie celej ročnej stáže v podobe 10-dňového výletu. Nápad ako taký prišiel pôvodne od Katky Ďurovkovej, ktorá po skončení stáže chcela ísť a aj išla na mesačný výlet po Latinskej Amerike. Nápad sa mi zapáčil, ale keďže moja stáž končila až tesne pred Vianocami, rozhodol som sa pre iný variant. Skončil som v robote o dva týždne skôr a získaný čas využil na
cestovanie. Šťastnou náhodou som tento plán spomenul aj pred JuanMim, ktorému sa zapáčil, a tak sme na výlet išli dvaja (JuanMi totiž asi týždeň predtým zoštátnicoval a do promócií mu zostávali ešte 3 týždne, tak nemal čo robiť :D). Celkom vtipné ešte bolo, že pôvodne sme chceli ísť na pobrežie, do národného parku Tayrona a do oblasti La Guajira s peknou prírodou lákajúcou nemálo turistov. V deň odchodu mi ale JuanMi zavolal, že vraj voda zaplavila nejaký most medzi Manizales a pobrežím, ďalšiu cestu zavalilo, a teda nemáme ako sa dostať do našej destinácie. To by však nebola Kolumbia, keby sa niečo nevymyslelo. Rozhodli sme sa preto použiť plán B: ísť do departmentu Huila s množstvom indiánskych sôch, národným parkom, priehradou, púšťou a super jedlom :D
Na terminál sme teda aj s JuanMim s odretými ušami dorazili večer cca. o 18:30, pol hodinku pred odchodom autobusu.
Jediný problém bol, že mi ešte nezaplatili október, takže moja hotovosť nebezpečne konvergovala k nule. Potreboval som preto vybrať peniažky z môjho slovenského účtu - na to však bolo treba, aby som sa dostal k bankomatu skupiny ATH - ktorý na termináli nie je. JuanMi teda kúpil lístky, nasadli sme znova do taxíka a hor' sa do centra. Bankomat sme našli, rýchlo som vybrali peniažky a päť minút pred odchodom autobusu sme sa ako veľká voda dovalili naspäť na terminál. JuanMi potom ešte išiel kúpiť niečo na jedenie a na pitie, ale autobus nás počkal, takže bolo všetko v pohode :D
Cesta mala trvať 12 hodín, preto som sa bál toho, aký autobus nám pošlú. Obavy však boli úplne zbytočné, keďže autobus bola celkom nová Scania, klimatizovaná, z dekami pre každého cestujúceho, plazmovými obrazovkami a miestom na nohy,
ktoré stačilo aj stredoeurópskemu obrovi (to ako mne :D). Po osviežujúcom spánku sme sa prebrali už neďaleko od našej prvej destinácie v departmente Huila, mestečku Pitalito. Odtiaľ sme sa v pickupe/taxi presunuli do asi 60 km vzdialeného San Agustínu, dedinky s množstvom indiánskych vykopávok. Po príchode sa nás hneď ujal človek z miestnej súkromnej turistickej kancelárie, ukázal nám hostely a predstavil zaujímavosti, ktoré sa na okolí dajú vidieť. Do jedného z hostelov sme sa nasťahovali a aby sme využili čas, využili sme poobede hneď prvú z turistických možností: poldňovú cestu na koni po najzaujímavejších indiánskych lokalitách (hneď potom, ako sme si u majiteľa hostelu overili, že cena, ktorú nám ujo za koníka ponúka, je primeraná :D).
Výlet na koňoch bol super, videli sme indiánske sochy z predkolumbovského obdobia, dokonca som poprvýkrát v živote videl rastlinu koky (ale len jednu - hehe), kone boli tiež poslušné, len keď sa rozhodli namiesto kráčania cválať, trpela moja zadná časť viac, ako mi bolo milé :) Raz sa nám síce skoro splašili, keď do jedného domu akurát vháňali rozzúrené býky, ale všetko sme bez ujmy prežili :D Večer nasledovalo varenie a jedenie cestovín a sladký spánok.
Na ďalší deň sme hneď ráno nasadli do jeepu, ktorý nás vzal na vzdialenejšie náleziská. V skupinke s nami bol šialený amík, ktorý už 5 rokov žije v Medelline a učí chudobné deti, dvaja Bogotčania (frajer s frajerkou) a ešte jeden blonďák s modrými očami, menom Viilli a príšerným fínskym prízvukom - a keď som sa ho spýtal, či je z Fínska, bol nesmierne
prekvapený, ako som to len mohol uhádnuť :D Po celodennej túre plnej obdivovania sôch, vodopádov a úžin sme prišli večer do hostela a zakecali sa s jedným Iráncom žijúcim v Dánsku, ktorý chodí po svete, natáča dokumenty, fotí, píše články a takto sa zabáva :) Neskôr sme s dvomi Bogotčanmi pripravili arepy so syrom (mňam) a potom vybehli aj s Iráncom a celou tlupou do pizzérky na drink. Celkom zaujímavé bolo pozorovať Američana a Iránca, ako sa spolu bavia: obaja skúsení a scestovaní a pritom sa hádali o politike a urážali ako malé deti... hold, ľudská hlúposť je asi skutočne nekonečná.
Z videného v ten deň stojí za spomenutie návšteva miesta, kde sa najdlhšia čisto kolumbíjska rieka, Magdalena, prediera
cez skalný masív kaňonom širokým 1 meter. Rieka má v tomto mieste hĺbku 18 metrov a je veľmi nebezpečná. Zahynulo tu niekoľko ľudí buď následkom pošmyknutia a pádu do rieky alebo úmyselného skoku (traduje sa príbeh o mužovi z Bogoty, ktorý zanechal list na rozlúčku a odišiel sem spáchať samovraždu. List našla slúžka, zalarmovala políciu, ktorá dorazila na miesto len aby videla muža práve skákať do rozbúreného prúdu. Kvôli vodným vírom jeho telo vyplávalo na povrch až o 3 dni).
Nasledujúci deň po tomto poučnom výlete sme sa vybrali s Bogotčanmi ešte do neďalekého archeologického parku. Bola to pekná prechádzka, aj keď tých 140 indiánskych sôch človeku po čase začalo už trochu splývať :D Pre nadšencov sú všetky
sochy umiestnené v osobitnej Fotogalérii 28. Najprv sme sa chceli už v ten deň v našom putovaní posunúť ďalej, no nakoniec sme sa rozhodli zostať ešte do rána a vyraziť až potom. Vybehli sme s Iráncom najprv na obed a potom večer aj na pizzu. Rozprával o svojich cestách po Ázii a Latinskej Amerike - v podstate už prešiel všetky krajiny týchto regiónov a v nasledujúcom období sa vraj ide venovať Afrike. Na pizzu sme skočili do tej istej pizzérky, kde sme boli noc predtým. Vlastí ju šialená polonemka-polofrancúzska, ktorá je v Kolumbii už 20 rokov - blonďavé vlasy a prízvuk ju však stále prezrádzajú :D Nič to ale nemení na tom, že jej pizza s domácou údenou klobáskou bola najlepšia, akú som v Kolumbii za celý čas jedol.
Nasledujúce ráno sme sa teda zbalili, naraňajkovali sa v miestnej pekárni a vybrali sa na cestu naspäť do Pitalita.
Odtiaľ sme si "na prvom semafore" stopli poloautobus do dediny Palestína. Tam sme prišli okolo 11:00 s tým, že najbližší džíp do osady Escuela ide o 13:00. Zvyšný čas sme využili na nákup potravín na cestu a hľadanie informácií o našej najbližšej destinácií, národnom parku Cueva de los Guácharos. Zistili sme ale iba, že v turistickej kancelárii nikto nie je, a tak sme sa aspoň v miestnej reštike najedli - a bol to teda obed kráľovský: prepečené hovädzie mäsko so zemiakmi a zeleninovým šalátom. Potom sme sa už ponáhľali k jeepu, vyzdvihli si medzi časom v kancelárii autodopravcu uložené batohy a zistili sme zaujímavú skutočnosť: džíp bol taký plný, že ľudia viseli zo strechy a zo strán ako strapce hrozna. Postavili sme sa však k problému pragmaticky, využili porekadlo malá kopa pýta viac a pridali sa k visiacim neborákom. Cesta prebiehala celkom plynulo až na to, že v niektorých zákrutách a v prudkom kopci som mal
pocit, že sa milý džíp už-už prevráti. Ku koncu skoro 30-minútovej cesty už sme boli aj pomerne unavení, avšak podľa pravidla, kto sa nedrží, ten má smolu a spadne sme sa strechy auta držali ako kliešte.
Do osady sme úspešne dorazili okolo pol druhej a dali sa do rozhovoru s miestnymi, ktorí práve pripravovali oslavu dňa panny Márie (8.12. - pečené prasiatko, kohútie zápasy a veľmi, veľmi, veľmi veľa rumu :D). Tí nás najprv vysmiali, že prečo chceme ísť do národného parku bez čižiem a v dlhých džínsoch - že cesta do národného parku je vraj veľmi rozbahnená a trvá približne 4 hodiny. Keďže sme čižmy už nemali ako zohnať, prezliekli sme si aspoň dlhé nohavice za kraťasy a plní odhodlania sme sa vydali na štvorhodinovú cestu andským pralesom.
S postupom času sa však odhodlanie začalo pomaličky vytrácať a to najmä keď sme sa na niektorých miestach brodili 40 cm bahnom, predierali sa húštinami alebo sa snažili nespadnúť do priepastí po oboch stranách chodníka. Približne v polovici cesty sme dorazili k hranici národného parku a zároveň aj k najnižšiemu bodu tasy - korytu rieky Suaza. Po krátkej prestávke sme sa pustili do stúpania, no naše 15kg batohy s každým krokom naberali na váhe a najmä mne už rapídne dochádzali sily. Najhoršie však bolo, že sa pomaly začínalo stmievať a vďaka chýbajúcim tabuliam sme nevedeli, koľko nám ešte chýba do cieľa. Našťastie mal JuanMi so sebou lampáš, ktorý nám poslúžil posledných 10 minút cesty. Naša radosť, keď sme zbadali ústredie národného parku aj s chatkamii bolo neopísateľné. Hneď sme zamierili k hlavnej budove, kde nás už neveriacky vítali dvaja správcovia parku. Keď videli, v akom sme stave, zľutovali sa nad nami a hneď nám doniesli vodu so sirupom, aby sme si trošku doplnili tekutiny a cukor. Po úvodnom zoznámení sme sa ubytovali (aj so
vstupným poplatkom cca. 10 EUR na noc) a konečne zhodili ruksaky. Novou výzvou bolo sprchovanie, keďže sme boli špinaví až po uši, avšak na ubytovni bola len studená - pardon, ľadová horská - voda. Na moje prekvapenie mi ale po prvýkrát v živote studená voda nevadila a sprcha na mňa zaúčinkovala ako balzam.
Nasledovalo prvé načretie do našich zásob, ktoré sme si naplánovali na dva dni. Po úmornom výstupe a rozhovore so strážcami parku sme sa ale rozhodli, že keď sme už tu, predĺžime si o jeden deň pobyt a budeme radšej šetriť potravinami :) Večera sa preto odbavila troma párkami a kúskom chleba. Aby sme nešli spať s plným žalúdkom, zahrali sme si ešte s JuanMim Scrabble (ehm... áno, aj to som so sebou trepal :D) a unavení sme zaspali.
Ráno sme sa budili okolo 6:30, aby sme začali samotné spoznávanie parku. So sprievodkyňou sme sa večer predtým dohodli, že nás zoberie na vychádzku (približne 3 hodiny tam a 3 naspäť) k prameňu La Lindosa, kde ona tak či tak potrebuje urobiť ornitologický prieskum. Vydali sme sa teda na cestu chodníkom uprostred pralesa. K slovu sa nezriedka dostala aj mačeta, lebo v tomto teréne chodník už za niekoľko týždňov zarastie novou vegetáciou. Po druhýkrát nám tu chýbali čižmy, pretože polovica cesty bola korytom rieky s cca 30-40 cm vody. Nuž ale čo... človek si zvykne aj na mokré topánky. K prameňu La Lindosa sme dorazili pred obedom, jeho kamenitý svah porastený machom bol skutočne úchvatný, Po krátkej pauze sme sa vydali na spiatočnú cestu. JuanMi mal trochu krízu a išlo sa mu horšie, mne sa zasa kráčalo výborne.
Po príchode do tábora sme si chvíľu oddýchli a okolo 15:30 sme sa s druhým sprievodcom vybrali do miestnych jaskýň. Ide
o 2 jaskyne, Cueva del Indio a Cueva de los Guácharos, ktorej meno nesie aj celý park. Cueva del Indio (Indiánova jaskyňa) bola objavená indiánom menom Raymundo, ktorý v tých miestach žil a lovil. Onedlho nato nasledovalo aj objavenie druhej jaskyne pomenovanej po miestnom druhu vtákov, guácharos (Steatornis caripensis). Ide o zaujímavých asi 1m veľkých nočných vtákov živiacich sa ovocím. Konkrétne tvorí veľkú časť ich stravy semeno istej palmy, ktorá rastie 6 hodín letu od jaskýň. Keďže sú to vtáky nočné, vylietavajú z jaskyne okolo 18:00 večer, priletia do palmových hájov, tam skonzumujú semená, ktoré sa skladajú z 90 percent tuku a vydajú sa na spiatočnú cestu, aby vleteli naspäť do jaskyne pred úsvitom, o 6:00 ráno. Keďže sa však kŕmia v noci, nie je ich hlavným orientačným zmyslom zrak, ale netopierom podobná echolokácia. Sú jediným vtákom, ktorý ju využíva. Problémom pre tieto vtáky bolo, že ich mladé
obsahujú vďaka "pestrej" strave vysoký podiel tuku (tomuto vtákovi tiež preto hovoria "olejový vták"), ktorý má podľa miestnych povier neobyčajne liečivé účinky. Preto domorodci často vyberali hniezda a mláďatá zabíjali. Tomuto urobilo koniec až zriadenie parku v 60. rokoch (ide údajne o najstarší národný park Kolumbie) a polodobrovoľné vysídlenie obyvateľstva z jeho územia. Achillovou pätou parku bola dlho jeho poloha na juhovýchode krajiny, kde sa v minulosti zdržovali ľavicové gerily FARC - tie park dokonca v istom momente obsadili. Dnes je však už situácia pokojná a turisti sa postupne vracajú obdivovať jeho krásy :)
Tak aj my s JuanMim sme sa po štvornožky preplazili do prvej Indiánovej jaskyne. Sprievodcovia nám požičali aj lampáše,
takže sme si mohli naplno vychutnať majestátnosť krasových útvarov. Náš sprievodca - inak chalan asi v našom veku - vidiac, že sme otvorení bláznivým nápadom, nás povodil aj po bočných chodbách, kam sa normálne turisti nevodia. Išlo o ťažšie prístupné miestnosti s 30 cm vysokými vchodmi (kto sa neplazí, zostane von :D), 8m skalné steny, ktoré bolo potrebné zdolať bez istenia, či rôzne "balkóniky" čnejúce sa 20 metrov nad dnom jaskyne. Mali sme to šťastie vidieť aj časť jaskynného ekosystému a to malé kraby žijúce v jazierkách vo vnútri jaskyne, svrčky, ktorých tykadlá dosahujú dĺžku desaťnásobku dĺžky ich tela, ako aj slepé pavúky, ktoré sa oboma živia a hubu, ktorá sa zas živí pavúkmi :D. Návšteva jaskyne sa končila výstupom na 10 metrov vysoký starý rebrík, ktorý nás zas vyviedol na mesačné svetlo (keďže už bolo po zotmení).
Potom sme hneď prešli k druhej jaskyni guácharos. Už ako sme sa približovali k jej vchodu, ohromil nás hukot rieky,
ktorá ňou preteká, spojený s neuveriteľným škrekom vtákov. Nečudo, že im na Kostarike hovoria "malí diabli". Prvá vec, ktorá nám po vstupe do jaskyne udrela do očí, bolo veľké množstvo trusu, malých semenáčikov a jadier ležiacich na zemi. Boli to kôstky, ktoré guácharos po strávení tukového obalu vyvrhnú, ako aj z nich vyklíčené malé palmy. Boli sme dokonca svedkami toho, ako po nás, votrelcoch, vtáky tieto tvrdé kôstky z 30m výšky stropu jaskyne "pľuvali" - každý úspešný zásah znamenal bolestivú modrinu. Podarilo sa nám pozorovať hniezda guácharos, zlaňovať skalnú stenu nad dravou riekou a predierať sa úzkymi tunelmi, až kým sme sa opäť nedostali na povrch. Na ceste do tábora sme ešte prešli po prírodnom kamennom moste (v tvare víťazného oblúka, ktorého vnútro vydlabala už spomínaná rieka Suaza) a potom už nasledovala sprcha ľadovou vodou, cestoviny, pokec s medzičasom prijdivšími Švajčiarmi, ďalšia partia scrabble a sladký
spánok.
V posledný deň nášho pobytu sme sa pekne zbalili, ráno sme si ešte vyšli odfotografovať niekoľko zaujímavostí a okolo 10:00 sme sa vydali na spiatočnú cestu. Pri tom sme si urobili malú odbočku k vodopádu Cristales (tam nás sprevádzal aj správca parku), JuanMi sa v ňom a v priľahlom jazierku dokonca okúpal a potom už nasledovalo 5 hodín úmorného kráčania naspäť do osady. V ten deň som mal zasa krízu ja a išlo sa mi veľmi ťažko. Vlnitý terén so striedajúcim stúpaním a klesaním až po koryto rieky Suaza bol dosť zlý, no čo nasledovalo potom sa dá nazvať jedine katastrofa. Ďalšie 4 hodiny až do osady nasledovalo samé stúpanie (čo som si pri ceste tam neuvedomil). Posledná nádej zhasla, keď nám majiteľ mulíc, ktoré si objednali Švajčiari (stretli sme ich pri koryte Suazy), odmietol vziať batohy, lebo vraj Švajčiari sú tuční, veľa vážia a mulice by už ďalšie kilá navyše neuniesli... nuž, život je ťažký. A tak sme sa v pote, bahne a
strmých svahoch z kroka na krok približovali k osade. Opäť nás tlačil čas, lebo posledný džíp z osady odchádzal o 17:00 a ak by sme ho nestihli, museli by sme nocovať pod holým nebom.
Hneď ako sme takmer polomŕtvi uvideli osadu, vbehli sme na prvú farmu, zajedli si, napili sa, zjedli čerstvo odtrhnuté granadille a posilnení sme zdolali posledných 10 minút cesty. Po príchode do osady sme sa najprv umyli, pretože sme boli po stehná od bahna a tak by nás žiadny autobus nevzal. Po provizórnej očiste sme sa prezliekli do suchého a vybrali sa na miesto, kam prichádzal autobus. Ten však pol hodinku meškal, a tak sme mali možnosť vidieť dozvuky osláv panny Márie. Aj keď už bol večer, stále bolo vidno z predchádzajúcej noci mierne spoločensky unavených spoluobčanov ako
spia za stolmi s kohútmi priviazanými o nohu :)
Nakoniec bolo naše čakanie odmenené a autobus prišiel. Museli sme sa ešte síce raz kúsok vrátiť, lebo jednej pasažierke šofér vyložil nesprávne vrece (ehm...), ale nakoniec sme tesne pred 18:00 dorazili do dediny, odkiaľ nám presne o šiestej večer mal ísť posledný autobus do Pitalita. Tak aj bolo, autobus sme s odretými ušami stihli a po prvýkrát za ten deň sme si oddýchli. V Pitalite sme sa už len ubytovali v najlacnejšom hoteli, skočili na super hamburger s hranolkami a sladko zaspali.
Ďalší deň, v pondelok sme sa po raňajkách vybrali na terminál a odtiaľ do mesta Neiva, strediska departmentu Huila. Po
ceste sme si ešte na mýtnici od predavačov kúpili pečivo na obed a hneď ako sme dorazili na terminál, zobrali sme si džíp, ktorý nás zaviezol do mestečka Yaguará. Prišli sme okolo 15:00 a sotva sme si stačili nájsť hotel, utekali sme priamo k miestnej priehrade, odkiaľ práve odchádzala vyhliadková loď. Plavba po priehrade bola super, ale ešte lepšie bolo, keď sme po pristátí našli (síce iba jedinú) otvorenú reštauráciu, kde podávali miestnu špecialitu - rybu moharra. Super jedlo, príjemná obsluha a išlo sa opäť spať. Ráno sme vstávali o 6:00, kúpili sme si niekoľko sáčkov 5cm dlhých pečených syrových rožkov nazývaných achiras a pobrali sa naspäť do Neivy. Tam sme si tentokrát nechali v úschovni batohy a vydali sme sa na cestu do poslednej zastávky celého výletu, mestečka Aipe.
V Aipe sme sa najskôr snažili získať nejaké turistické informácie o sprevádzaní po neďalekej púšti Tatacoa a po menšej
prehliadke miestnych úradov sa nám to nakoniec aj podarilo. Získali sme číslo na koordinátora turizmu. Zavolali sme mu a o tri minúty už pre nás pred pobočku miestneho úradu prišiel sám koordinátor na motorke. No, v skutočnosti to nebol koordinátor, ako neskôr vysvitlo, ale bolo dôležité, že mal číslo na skutočnú koordinátorku. Zaviezol nás teda do miestnej pekárne na raňajky a o 15 minút dofrčal na motorke naspäť aj s milou koordinátorkou. Tá nás po raňajkách cez pole za dedinou zaviedla k rieke Magdalena (väčšia ako náš Dunaj), kde sme sa na motorovom kanoe mali prepraviť na druhú stranu do dedinky Villa Vieja, odkiaľ je priamy prístup na púšť. Vybavila nám tiež, že nás na druhom brehu budú čakať sprievodcovia, ktorí nás po púšti prevedú. Jediným problémom bolo, že kanoe nemalo benzín a čerpačka vo Villa Vieja nemala benzín - ujo musel preto skočiť pešo do Aipe, aby si naplnil kanister.
Po tomto menšom zdržaní sme už nerušene pokračovali v plavbe cez rieku (miestami len pol metra hlbokú) až do Villa Vieja. Tam nás už čakali turistickí sprievodcovia, celkom milí chalani (bratia), s ktorými sme sa po chvíli vyjednávania nakoniec dohodli na cene. Išli sme najprv k nim domov a kým oni zháňali benzín do motoriek (púšť je veľká), my sme sa celkom dobre porozprávali s ich mamou. Nakoniec s nami išiel jeden z bratov a ich otec. Bolo až prekvapujúce, ako sa relatívne bujná vegetácia v okolí rieky na niekoľkých metroch menila na polopúštnu až púštnu. Urobili sme si niekoľko zastávok, kde sme nechali motorky na ceste a urobili si menší okruh pešo po samotnej púšti, ktorá sa člení na červenú a sivú (viď fotky :D). Je treba povedať, že sprievodcovia sa skutočne vyznali, ukázali nám plody kaktusu, ktoré sa dajú jesť (len nie rozpálené od slnka, lebo vtedy spôsobujú hnačku :D), rovnako ako aj bobule
jedného kríka. Upozornili nás tiež na jedovaté pŕhliace rastliny a oboznámili s históriou púšte. Nakoniec sme ešte
zašli za ich starou mamou, ktorú volajú "kráľovná púšte", pretože bola zakladateľkou celého miestneho osídlenia. Má už cez 95 rokov, ale je stále čiperná, dobre vidí aj počuje a rada sa fotografuje - čo inak nie je ani veľké prekvapenie, keďže má 10 detí, 80 vnúčat, 40 pravnúčat a 20 pra-pravnúčat - štatisticky jej dvakrát do týždňa vychádza oslava niekoho narodenín, tak si fotografovania asi užije :D :D :D
Po absolvovaní prehliadky púšte a miestneho observatória (vďaka absentujúcim pouličným lampám je Tatacoa jedným z najlepších miest v Kolumbii na pozorovanie nočnej oblohy) sme sa pobrali naspäť do Villa Vieja, s odretými ušami sme
stihli posledné kanoe do Aipe, tam sme kúpili ďalšie achiras, nasadli na posledný autobus do Neivy, najedli sa v meste a ponáhľali sa na terminál, aby sme sa o 22:30 vydali na spiatočnú cestu do Manizales. Tam sme dorazili okolo 9:00 v stredu ráno, a tak sa započal môj posledný týždeň v Kolumbii.
V stredu, štvrtok a piatok som sa ešte venoval posledným vybavovačkám, rušil som si poistenie, účet v banke, nakupoval a vyrábal vianočné darčeky, robil som poriadok vo fotkách z Huily a stretával sa s kamošmi :) V piatok sme ešte išli do opery, pretože Cris tam spieval v zbore a zohnal nám 2 lístky (ani jeho mame už nezvýšilo - whoops). Problémom ale bolo, že lístky boli na stredu a Oni sa ich snažil vymeniť na sobotu s tým, že jeho mama pôjde namiesto nás v stredu.
Tá ale prišla z opery síce spokojná, ale so smutou správou - a to, že už sú všetky lístky vypredané. To bolo ale veľmi nepríjemné, lebo ak sme nechceli, aby nás Cris rovno prizabil, niektoré z predstavení sme si museli ísť pozrieť. A jediná možnosť bol piatok. Aj bez lístkov sme sa teda postavili pol hodinku pred začatím predstavenia do radu ku vchodu a dúfali sme, že im ešte zvýšia kapacity a pustia dnu aj ľudí bez lístkov, čo niekedy robievajú. Aby sme ale osudu trochu pomohli, vyžobral Oni priamo od biletára jeden lístok (zadarmo) a druhý mu posunul kamoš, ktorý už bol dnu (tiež zadarmo), takže cesta ku kultúrnemu vyžitu bola voľná. Opera bola fajn, scénografia úžasná, herecké výkony tiež veľmi dobré, problém bol len trochu so zvukom, lebo sa im občas v mikrofónoch ozývala spätná väzba.
Menšia anekdota sa ešte viaže k tomu, čo nám pred predstavením povedal Cris: na premiére im vraj počas predstavenia
spadol jeden zo zavesených anjelov. Až počas dotyčnej árie sme si ale uvedomili, že zavesení anjeli neboli z papiera, ale boli to ľudia visiaci na lanách asi 3 metre nad zemou, čo výrazne menilo situáciu :) Inak, opera bola typicky kolumbíjska, bola zložená ako pocta skladateľovi, ktorý sa zaslúžil o rozvoj rytmu Vallenato, takže v nej boli použité jeho pesničky a úryvky z jeho života.
V sobotu mi AIESECári pripravili prekvapenie: rozlúčkovú párty, o ktorej som oficiálne nevedel, až pokým som nedorazil na miesto (jasné že troška dedukcie a skutočnosť, že niektorí z kamošov sú veľmi zlí klamári, mi už aj predtým čo-to naznačili). Kecali a zabávali sme sa do noci, piekli sme opäť slovenský chlieb, no tentokrát sme ho podávali s plesnivým syrom, šunkou a zeleným čajom - bol skutočne dobrý (až na to, že kúpili múku s práškom do pečiva, takže bol
mierne koláčovitý :D). Potom sa pripravovala kolumbijská vianočná natilla a buňuelos. Na ďalší deň sme skočili večer do termales, posledný krát sa rozlúčiť s kolumbíjskou horúcou vodou a nasledovala posledná noc na juhoamerickom kontinente, ktorú som trávil príznačne - balením kufrov.
To však nebola jednoduchá úloha, nakoľko som mal celú svoju ročnú existenciu oficiálne zbaliť do dvoch kufrov (jedného príručného a druhého veľkého) o hmotnosti 27 kg. Nuž, aby som to skrátil, na konci som mal kusov batožiny 5 (2 kufre, za jeden z ktorých ešte dodatočne ďakujem Katke Ďurovkovej, 1 batoh, 1 mochila a 1 notebooková taška) s úhrnnou hmotnosťou 55 kg. Nadišlo ráno, ja som sa ešte išiel prejsť na nafotiť miestny cintorín, čo som za celý rok nejak nestihol, najedol som sa a počkal na Oniho, ktorý ma aj s kuframi odviezol na letisko. Tam sa mi uja podarilo
presvedčiť, že vlastne tá menšia nadváha (o oficiálnej batožiny to činilo cca. 10 kg) vlastne nevadí, lebo ja som celkom chudý, na čo sa len zasmial, nechal ma zaplatiť nejakú minimálnu sumu 200 Sk a pustil ma ďalej bez poplatku :D Potom som sa čakajúc na lietadlo rozlúčil so všetkými, ktorí ma prišli odprevadiť na letisko, nastúpil som do lietadla a poslednýkrát som sa obrzrel na Manizales.
Do Bogoty sme prišli načas, čo znamenalo, že som mal cca. 7 hodín času na stihnutie nasledujúceho lietadla. Tú rezervu som mal preto, aby som v prípade zlého počasia v Manizales (a teda zatvoreného letiska) stihol ísť do Pereiry a chytiť lietadlo tam. Takto som ale v kľude uložil batožinu do úschovne, zavolal Sakimu a Ruke, ktorá bola práve v Bogote a vydal sa ich čakať. Najskôr prišiel Saki, s ktorým sme kecali a kecali, potom sme sa naobedovali a zasa sme kecali a
kecali :) To už ma ale celkom slušne bolelo v krku (doniesol som si asi nejakého pekného bacila z výletu po Huila alebo som ho nachytal od Juliho, ktorý bol v tom čase tiež celkom chorý), tak som bol pekne na džúsikoch. Neskôr prišla aj Ruka, rozlúčili sme sa, potom sme sa rozlúčili aj so Sakim a vošiel som do priestoru pasových kontrol. Tam mi asi trikrát prehľadávali batožinu, potom sa ma ešte neuniformovaný policajt podozrievavo vypytoval, že čo som v Kolumbii porábal, ale nakoniec boli všetci spokojní a nechali ma prejsť (možno sa im na Rontgene nepáčili tie nožničky, zubná pasta a gél ktoré som mal v príručnej batožine, ale nikdy ich pre ten úžasný bordel, ktorý v mojom kufri vládol, nenašli, tak ma vždy pustili :D). Výborným ťahom tiež bolo, že sa mi v Bogote podarilo presvedčiť uja na priehradke, aby mi zacheckoval batožinu až do Prahy a okrem toho som ju postavil na váhu tak šikovne, že sa opierala o malý stĺpik a váha ukazovala presne 23 kg (čo bol limit) - a tak som neplatil za nadváhu nič :D Napokon som úspešne nasadol do
lietadla, na ktorom som po úžasnom roku opustil Kolumbiu.
Let bol bez problémov, len v Madride malo moje lietadlo do Paríža kvôli počasiu meškanie, tak ma presunuli na skorší spoj. Ešte kvôli tomu hľadali moju batožinu, aby ju mohli nanovo označiť, ale všetko dobre dopadlo, batožina dorazila a poslali ju so mnou na skorší let. Opäť mi prezerali kufor, opäť nič nenašli, a tak som sa dostal do Paríža. Tu som počkal na mierne zmeškaný let do Prahy a nebezpečne som sa začal približovať k domovu. Jediným problémom bolo, že posledný vhodný vlak z Prahy do Vrútok mi išiel o 00:09 z hlavnej stanice. Môj let prilietal o 22:30, lenže s meškaním sa to pretiahlo na 22:45 a kým sme sa aj s batožinou (55kg) vymotali, bolo 23:00. Keďže som bol bez mobilu a snažil som sa skomunikovať s našimi doma, vyskúšal som letiskový telefónny automat, ktorý berie aj MasterCard... nuž, ten môj
nebral. Potom som sa rozhodol vybrať si nejaké české koruny na autobus na hlavnú stanicu. Aká bola však moja hrôza, keď som zistil, že bankomaty sú asi 100 metrov odo mňa na druhom konci inak úplne prázdnej haly. Tak som sa aj s kuframi (ten najťažší 30 kg mal iba jedno koliesko) presunul k bankomatu, vybral peniažky a opäť sa presunul k východu. Čas bežal.
Bolo 11:15, keď som sa dostal na zastávku MHD. Tu mi ale nikto nemal rozmeniť bankovku na drobné, aby som si v automate mohol kúpiť lístok. Celý zúfalý som oslovil jedného chalana, ktorý sa s niekým rozprával írečitou slovenčinou. Dali sme sa do reči, až mi nakoniec ako vianočný darček jeden lístok podaroval. Keď prišiel autobus, bolo už 11:25 a chalanisko vyjadril pochybnosť, či ten vlak stihnem... ehm... V autobuse sa na mňa v jednej zákrute kufor zrútil prvýkrát. 20 minút na to sme presadli do metra (išiel aj s kamošom tým istým smerom ako ja). Metro sme našťastie stihli bez
zbytočného čakania a teda nádej na stihnutie vlaku naďalej žila. Problémom bolo presadnutie na inú linku metra na stanici Muzeum, pretože takto v noci tam metro premáva iba každých 15 minút, čiže mi zostávalo len dúfať, že stihnem nejakú súpravu v rozumnom čase. Po eskalátoroch (tam sa na mňa kufor zrútil po druhýkrát) som sa dostal na druhú linku metra. Keď som prišiel na stanicu, boli akurát pristavené súpravy metra v oboch smeroch. Dvere na jednej sa práve zatvárali a tak som sa v nádeji vrhol na tú druhú. Pýtal som sa ľudí, či je toto správny smer na hlavnú stanicu, ale nikto mi nevedel/nechcel povedať, takže som sa rýchlo vrhol k informačnej tabuli v strede, zistil, že to skutočne je správny smer a pred zatvorením dverí som stihol aj s kuframi do metra naskočiť. Hlavná stanica bola hneď ďalšia zastávka, lenže na hodinkách už bolo 00:04 a ja som bol bez lístka. Vrhol som sa teda k najbližšiemu okienku, lenže odtiaľ ma odkázali na oddelenie medzinárodných lískov - oni sú vraj len pre vnútroštátne. Samozrejme, že medzištátne
lístky sa nachádzali až na poschodí.
V tomto momente som už bol od neprestajného vláčenia kufrov a celkom slušne zapáleného hrdla taký vyčerpaný, že som nevládal kufre po schodoch vyniesť naraz, preto som musel vyjsť najskôr kúsok s jedným, potom kúsok s druhým a takto som sa po troch schodoch nakoniec dostal na prvé poschodie. O 00:08 som sa privalil som sa k okienku medzinárodných lístkov, teta sa na mňa s ľútosťou pozrela a nahlas zapochybovala, či ten vlak ešte stihnem, ja som ju slušne poprosil, nech radšej rýchlo dáva lístok a nekecá a s lístkom v ruke som sa najrýchlejšie ako sa dalo pobral k nástupištiam. Keď už som bol na eskalátore na nástupište, počul som hvízdanie výpravcu. Aj keď som veľmi chcel, nebol som už v stave pobehnúť, a tak som len rezignovane čakal aj s kuframi, kým "pristaneme". Aké však bolo moje prekvapenie, keď vlak ešte stál a práve do neho nastupovali poslední dvaja železniční policajti. Rýchlo som sa k nim prirútil a s úľavou som sa
ťahal do vlaku. Snažil som sa naškrabať posledné zvyšky síl a vytiahnuť so sebou aj môj kufor, no ten stál ako prilepený k zemi. Vidiac toto, železniční policajti sa začali nesmierne smiať a stáli vo vagóne bez pohnutia. Iste v
duchu tipovali, či sa mi podarí nastúpiť alebo či ma vlak nechá v Prahe. To mi dodalo trochu síl, naveľa sa mi podarilo naložiť kufor a za súčasného pohýňania vlaku sa za mnou zabuchli dvere vozňa.
S nesmiernou úľavou som sa začal presúvať k svojmu 3 vagóny vzdialenému kupé. Išlo to tak, že som najťažší kupor kopal pred sebou a menší ťahal za sebou - inak sa nezmestili. Problémom boli prechody medzi vagónmi, ale postupne som ich s jedným kufrom naraz zdolal. Po príchode do kupé som zistil, že batožiny je v ňom viac ako ľudí. Našťastie bolo v batožinovom priestore ešte miesto, tak sme batožinu úspešne uložili a ja som sa vyčerpaný zvalil na sedačku. Okrem mňa bola v kupé ešte pani z Veľkej Británie idúca na Vianoce aj s deťmi (už výhradne anglofónnymi) k babičke, jedna baba z Humenného a akýsi pán, ktorý na nasledujúcej zastávke vystupoval. So zostávajúcimi spolucestujúcimi sme ale kecali až
do 4:30 ráno, kedy sme prekročili slovenské hranice a baba z Humenného (ktorá nám inak rozprávala peknú historku o tom, ako si v Prahe najala cigánov, aby jej za 200 SKK preniesli kufor z jedného konca mesta na iný) mi mohla požičať mobil, aby som napísal našim SMS, že som vo vlaku.
A tak sa pomaly skončil môj ročný kolumbíjsky príbeh. Do Vrútok sme dorazili o 6:30, tam ma už čakali naši, nasadli sme do auta a to ma začalo odvážať zasa za inými dobrodružstvami. Ale o tom niekedy nabudúce :)
no jasne, uz mam vybrate obrazky, dneska vecer sa ich tam pokusim dat a pridat aj nejake pokecy... Dufam, ze budes stranku pravidelne checkovat :)
oo hovorí:
kde su tie fotky a animacia?
peto reto hovorí:
fotky
no skus teraz :) uz by mala frcat Kolumbia a Svedsko. Len si pri tej animacii nezabudni pustit zvuk ;)
eldzej hovorí:
hola chico
pekny medailonik si si vystuuhal, chvalim bannery :-)
good luck
kevin hovorí:
nooo pekne to tu mas, sme sa pobavili na tvojix fotkax z detstva, heheh (ale v dobrom)...tak sa nam nestrat vo velkom svete:-)
kevin hovorí:
refresh
mas strasny bug, ani ti nejdem hovori aky, myslim, ze prides na to aj sam...
peto reto hovorí:
bug
hehe, viem, musim sa na to este cez tyzden pozriet :D Zatial to musim odstranovat rucne. Este je to stale v procese :D
kacicka hovorí:
???
chlapci,co je bug?
(no a ten matros teda bude?) :)
Smogra hovorí:
no fiha
jeeej, gratulujem k vizam americkym a na bugy kasli (aj tak ziadne nevidim a to som akoze aj refreshla a pohoda, este aj fotky ako bejby si funguju), vsak hlavne ze ide stranka a mame co pozerat.
pekny let! a chovaj sa slusne, ako spravny praktos ci stazista ci intern ci aka je teraz aktualna @ terminologia. }:-)
stanley hovorí:
bug
bug je nejak chyba v prehliadaci, ale mco by om sa s tym nezaoberal. petooooooo, ako zijes?
peto reto hovorí:
budem slusny
jasne, nebojte :) budem pit s mierou, fajcit iba nenavykove latky a budem celkovo slusny :)
peto reto hovorí:
bug
no, uz by to malo byt opravene. Mozete refreshovat do sytosti :D
mato F. hovorí:
budem slusny
no to dufam,ze ta tam odnaucia konecne pit tolko kofoly ;)
prajem stastnu cestu a vela super zazitkov v kolumbii,ale nezarob si podozrivo vela peniazkov,vies ked povies ze si si ich doniesol z kolumbie,nie kazdy ti musi uverit ze to neni z takych selijakych obchodov s navykovymi latkami :D
caaaaff
Kubo hovorí:
petulo petulo drzim ti tam palce a ked uz tie omamne latky nebudes uzivat aspon posielaj na slovensko pred NDK bude treba.papa
peto reto hovorí:
dik
caute chalani, dikes :) budem sa snazit zostat v chudobe (a myslim, ze s tym platom to az taky problem nebude :D ). Neviem, ci sa mi podari NDK timu nieco pekne na ukludnenie poslat (balicek z Kolumbie-hehe), ale mozno zvysok LCcka by sa mohol postarat :D
pepka hovorí:
Peto, mucho suerte!!:)
davaj si pozor na vela dobreho jedla a krasne kocky :)
a na vianoce sa moc neopi ;)
Lubor hovorí:
Peťo, nech sa ti tam darí a v poriadku sa vráť, ale hlavne si to tam uži, bude to zážitok na celý život (a spomínajme na štokholm :-))
peto reto hovorí:
dikes
Budem sa snazit :)
palo g hovorí:
nedaj sa
len tolko, davaj si pozor, to len v americkych filomoch tam pista seagal robi poriadok s mafiou, ty sa vyhni vsetkym zivlom.
pohodovu cestu a vela stastia.
oo hovorí:
dosli sme domov o 23_30, celou cestou prsalo. Brrrrrr.
Ako to, ze len jedno koliesko? Co ho dopsuli?
Cauko, stastny let
peto reto hovorí:
let
cau cau, hej to koliesko niekde po ceste odpadlo :) ale zasa taky problem to nie je, lebo ten kufor ide aj na jednom a najhorsie je ho drzat v ruke, lebo je tazky; taha sa celkom OK.
miso krcmery hovorí:
drzim palec peto a pozdravuj odo mna good old dixieland ekd budes tranzitovat cez atlantu.
ata hovorí:
cestou-necestou
myslime na teba a dufame ze dobre doletis, pobudnes a priletis spat. pa.
nesto hovorí:
pozdravy
zdar pjotr, zdravime a drzime palce aby si sa v zdravi dostal do bogoty a mohol tam ochutnat tie miestne "speciality"
odkedy si pridal posledny prispevok... tak ziaden iny nefunguje.... mas tam chrobaka...
FlashG hovorí:
Reto ruleZ, drz sa chlape
oo hovorí:
Ak som dobre dovidel na letisko v Mani, mal by si uz byt tam. Tak budem cakat na podrobnu spravu a hodnotenie cesty. Cauko
peto reto hovorí:
Manizales
Zdravim vsetkych. Dixieland som pozdravil a doleteli sme tiez v pohode :-). Podrobnu spravu sa pokusim napisat zajtra, musim si kupit adapter na notas :-) Na chrobaka sa tiez kuknem...
peto reto hovorí:
chrobak
No, ja som to skusal a mne ide vsetko... Co konkretne ti neslo? Niekedy treba trochu pockat, kym sa 'zaoblia okna' a vtedy to pomalsie reaguje :-)
kacicka hovorí:
manimani
ahoj ;)
zdravim daleku comlumbiu :)
ja idem za par minut na prednasku, ale stranku checkujem tak 3-4x za den :)
tesim na nove spravy
papa a posielam tu najvacsiu pusu a hug ake si vies predstavit.
S.
aa hovorí:
no co jako. Startujem, moj dopravy prostriedok je pripraveny.Tak napis aspon ci mas batozinu
peto reto hovorí:
co a ako
Upravil som nejake veci, takze by sa stranka mala nacitavat trosicku rychlejsie (nemala by na taky dlhy cas "zamrznut") a nemala by byt taka narocna na procesor :). Okrem toho sa uz do fora mozu pisat aj bodkociarky a refreshovat bez toho, aby sa prispevok pridal dvakrat (Len prosim nedavajte do prispevkov "rury") :D. Inak, mam sa super, akurat som prvy den v robote, batozinu mam, dneska vecer sa pokusim napisat normalny clanok, tak sa zajtra teste :)
Saki hovorí:
aaahoj
No cica widim ze si sa zabyval, akurat mi je divne ze nikde nespominas arepu!!!joj a btw...ten taxikar co ta zviezol za 30 000 ta strrrrasne obtiahol,z jedneho konca bogoty na druhy to nikdy nestoji viac jak cca 17 000,ale som rad ze sa ti paci...a ak si este nebol tak na santander je tienda co sa vola empanadas paisas...musis skusit s vinagretovou omackou...pozdrawuuuuuj
cmuck
Sakinko&Dianita
peto reto hovorí:
RE: aaahoj
No nazdo :) Hehe, no, to som si isty, ze ma obtiahol... rovnako ako ten typek, u ktoreho 2 minuty hovoru stali namiesto 400 pesos 10.000 pesos :D Ale s tym sa pocita... turistu treba obrat o nadbytocne prostriedky. Inak, arepu samozrejme papame skoro kazde rano a normalne mi chuti. A v tiende empanadas som bol, lebo v podstate byvam na Santander, byvam na Santander, predtym som 2 dni byval v Cable, takze som to mal vsetko po ceste :D
Drzte sa zatial :) peto reto.
PS. Pocuvam tu na teba same chvaly :D
blondinka hovorí:
Cau piitr
Tak vidim, ze srsis stastim, co znacii, ze ti ten ibubrofen nebude treba :D:D:D
vela zdaru zatial
peto reto hovorí:
RE:blondinka :D
Nazdis :) No ved pockaj, zatial som tu len 6 dni. Uvidime, co bude tak o 2 mesiace :D Zatial ho mam odlozeny na bezpecnom mieste :)
Saki hovorí:
Re: aaahoj
Pocuvas na mna chvaly, to je divne...mozes mi to napisat do sukromneho mailu? sakinko@gmail.com ak by si nahodou nevedel co ty ale urcite vies...a neboj co sa tyka arepy aj mne chutila prvy tyzden...ale to prejde!inak vies comu sa este howori arepa? :-P
drz sa cica...cmuck
smolo hovorí:
ola
retkovsky, vidim na fotkach, ze nam zacinas priberat!!! :D nicht schlafen :D
kacicka hovorí:
re: ola
Ale Smolo, ved vies ze fotky rozsiruju :)
Pepko, alles ok :)
peto reto hovorí:
re:ola
Akoze bracho, to vobec nie je stravou... To je preto, ze tu sme v nadmorskej vyske 2200 m a je tu preto nizsi tlak vzduchu, co znamena, ze clovek sa zvnutra trochu nafukne... ale neboj, ked dojdem na Slovensko zasa pekne sfuknem :D :D :D
oo hovorí:
bacha
to si ale musis davat sakra pozor, ked pojdes do volajakej vysokej budovy, aby si neprisiel o gombiky na gatiach
peto reto hovorí:
feliz navidad
stastne a vesele vsetkym :)
stastne a vesele hovorí:
kacicka
Aj ja sa pripajam, feliz navidad vsetkym ;)) a hlavne tebe pepko ;)
papa
a dufam ze kapusticka bola mnami mnam :)
Mirka hovorí:
vesele Vianoce
Vesele Vianoce v Kolumbii zelam:) vela special zazitkov;)
RadoL hovorí:
Ahoj!!!!
Ahoj, trafil som na stranku, mas to super, drzim palce, stastne a vesele a pekny novy rok
peto reto hovorí:27.12.2007, 13:44
nova funkcia
Prajem prijemny prvy povianocny pracovny den... My tu pracujeme uz od vcera :) Na forum nam pribudla nova funkcia, takze uz budeme vediet, kedy kto co napisal :D Starsie clanky nikam nezmizli, len su schovane dole pod forom. Staci kliknut na link a zazracne sa objavia :) ET pozdravuje domov :)
peto reto hovorí:28.12.2007, 15:25
optimalizacia
Hello :) Stranka by mala byt teraz optimalizovana aj pre IE6 a Mozillu (IE7 je default). Operu a pripadne aj Netscape skusim vybavit dnes vecer. Stastni majitelia spomenutych browserov, dajte mi pls. vediet, ci vam nerobi nejake sprostosti :D So zelanim stastneho noveho roka :) peto reto.
Michal Duchoň hovorí:28.12.2007, 15:53
nazdarek
Sevas Peťo, tak pozerám že sa tam celkom bavíš,dufam ze sexi šatôčky s tangáčmi ti boli tak akurát..:).. kua tu je zima ako v ruskom filme... pekný zvyšok roka prajem.
Mišoo
peto reto hovorí:28.12.2007, 16:23
RE: nazdarek
Cau Misko :) Jeej, dik :) No, musim povedat, ze sa fakt nenudim... aj vcera sme boli na jednej Birthday party, len skoda, ze to bolo pre chalana, lebo pre babu by som mal prihodny (cerveny sexi) darcek :D Tu zimu vam tak napoly zavidim, napoly nezavidim... my tu mame cca. 20°C a poobede kazdy den prsi. Drz sa a stastny novy rok :)
oo hovorí:28.12.2007, 16:49
Cauko, tu je inverzia ako blbec, ale na Holiach je vraj uzasne. Zajtra mozno vyrazime.Este sa ozvem. Drz sa.
daniel londoño Armenia hovorí:29.12.2007, 04:56
I like your blog
peto, nice pictures, nice stories, but I think that everybody wants to see in this pictures one of you using the sexy pijama.
just kidding
really nice christmas, was a real pleasure to have you here with us, a friend of katka is also part of our family, so please feel free to come here anytime you want.
good luck with colombia.
peto reto hovorí:29.12.2007, 18:46
RE: I like your blog
Hola Dany :) Muchas gracias. Era un placer compartir la Navidad con ustedes. Para verme en los medios rojos hay que emborracharme primero y eso no es facil, pero ustedes tienen un ano entero para intentarlo :D PS: Como leiste el blog si esta en Eslovaco?
oo hovorí:01.01.2008, 03:55
1.1.2008 03.52
Cauko, tak si idem lahnut, lebo ma rano caka odpisovanie.Zatial ti neviem zodpovedne povedat, ktora stranka sa mi viac paci, ale rychlost nacitania prvej stranky urcite hra dolezitu rolu. Lebo my, ludia, sme netrpezlivy.:) Tak ti prajem este 2 hodiny prijemneho a veseleho Silvestra, a samozrejme, vsetko len to najlepsie do noveho roku.
oo hovorí:01.01.2008, 09:18
samozrejme,ze netrpezlivi :::)))
Dendo z Lentilkova hovorí:01.01.2008, 11:51
PF 2008
Peto tie dve zeny nie su az take zle,aj ked sa tu prepijalo od rana, ked prisli, nezabili lopatu nikoho, lebo sme ju schovali. Inac ta pazdravujeme a hlavne ja Denis Liner drz sa.
peto reto hovorí:02.01.2008, 13:08
RE: PF 2008
Nazdo :)
No, vidim, ze ste tam mali celkom veseleho Silvestra, hehe :) Vsetko dobre do noveho roka a pozdravujem vsetkych :)
eldzej hovorí:02.01.2008, 13:15
PF @))*
hadam si odhalil tu trosku kryptografie Retko, tak vsetko naj v Novom Roku, prave sedim v praci a kocham sa tvojou webkou :-)
dzurko hovorí:02.01.2008, 18:46
stastny novy rok
ahoj petko, tesil som sa na to kedy si najdem cas precitat si tvoj blog. Totiz tusil som, ze ma tu cakaju poriadne pikosky od Majstra Peta-Reta :)
Dobre som sa bavil citanim riadkov...ale aj fotkami. Neviem sa dockat videa kde uvidime teba excelentne tancovat latino tance :)
BTW, vsetko najlepsie v novom roku...vela trpezlivosti so psou terapiou:)
peto reto hovorí:02.01.2008, 20:39
RE: stastny novy rok
Cau Dzurko :) hehe, som rad, ze sa ti paci. Musim povedat, ze si tu uzivam kopu srandy, a zatial na mna este nejake kulturne soky nedolahli (a to som dnes stravil doobedie vybavovanim zdravotnej poistky :D). Uvidime ako bude o mesiac. Drz sa zatial a pozdravuj vsetkych :) PS. To video ako tancujem salsu by mohlo byt coskoro, lebo mi tu nikto neda s tym pokoj, ale excelentne, tak toho sa asi nedozijeme :D
peto reto hovorí:02.01.2008, 20:41
RE: PF @))*
No nazdo Mr. Eldzej :) Vsetko dobre do noveho roku aj tebe a pozdravuj vsetkych z #!@A :D PS. Neodpustim si: ako ide diplomovka :D :D :D ?
peto reto hovorí:02.01.2008, 20:45
RE: Dendo
Cau Denisko, som rad, ze si napisal a ze tam davas na celu veselu spolocnost pozor :) Nas silvester bol tiez vesely a trval az do osmej vecera nasledujuceho dna, takze metlou by sme si zasluzili skor my :D Maj sa pekne a vsetko dobre do noveho roku :}
Dendo z Lentilkova hovorí:04.01.2008, 14:05
Dik ze si mi od pisal vsetko dobre a nech sa ti tam v tej KOLUMBI DARI a pozrel som si to na globuse vsetko dobre DENIS LINER
peto reto hovorí:04.01.2008, 20:20
upravy na stranke
Hello vsetci :) Trosku som upravil to nestastne video, takze je trochu svetlejsie a pri stiahnuti uz nie je postavene hore nohami. Okrem toho uz teraz stranka automaticky detekuje verziu Flash Playera a prisposobi tomu zobrazeny format videa. Stale plati, ze najlepsie je mat Player 8 alebo 9. So zelanim pekneho vikendu, ja :D
Libuša Polerecká s rod. hovorí:06.01.2008, 11:47
Pozdrav
Peťo pozdravujeme ta v dalekej cudzine, prajeme veľa úspechov a krásnych zázitkov. Radi chodíme na tvoju stranku píses zaujimavo a putavo, vela sa clovek dozvie. Aj fotky sú krasne, tak nech ti to vydrzi. Zelame vsetko naj... v novom roku a bud zdravý. Polereckovi
Kubo hovorí:07.01.2008, 09:16
Nazdarek Petulo, neviem preco sa seci kochame tvojou webkou prave vtedy ked sedime v praci alebo by sme mali nieco robit....idem sa este trosku kochat nech nezaostavam..cauko
peto reto hovorí:07.01.2008, 18:46
RE: Pozdrav
Dakujem pekne za pozdrav, zatial sa mi tu velmi paci, tak sa budem snazit priebezne doplnat stranku, nech je co citat. Dufam, ze sa mi tento tyzden podari zajst na bycie zapasy, tak budu aj fotecky. Pozdravujem do TR :)
peto reto hovorí:07.01.2008, 18:49
RE: Kubo
Cau Kubko, hehe, no to neviem, ale kazdopadne ma to tesi :D V stredu by mal pribudnut dalsi miniclanocek, trochu nejake veci poprehadzujem a potom zaciatkom buduceho tyzdna kompletna sprava z Manizalenskeho jarmoku :D Inak, podarilo sa mi konecne krvopotne spravit na stranku tikajuce hodiny, ktore (dufajme) funguju pod vsetkymi hlavnymi browsermi, tak ked sa budete velmi nudit, mozete sa kukat na ne - kazdu sekundu vyzeraju inak :D :D Drzte sa zatial a nech zije NDK :D, p.
peto reto hovorí:11.01.2008, 13:56
nove funkcie :)
Tak, ako ste si mohli vsimnut pribudli nam kvoli rychlosti nacitavania na lavu listu archivy starych clankov. Budem ich tam presuvat zo spodu tejto stranky kazdy mesiac-dva. Dovtedy budu skryte pod odkazom "zobrazit starsie clanky". Okrem toho nam na pravej liste pribudlo zopar zakladnych udajov o Kolumbii a ministranocka s hymnou (slova aj hudba). Dalej by uz mali fungovat aj v inych prehliadacoch ako IEx zvuky "kliknutia" pri prechode na inu sekciu v menu vlavo. Skuste overit a dajte spatnu vazbu :=)
oo hovorí:11.01.2008, 18:34
fajnove
Petik, je to fajnove, len mne to momentalne neprepocitava meny. Viac v maile, cau.
Milos hovorí:13.01.2008, 23:24
hola amigo!
Cauko Peto! Prave listujem konecne tvojim blogom, veru mas to tu prepracovane...ale super citat tvoje zazitky:) Poriadne si tam uzi tento rok! adioooos, milos
peto reto hovorí:15.01.2008, 13:13
RE: hola amigo!
Cau Milosko :) dik, no, snazim sa tu zatial vytrieskat z tychto sviatkov, co sa da, lebo uz sa koncia a po mesiaci oddychu sa zacina tvrda praca :D
peto reto hovorí:16.01.2008, 14:02
videa a tak
no, uz je to vsetko uploadnute, len teraz pozeram, ze pod IEx6 nejdu... skusim sa na to pozriet a zatial, ak mate, pouzite IEx7 alebo iny prehliadac :D
st@n hovorí:16.01.2008, 18:17
Hola chico malo :-)
Cau peto reto, taksom sa konecne dostal aj ja na tvoj bog :) drzim ti palce, nech sa ti paci... len pis a pis a pis co a ako. Tak ciao, St@n
peto reto hovorí:17.01.2008, 15:06
RE: Hola chico malo :-)
Cau Stanko :) hehe, dik, ved pisem, pisem, az sa mi z klavesnice pari :) o tyzden pribudne dalsi clanocek, aj ked uz asi bude menej fotiek, lebo som nafotil, co sa dalo a okrem toho sa so strankou zacinam blizit limitu 200MB :D Pozdravujem SKia :)
ovečka hovorí:18.01.2008, 16:28
ahooooj
no ahoj peto, ale mas kraaaasnu stranku...paraaaaaaaaada :) budem poriadne čítat, ako to funguje u vas v kolumbii :)zatial papa
peto reto hovorí:18.01.2008, 20:28
RE: ahooooj
cau janka :) dik, snazim sa ju postupne dorabat a vylepsovat :D Co sa tyka super ovecky, uz je nahodena ako maskot Mosoviec v sekcii SLOVENSKO a za chvilu bude aj na Wikipedii :) cau zatial, p.
eldzej hovorí:19.01.2008, 12:28
diplomka
caf Pedro, tvoja otazka ma tak vyviedla z rovnovahy ze ma paralyzovala na tyzden!!!!
diplomka este nejde, ale uz by som mal pomaly startovat
a co hovoris na lokalnych AIESECarov som sa zabudol opytat, socializuju s tebou dostatocne?
peto reto hovorí:19.01.2008, 17:12
RE: diplomka
Hehe, nazdo Mr. Eldzej :D No, s tou diplomkou to bol len taky pich do osieho hniezda -- ved vies, kedy som s nou zacal ja :) Inak, AIESECari su super, vcera sme mali TM-team meeting (som sa trochu zapojil do miestneho @ zivota) a dneska planujeme kino. drz sa zatial, p.
palo hovorí:24.01.2008, 23:09
ziadna zmena:)
Caves Retko...no mas to tu riadne premakane..vidim, ze pokacujes v tradicii prebdetych vecerov a noci skruteny nad klavesnicou a ked neprekladas, tak tvoris.. pekne fotky, najma to chorvatsko:D a aj miniCV..drzim palce
peto reto hovorí:24.01.2008, 23:42
RE: ziadna zmena:)
Cau Pali, hehe, dik, no, ved ma poznas :) Zvyk je zelezna kosela... Drz sa a daj vediet ako v ten pondelok ;)
Mr. Anderson hovorí:27.01.2008, 23:55
kozy ven!
Cawes Petko, tak tomuto sa hovori blog - super clanky, pravidelnost, obrazky, komentare :-) U mna secko v pohode, len skus prosim Ta niekedy pripravit specialny clanok pre 312, ktory bude rozoberat iba tieto veci: kolumbijcanky a vsetko okolo toho - ci su tam aj bloncky, ci tam baby velmi zarastaju, ci su ukecane, hlupejsie ako tu, povolnejsie ako tu, aktivnejsie...ake su miestne specifika, ceny na ulici a v bordeloch a pod...to vies, lebo mam diplomku "Marketinova priprava vstupu bordelu na zahranicny trh" - takze potrebujem inputy...DRZ SA!
peto reto hovorí:28.01.2008, 16:10
RE: kozy ven!
No nazdar Mr. Botlik :) hehe, dik, snazim sa ten blog udrziavat, tak dufam, ze sa mi to bude darit cely rok, co tu budem :) Myslim, ze spravim nejaky specialny login pre 312 a tam nahadzem vsetky podrobnosti o tejto stranke kolumbijskeho zivota... lebo, ako hovoria miestni AIESECari (hlavne po tom, ako som im vysvetlil, co to znamena v slovencine): "En Manizales hay muchas curvas" :D
hausi hovorí:29.01.2008, 19:03
ahoooj
cau petko,
fiiiha, fakt skvela stranka, odkedy som ju pred par tyzdnami objavila tak citam ako odusu, chcekujem vsetky fotky a nemozem sa dosmiat nad tvojim skvelym opisom veci, ludi a co sa udialo/deje..
tie padajuce kravy napriklad nemali chybu :))
maj sa krasne a drz sa..
hausi
peto reto hovorí:29.01.2008, 21:26
RE: ahoooj
no nazdo Hausi :D hehe, som rad, ze sa ti paci (a to som vynechal este niektore vtipnejsie, aj ked bohuzial nepublikovatelne veci) :) co sa tyka fotiek, mame teraz take trosku hluche obdobie, lebo som nafotil, co sa dalo, ale o 2 tyzdne by sa malo ist do Medellinu, tak zasa daco dohodim :D Zajtra pridam novy clanocek, tak zasa bude co citat :) Ty sa inak ako mas?
Juraj - Duri hovorí:29.01.2008, 23:41
Si ma dostal
Cauko Peto!
Som sa cez Vianoce dozvedel ze si napokon zakoncil v Kolumbii tak som skoro padol na zadok.
Uzi si to tam, Manizales je celkom pekne mesto, vela s tych divokejsich zazitkov mam prave odtial. Feria sa ti vidim pacila :-). Tiez na nej vzniklo par nikdy nepublikovatelnych fotiek :-). Urcite chod na Los Nevados.
Inac ak mi vsetko vyjde, v maji sa zberam do Kolumbie, mam par dovodov sa zastavovat v Manizales... .
Juraj
peto reto hovorí:30.01.2008, 14:05
RE: Si ma dostal
Cau Duri, hehe, no, zda sa, ze Kolumbia zacina byt novou top destinaciou slovenskych AIESECarov :) Sme tu teraz Katka D., Vafka, ja predtym ty, Petka Dz., Saki... Inak, kopa ludi ta tu spomina a pozdravuje, tak ich pozdravim od teba naspat ;) potom daj vediet, ked budes mat naplanovany nejaky Colombian trip, nieco vymyslime :D
kacicka hovorí:31.01.2008, 22:35
verzia stranky
Mam jednu prozaicku otazku...
Kam si maju klikat baby???
Na vtaka? :))))
Dusan hovorí:01.02.2008, 22:38
Ahoj Peto. Pekne sa ti to tu rozrasta :) drzim palce.
miro hovorí:02.02.2008, 01:17
...iba tak...
ahoj Peto, pozeram, ze sa celkom dari.musim urobit nejake catch up reading, lebo tvoris rychlejsie a viac ako sudruh lenin:D FYI...zajtra cestujem na Erasmus do Sieny, tak potom poslem nejake fotosy;) zatim
peto reto hovorí:04.02.2008, 15:50
RE: verzia stranky
Ehm, no, baby, ktore nechcu klikat na vtaka, mozu kliknut na strom -- kazdemu podla chuti :D
peto reto hovorí:04.02.2008, 15:52
RE: ...iba tak...
Cau cau,
hehe, no, celkom sa to tu rozrasta, to je pravda... v stredu zasa prehodim januarove clanky zo spodu do archivu na lavej liste, nech sa nam stranka zbytocne nezahlcuje :) Ale ako hovoril Lenin: citat, citat, citat :D Drzim palce na Erasme a fotky urcite posli, mam deficit obrazoveho materialu z domova (to akoze zahrna celu Europu) :)
palo g hovorí:08.02.2008, 00:10
vsetko naj
vsetko najlepsie k vyrociu tvojho vyliahnutia :), hodne stastia a malo problemov.
p.
peto reto hovorí:08.02.2008, 14:37
RE: vsetko naj
Čau Pali, díki :D Na počesť môjho vyliahnutia si dnes spravím praženicu zo 4 vajec :) Apropos k tým vajciam, taký miestny kolumbíjsky vtip:
Aký je rozdiel medzi zúčastnením sa a aktívnou participáciou: Stretnú sa sliepka a prasiatko a rozmýšľajú, čo si dajú na obed. Sliepka hovori:
- No, aby to bolo fér, dáme si vajcia so slaninou.
Prasiatko na to odpovedá:
- Nie, nedáme, lebo ty sa na príprave obeda zúčastňuješ, ale ja na nej aktívne participujem.
hehe... ehm... hm...tak nič :D
Ešte raz dík a drž sa zatiaľ :)
FlashG hovorí:10.02.2008, 23:39
hello, too slow
Ahoj Petulo, vidim, ze sa tu na diskusii zucastnuje a aktivne participuje cela kopa znamych, takze sa musim zapojit aj ja. Ale kedze na to momentalne nemam fantaziu, tak len pochvalim tvoju stranku. Ako na taku nesiku ako si ty faakt super pracicka...aj ja chcem take vediet:-)
peto reto hovorí:11.02.2008, 13:20
RE: hello, too slow
Cau Jarko, jaaj, dakujeeem, ty si vzdy vedel cloveka potesit :D Snazim sa tam dohadzovat postupne dalsie veci, takze momentalne mame na vrchu stranky novy valentinovsky banner. Drz sa zatial a nicht zu viel arbeiten ;) peto.
(H)ana hovorí:12.02.2008, 23:01
ciao bello
konecne mam zaplateny internet(fungovanie a spristupnenie wifi je v taliansku velmi komplikovana zalezitost) a konecne som znova in. Pocas tych niekolkych dni co som ostala bez pripojenia mi tvoj blog velmi chybal. Vzdy sa velmi dobre zabavim. Nechapem ako moze byt niekto tak vsestranne nadany...fantasticka stranky, velmi kvalitne a hlavne velmi zabavne prispevky atd. Neprestavaj prosim :-). Nech sa ti v Kolombii dari a hlavne pis, pis, nech je co citat baci e abbraci
peto reto hovorí:13.02.2008, 14:18
ciao bella :)
no, myslim, ze presne viem, o com hovoris, mne sa tu tiez po 2 mesiacoch konecne podarilo na byt dostat internet... o tom, ze internet banking tu v podstate nefunguje, radsej pomlcim :D Diki za pochvalu, budem sa snazit pisat aj dalej pravidelne, nech je co citat :) Inak, cital som si tvoj blog a tak zivo si to vsetko opisala, az som dostal strasnu chut na prosciutto crudo, olivy a fakt dobru pizzu - ach... Myslim, ze ked tu skoncim, pridem ta pozriet :D
eldzej hovorí:14.02.2008, 11:46
alles gut Petko
vsetko naj pedro :-) ako tak citam vidim ze uz sa dostavas systemu pod kozu a pozeras na svet ich ocami :-) nabera tvoja misia nejaky zaujimavy novy smer, alebo uz sa pomaly dostavas do stereotypu? ja mam po skuskach (aj s Kevinom sme clearovali nejake opravakos, ale dobre dopadli ..) no a momentalne si uzivam poslednych 6 tyzdnov v KPMG, s ktorym sa 31.3. nadobro rozlucim :-) caago bello
peto reto hovorí:14.02.2008, 17:56
RE: alles gut Petko
No nazdo Mr. Eldzej :) na jednej strane sa dostavam trosku do stereotypu, ale na druhej strane robime stale nove veci, takze je tiez stale nieco nove -- takze podla mna celkom taky ideal :) Gratulujem ku skuskam (aj Kevovi) :D Drz sa zatial :) p. PS. Co bude po KPMG?
smolo hovorí:14.02.2008, 19:39
nazdar Mr.P stale tu cakame na tvoju postovu zasielku. teraz je vzduch cisty a trh dost prazdny (zhabanie kokainu za 2mld Sk). takze sup sup tesime sa na sneh z kolumbie :D
eldzej hovorí:15.02.2008, 13:30
alles gut II.
bude dufam los stazos AIESECos ... a ked nie tak bude bud doktorandske alebo makacka .... stojim na krizovatke, uvidim ktora cesta sa mi uvolni Kevin - ten siel demonstrativne oslavovat na lyziarsky a uz to bude tyzden co je v liehu :-) caf
ovečka hovorí:16.02.2008, 07:30
sneh
Peťo, dakujem za sneh...neviem ako to robíš, ale napadlo ho asik cm :) kvoooli mne to fakt nemuselo byť :)
ovečka hovorí:16.02.2008, 07:30
oprava
chcel som povedať asik 10 cm :)
peto reto hovorí:18.02.2008, 16:32
pozdravujem 312 :)
No, vec sa ma tak, ze som bol tento vikend v Medelline, aby som zohnal nejaky matros od Escobarovcov, a tam som sa dozvedel, ze ked Pabla zastrelili, cely kartel sa presunul do Cali. Ale nebojte, aj tam skor ci neskor pojdem, tak potom urcite nieco poslem :D Inak, pozdravujem Kevina, len ma strasne mrzi, ze tam nebudem a neuvidim, v akom stave dojde z lyziarskeho :D A Mr. Eldzej, ved ty uz nieco vymyslis, len daj potom vediet, co :D Drzte sa zatial :)
peto reto hovorí:18.02.2008, 16:34
RE: sneh
no, ten sneh sme asi vyprovokovali, ked sme sa boli v Medelline v bazene kupat -- sneh tu bol na nas prikratky, tak nasnezil aspon na Slovensku, ked uz je ten februar :D
carito hovorí:19.02.2008, 03:23
ednacarito@hotmail.com
hola peter... espero estes feliz en Colombia, y que Manizales y Medellin te hayan parecido muy bonitos. Aca eres bienvenido....
peto reto hovorí:20.02.2008, 12:21
RE: carito
Hola Carito :) jeje, muchas gracias, claro que estoy feliz aca, Colombia me parece un país muy bacano y especialmente por haber encontrar tantos amigos aca :)
eldzej hovorí:29.02.2008, 09:12
greeting
ahoj Petko, mam ta pozdravit od pani Bojkovskej :-), ked som bol platit sek tak na teba v dobrom spominala a pytala sa ako sa ti vodi inak situacia stabilizovana, tento tyzden boli 2 drinking akcie ktore sme s banditmi abslovovali, ale to vsetko len ako trening na sobotnajsie LCC (my tam ideme ako party delegates iba na sobotnu noc) neviem ci sa ti to donieslo, novym LCP v BA bude Lucka Paskova .... a breaking news Matko Forro rozmysla nad tym ze by bol finance tak to by bolo asi vsetko, pekny den ti zelam
peto reto hovorí:29.02.2008, 13:29
RE: greeting
No nazdo, Mr. Eldzej :) ze aj ja pozdravujem pani Bojkovsku - na intraku bolo az moc dobre :D A ze pozdravujem aj banditov a uzite si LCC, vsak je to asi vase posledne ako nealumni :) S Luckou som sa inak rozpraval, s Matom Forrom tiez, tak dufam, ze mu to dneska vyjde - ze mu drzim palce aj takto na dialku :D My ideme tiez tento vikend na taku obdobu LCC a vsetci do jedneho ma tu chcu opit, tak drzte palce aj vy mne, nech sa im to nepodari :D Do skakavenia :)
eldzej hovorí:29.02.2008, 23:06
do skakavenia
supis petko, pozdravim vsetkych neboj snahe nechat sa opit urcite odolas, ved nam si 4 roky odolaval ... :-) caaago bello
Sakinko hovorí:01.04.2008, 21:44
Hola
Drahy moj mam taky silny tuch ze aj ty si podlahol sarmu kolumbijskych...hmmm...kras.Dozvieme sa kto je ta stastna?ako sa inak mavas?
peto reto hovorí:02.04.2008, 04:08
RE: Hola
Cau Sakinko :) No ty si teda nejak až moc dobre informovaný... aj mi prezradíš zdroj týchto infošiek, lebo keď už sa gossipy za oceán šíria, tak nech žije globalizácia :D ? Ale aby som elegantne zmenil tému, tak som počul, že ty sa chystáš ženiť a do Kolumbie sťahovať. Čo je na tom pravdy :D ? P.S. Mám sa tu super... je to skvelá krajina :D
Sakinko hovorí:02.04.2008, 08:39
RE:RE: Hola
Veru dobre si pocul drahy moj. Len tu muime skolu dobacovat a hor sa za atlantik a aj ta svatba je velmi pravdepodobna.Ale aby som sa vratil s5 k teme...poveedz!aspon sukromne na nejaky sukromny ten to mail box.inak dokedy sa ty tam xystas byt byt?a jasne s akou leteckou spolocnostou si sa tam doletel som seba chcel este opytat...Drz sa, CMUCK
peto reto hovorí:02.04.2008, 22:19
RE:RE:RE: Hola
Fuuu, kaamo, tak to gratulujem a kto ze je ta stastna? (ze pozdravujem) :D ... Ja som tu do polky decembra, takze este cca. osem mesiacov. Letel som Deltou do Bogoty a potom Aviancou (www.avianca.com.co). Najviac ma ale zachranila stranka CKM-ky, lebo inde sa rozumne letenky vtedy fakt zohnat nedali. Drz sa zatial :D PS. Manuel Cano ide za nejaky tyzden-dva na staz do Rotterdamu, kde je aj Milos... svet je fakt maly...
Sakinko hovorí:03.04.2008, 10:01
RE:RE:RE:RE:HOLA
Swet je najsamensi, hej o manuelovi viem, ftipne to je, sak som aj kuk jak puk ked som objavil ze z nejakeho prozaickeho duovodu mame milosa na facebooku ako mutual frienda.Takze ckm vravis...oki pozrem. a kde wsade si sa medzipristaval a odkial si vlastne letel? Nuz a kedze ty si sa zase raz vyhol zverejneniu mena tej stastnej tak ti skusim ist prikladom Ta moja stastna sa vola Diana Maritza Cartagena Nunez je bogotcancanka a tak...Cmucik, a posielam cmucik aj vsetkym zvieratkam okolo.Hlavne Kokimu!
peto reto hovorí:03.04.2008, 16:44
RE:RE:RE:RE:RE: HOLA
Hehe, no, ja som mal celkom zaujimavu cestu v zneni: Mosovce-Blava, Blava-Praha, Praha-Zurich, Zurich-Atlanta, Atlanta-Bogota, Bogota-Pereira, Pereira-Manizales... cisteho casu pomaly 3 dni, ale z nudze cnost :D Srdecny pozdrav vsetkym zvieratkam odovzdam (hlavne Kokimu :D) a este mi prosim ta napis, ze ako sa Saki s Bogotcankou az takto vazne zoznamil (odhliadnuc od toho, ze bol pred 2 rokmi v Kolumbii) :D
Kacicka hovorí:04.04.2008, 12:19
ach ta pamat :)
Hmmm, tak si tu citam a zrazu hla.... Pepko, skus si este raz pospominat, na ktorej ze to izbietke si tych dlhych 5 rockov studentskych prebyval :) chi :)
peto reto hovorí:04.04.2008, 13:58
RE: ach ta pamat :)
Ach, ved nie ta pamat, ta zatial este ako tak, s mensimi vypadkami, sluzi, len tie prstiky sa nejak poprehadzovali, ked som to pisal... tymto zaroven prosim vsetkych z izby 312A aj B o odpustenie za takuto nehanebnu urazku mena nasej legendarnej a s mojim srdcom neprelomitelnym putom navzdy zrastenej izby :D
Andi hovorí:08.04.2008, 18:17
Peto, I am searching for the EN button, or at least the spanish one! Don't you feel like practicing your spanish?
firehead hovorí:08.04.2008, 19:55
Hola carajoooo!!!!!!!!!!!!!!!!
Que mas peter, que pagina tan bacana. lo mas impresionante es la comunicacion que tienes con tu familia que una queda en la ignorancia total pero es muy llamativo tu idioma natal...... mi amigo te digo que es muy bacano y requetebacano tenerte en colombia..... :) :)
Rodina Polereckých hovorí:08.04.2008, 22:47
Pozdrav z domova
Peťo, srdečne t a pozdravujeme, sem-tam chodime na tvoju stranku, radi sa vzdelavame prostrednictvom tvojich riadkov, pises milo a zrozumitelne, dobre sa to cita a da sa pritom aj zabavat. Ostan zdravý, nech ti to ubieha a tešíme sa na dalsie prispevky - L+J Pol.
peto reto hovorí:10.04.2008, 17:44
RE: Andi
I Andi, hehe, well, I was thinking about having an EN button, but telling the truth, I am so-so able to write on the blog every week in one language (and because of my parents it has to be Slovak). Translating it to EN or ES would be above my time capacities... but I thought you wanted to practice your Slovak a bit, so now you have an opportunity - hehe :D
peto reto hovorí:10.04.2008, 17:52
RE: Hola carajoooo!!!!!!!!!!!!!!!!
jeje, Quibo :)) muchas gracias, estaba pensando en traducirla a español o inglés, pero no me alcanza el tiempo y además me da pereza :D Yo también estoy muy feliz acá en Colombia gracias a ustedes :D
peto reto hovorí:10.04.2008, 17:58
RE: Pozdrav z domova
Ďakujem pekne, zdravý zatiaľ som a ako vidno aj z toho, čo píšem, Kolumbia je úžasná krajina, treba navštíviť :D Ja sa práveže celkom hrozím toho, že tretina mojej stáže je už v nenávratne... ubieha to veľmi rýchlo. Dnes pridám ďalší príspevok, majte sa zatial pekne a pozdravujem TR :)
Oni hovorí:11.04.2008, 07:27
pozdrav
ahoj
peto reto hovorí:11.04.2008, 07:38
RE: pozdrav
Ahoj, Oni :D
kacicka hovorí:11.04.2008, 11:22
a voda pada, pada :)
Pepusko, blahozelam k cene :) Dufam ze si si to naozaj poriadne vychutnal :)) Ponaucenie: Na @ mtgs treba nosit prsiplast :) ale nie, faaaakt super, gratulujem ;)
peto reto hovorí:11.04.2008, 12:21
RE: a voda pada, pada :)
hehe, dikes :D No, vychutnal som si to, len co je pravda... hlavne potom to stvorhodinove sedenie na zime v mokrom svetri :D :D
kacicka hovorí:20.04.2008, 12:18
markiza
ja len tak, nenapadne, sa chcem opytat, ako sa to Petko Retko dostal na stranku Markizy?? Ak treba, poslem aj svoje fotky :))))) chi
peto reto hovorí:21.04.2008, 14:33
RE: markiza
no vidis, dostal :D Kate dala kontakt, ze reku nech trosku spropagujeme krajinu aj na oficialnejsich strankach :)
CyberDrive hovorí:27.04.2008, 01:37
Gang Bang
Ahoj Petko, tie jedla vyzeraju zaujimavo, dal by som si tie dve gulky :-) Hlavne, ze nehladujes a mas tam kopec zabavy, drz sa!
peto reto hovorí:28.04.2008, 08:23
RE: Gang Bang
Nazdo :) No a to som tento tyzden este ochutnal miestne kokosove gulky a stavu z cukrovej trstiny... najgenialnejsie, co moze byt :D
nesto hovorí:29.04.2008, 17:28
nestihas
hlavne nam nestihas servirovat nasu tyzdennu davku kolumbie... tu uz zacinaju byt ocividne abstinencne priznaky... :)
peto reto hovorí:01.05.2008, 01:30
RE: nestihas
joooj, veď viem, viem... ale snažím sa: hľa, nový článok :D
kacicka hovorí:03.05.2008, 22:28
strasne
hmm, tak si tu sedim v kuchynke na intraku, okolo ani zivej duse a rehocem sa nahlas ako trafena...vidis co vsetko sposobujes? Len tak dalej Pepusko :) PS dufam ze s leprou je vsetko v najlepsom poriadku :)
Sakinko hovorí:04.05.2008, 02:24
hokej
Ahoj cica, ja viem ze s sikuliacik a urcite si nasiel spuosob ako kuk hokej, ale ak by nahodou tak http://www2.myp2p.eu/competition.php?competitionid=∂=sports&discipline=icehockey
peto reto hovorí:04.05.2008, 22:48
RE: strasne
Hello, no jasne, lepra je uz v pohode, aj ked dneska som jej dal na korculiach zasa zabrat :D
peto reto hovorí:04.05.2008, 22:49
RE: hokej
No nazdo, Saki, dik za link, budem checkovat... inak, videl si fotecku zo ZOO :D ? -- nemohol som si pomoct :D
Sakinko hovorí:05.05.2008, 02:18
RE:RE: hokej
Nemas za co cica, a co sa tyka fotecky. Ano akurat som si vsimol! Si robis srandu?! T skareda opica sa vola rovnako ako nieco tak pekne ako ja?!?! No pruuser. Ale inak som rad ze sa mas fajn...cmuck
Veron hovorí:05.05.2008, 14:31
Ahoj Peto, ja by som chcela dodat k tvojmu clanku o politickom system len tolko, ze okrem Antioquie a blizkeho okolia(Caldas,Quindio) a bohatej vrstvy je Uribe velmi nepopularny, najma "en la costa":)..Inac len pre zaujimvost sa povrava, ze Uribeho otec bol jeden z najvacsich narkobaronov v Medelline, a zakryval to "velkochovom dobytka":)...
peto reto hovorí:05.05.2008, 15:21
RE: Veron
Ahoj :) No, co sa tyka Uribeho, tak aj ja suhlasim, ze ide o kontroverznu postavu. S tym otcom ako narkobaronom je to kludne mozne, kedze prepojenie narkomafie na "paramilitares" je vseobecne zname a rovnako aj prepojenie Uribeovcov na paramilitares (minuly tyzden zatkli prezidentovho bratranca za pakty s paramilitares). Takze podla vzorca, ak a=b a b=c, potom a=c je to spojenie celkom mozne ;) To by vysvetlovalo aj smrt jeho otca a nepriatelstvo voci FARC podla vzoru paramilitares. Jeho popularita je ale dost haluz... oficialne prieskumy uvadzaju, ze ma podporu az 80% obyvatelstva, aj ked je mozne, ze chudoba (ta ma tendenciu byt viac lavicova a teda viac pro-FARC... aj preto, ze chudobnych nikdy neunasali), ale aj zastancovia ludskych prav, ho nemaju az tak v laske. Ked ale z mojho pohladu porovnam to, aka je situacia v Kolumbii teraz a aka bola pred 5 rokmi podla toho, co mi opisali, myslim, ze si to 2. obdobie zasluzi (napr. predtym sa nedalo cestovat ani do najblizsej dediny, nieto do mesta ako Armenia alebo Pereira, lebo vsade boli hliadky FARC a unasali ako na beziacom pase - teraz pohoda jazz).
peto reto hovorí:05.05.2008, 18:36
nove fotky
Konecne sa mi podarilo zohnat a doplnit fotky z dna deti... najdete ich vo fotogalerii MDD a ZOO. Prijemne kukanie :D
Mr. (as)S :) hovorí:05.05.2008, 18:46
fotka
ahoj Mr.P :) ta fotka opice ... som nevedel, ze saki je tam s tebou :D zdravim a pis dalej nech je co citat v tychto chladnych veceroch
peto reto hovorí:06.05.2008, 19:33
RE: fotka
No nazdo Mr. Smolka :) nuz, co ti poviem, svet je maly :D Ak sa postasti, tak bude nieco nove na citanie uz zajtra okolo obeda... Drz sa zatial bracho, p.
kacicka hovorí:12.05.2008, 15:57
hracky
jeeeeej, Pepko, fakt ze super praca :))))))))
peto reto hovorí:13.05.2008, 01:36
RE: hracky
:)) dik, dufam, ze toho bude coskoro viac...
kacicka hovorí:21.05.2008, 12:14
vlaaasy
pepusko???? mari sa mi alebo si nejakym sposobom ostihany? hmm?
peto reto hovorí:21.05.2008, 19:17
RE: vlaaasy
no, ostrihany, ale uz asi tak 3 tyzdne :D
Sakinko hovorí:22.05.2008, 16:47
El Patria
Drahy moj najkrajsi zdravim a pozdravujem a chem sa len opytat, kde je ten clanok s tebou bo som to chcel kuk ale tak nejak to neviem najst, nemas nejaky direct link(ja viem ze mas :-P ), aaa tak, inak ako cicusky, este ta neroztrhali na kusy krasavec? :-)
peto reto hovorí:22.05.2008, 17:25
RE: El Patria
No nazdo :) Link na online clanok je hore vedla obrazku (http://www.lapatria.com/Noticias/ver_noticia.aspx?CODNOT=38442&CODSEC=24) -- nie je tam sice moja fotka, ale tu si mozes ako-tak kuknut v nafotenej verzii TU. Co inak porabas? Mne je tu super, nikto ma zatial neroztrhal, aj ked obcas mam namale :D Drz sa zatial :)
nesto hovorí:22.05.2008, 18:14
az na to meno
Peter Retkovsy :) Inac zaujmavy clanok...
peto reto hovorí:22.05.2008, 18:23
RE: az na to meno
Hej, ved ale keby som mu ho aspon nebol pekne tlacenymi pismenami na papierik napisal... no co, uz som si celkom zvykol, ze ma v kazdom kute, kam pridem, nejak premenuju :D
Sakinko hovorí:31.05.2008, 21:43
Hehe
Petulko moj drahy, nic si z toho nerob. My mame tiez nigerijskeho spoluobyvatela a nastastie ho stretavam tak 2 krat za tyzden v kuchyni ale aj tak staci, fakt uz som citil vela smradov ale toto je ako zdochnuta koza nakladana v olomouckych syreckoch po troch tyzdnoch na slnku...asi to bude ich narodny sport!!!a hybaj dat nejaky komment na fotky z londyna, akurat ze ich ma v profile dianka tak sa budes muset spriatelovat..teda ak xces! cmuck
Renata hovorí:03.06.2008, 07:16
krasna stranka
Ahoj Peto, som na mojom novom posobisku a citam Tvoje clanyk. Len tak nahodne. Na chvilu som mala pocit,ze prezivam, to, co vy. Musela som sa otriast a prebrat zo sna. Si uzasny. Dievcatam vytlacim cast z toho ( ak sa mi bude dat ) a postupne budem podla casovych moznosti studovat dalsie dni z dennika. Ahoj a tesim sa. Renata Matulova
peto reto hovorí:04.06.2008, 00:18
RE: hehe
no, pevne dufam, ze kamarat Totti sa trochu ukludni, lebo teta, u ktorej byvame, mu uz pohrozila, ze ak sa do konca tyzdna nezacne spravat ako clovek, okamzite ide z domu, co je po jednom tyzdni celkom uspech :D Ved uvidime, ako dopadne... fotecky kuknem z domu, tu v robote mi to blokuju :D Caf zatial :)
peto reto hovorí:04.06.2008, 00:28
RE: krasna stranka
Velmi pekne dakujem, snazim sa pisat tie najzaujimavejsie veci, ktore tu prezivame, aj ked niekedy je uz tazke vybrat to, co este ludi zaujima a co su uz detaily dolezite len pre nas (preto su obcas clanky pmerne dlhe) :D Pozdravujem vsetkych do Mosoviec :)
Renata hovorí:05.06.2008, 14:23
citam opat
Znovu som za PC a citam Tvoje zazitky. My sa mame fajn, pocasie je super. Na kupko zacinaju pomaly prichadzat seniori, karavanisti z Holandska. Je tam prekrasne. Tesim sa na let, hoci ho stravim v tejto kancelarii. Ale uzijem si to. Ked mi bude smutno, napisem. Ahoj Petko, drz sa a vsetko dobre. Hlavne vela zdravia a trpezlivosti s Totti. Renata Matulova
CyberDrive hovorí:13.06.2008, 23:49
Super clanky
Nemam k tomu co dodat, je to super citanie :-)
peto reto hovorí:14.06.2008, 00:03
RE: Super clanky
Cau Andrejko, dik :D Inak, prave pred minutkou sa rucicka casomiery vpravo hore preklopila cez polovicu... som tu presne 185 dní a zostáva mi uz len 184 - odteraz ideme z kopca. Uslo to strasne rychlo, az sa mi nechce verit... Ty inak co porabas, pan inzinier :D ? Uzivas trochu zasluzeneho volna ci fachcis v praci?
kacicka a matko :) hovorí:20.06.2008, 21:57
suuutaz :)
ajoooooooooooooooooooooj :) hlasime sa zo slnieckom zaliatej bratislavy kde sme po narocnom boji prekonali problemy s internetom aby sme si precitali clanocek :))))) aaaaaaaaaaaaaaa, hlasime sa do sutaze s logickymi hadankami :) naozaj, aj ja som prispela odpovedou, faaakt ;)) takze pre tych, ktori este nevedia odpovede, nekukajte (alebo hej, sak nevieme ci to je dobre :) ) : nuz, po prve, zapnem jeden vypinac, chvilku pockam, vypnem ho. Zapnem druhy, prejdem k dveram. Ak sa svieti, bol to ten druhy. Ak je ziarovka tepla, bol to ten prvy a ak nic, je to treti :)) po druhe, ovecky v pocte 5 a 7 po tretie, prevezie kozu, potom hada a nakoniec vlka (alebo vlka, hada a kozu) po stvrte, ked z rimskej deviatky (IX) zoberieme 1 (inak aj I) tak dostaneme desat (X) :))) a piate nevieme ;)) a vyhry sa zriekame ;)) paaaaaaaaaaaaaaaaaapa
peto reto hovorí:20.06.2008, 22:56
RE: suuutaz :)
Jeeeeeeeeej, mame vyhercov :D :D :D Ale ziadne zriekanie sa vyhry neprichadza do uvahy. Po mojom prichode na Slovensko maju Katka a Matko u mna pozvanie na veceru (len mi to pls. nezabudnite pripomenut) :D Cziasztok :)
kacicka hovorí:24.06.2008, 13:28
okis ;)
no neni mozne, konecne ide zase net :)) hmmm, tak tu veceru si riadne vychutname :) najblizsie nas ale caka kofola s maminkou a ocinkom. Pozdravujem :)) chi :)
smolo hovorí:29.06.2008, 21:34
hepi neimdej
ahoj petulko :) vsetko zdrave k meninam!!!
peto reto hovorí:01.07.2008, 07:31
RE: hepi neimdej
no nazdo smoliatko :) Diki bracho, celkom som si ich uzil :D
Veron hovorí:25.07.2008, 14:45
ahoj Peto, vidim, ze sa dostavas k negativnym info o prezidentovi, a parapolitike, ktori idu ruka v ruke zametajuc vsetku spinu pod koberec...Tak to v Kolumbii bolo, je a asi aj bude...len tych 84% vzislo asi tak, ze sa Uribe jedneho pekneho dna zobudil, vzal pero a papier, a povedal, si:"rok 84 zacal moju karieru, a zostane aj mojim oblubenym cislom"..
peto reto hovorí:25.07.2008, 18:55
RE: Parapolitika
no, o demokratickych a nesebeckych umysloch Uribeho si vobec iluzie nerobim, to je jasne :D Ale tych 84% kludne moze byt realnych, lebo vacsina populacie v Kolumbii ma minimalne vzdelanie a je tym padom velmi lahko manipulovatelna. Okrem toho ma prezident pod palcom media, ktore jeho popularitu nadalej zvysuju. A dari sa mu tiez brnkat na patrioticku strunu pochodmi proti FARC a za slobodu, akych sme tu boli svedkami. Na druhej strane bohatsim a vzdelanym ludom, ktorych takto neoblafne, zasa zavrel usta praktickou eliminaciou FARC - ti este pred piatimi rokmi bohatsim poriadne strpcovali zivot a teraz maju od nich pokoj... takze vsestranna spokojnost. A ked maju ludia chlieb a hry, komu zalezi na troche korupcie?
pete_boy hovorí:23.08.2008, 23:47
chudoba v kolumbii, realita
ahoj peto, vidim, ze si zobrazil pravy povod motivov vsetkych tych telenoviel... :D inak dik za super clanky, vzdy sa to super cita. mam ovela vacsiu chut cestovat. take care! z dalekeho slovenskeho vychodu pozdravuje peto :)
peto reto hovorí:25.08.2008, 15:48
RE: chudoba v kolumbii, realita
Ahoj Peto :) Zda sa, ze tie dve polovice kolumbijskej spolocnosti - bohata a chudobna - sa asi fakt najviac stretavaju v telenovelach :D Mozno dalsim aspektom je, ze ludska praca tu takmer nema cenu: ludi tu pouzivaju namiesto docasnych semaforov, ako pridavok k parkovacimi automatom (je tam automat a este aj clovek, ktory od zakaznika zoberie mincu a hodi ju do automatu) a podobne... Zda sa ale, ze im tu vyrasta celkom schopna generacia mladych, tak sa to hadam bude postupne zlepsovat. Za poslednych 5 rokov sa totiz prejavil pomerne silny hospodarsky rast, aj ked treba zaroven povedat, ze aj tak momentalne dosahuju len uroven, aku mali v roku 1995 - koncom 90. rokov mali totiz v Kolumbii problemy, ktore im celkom slusne potopili hospodarstvo a teraz sa z nich postupne spamatavaju... PS. Som rad, ze sa ti clanky pacia :D
kacicka hovorí:14.09.2008, 14:31
kedy?
helloooo :))) ja len ze si vynechal slovko, z ktoreho dna sa ti to zrusila hodina arabciny so Sarou... ale inak nieeee som detailista :(((( akurat kukame formulu a je ti wifina, no nevyuzi to :)))) prsi im tam...inak nic zaujimave :)
Sakinko hovorí:16.09.2008, 05:54
Jo napot
Ahoj Piotor,ja len tak ze uz som sa dlho neozval ta sa ozyvam.tento mesiac mi to uz nevyda ale skusim sa dovalit v oktobri...cmuck zatim, a samozrejme pozdravuj zvieratka co stretnes naokolo...
peto reto hovorí:16.09.2008, 17:31
muy bueeenas :)
Heh, no wifina by sa aj nám tu zišla v nemocnici, aby sa decká mohli pripájať... akurát nám darovali nejaké compy, tak by bodlo... Saki, už som zvestoval tvoj príchod do Locombie, tak sa všetky zvieratká tešia :D Dobehni, skočíme niekam vonku pokecať a poohovárať :)
kacicka hovorí:21.10.2008, 18:47
ajajaj
Pepusko, evidentne a nepopieratelne vyrazne nestihas ;))))) no toto, take nieco sa ti este nestalo :) chi
peto reto hovorí:21.10.2008, 21:50
RE: ajajaj
Hello :) no, veru nestiham, volako sa nakopilo prace... ale tento tyzden zasa prihodim nieco :D pozdravujem rodnu hrudu :)
Sakinko hovorí:09.11.2008, 17:38
Zly
Ty skaredy zly clovek!!!!tak ty si bol u nas a ani si nedal vediet?!?!?!uz ta nelubim!!!
peto reto hovorí:09.11.2008, 20:49
RE: Zly
Cau Sakinko... vstupujem si do svedomia a strasne, ale strasne sa kajam... fakt som si z nejakeho dovodu myslel, ze ty si aj s drahou v Medelline a nie v Bogote... ved sa uz nehnevaj... a pridi ma kuknut radsej sem do Manizales :D Nech ti poukazujem, ako si tu nazivam.
Sakinko hovorí:01.12.2008, 04:53
Nuz
Nuz widim ze sa ti to krati docela...sa uz asi nestiham do mzles dostat a preto sa pytam: kedy budes byt prist do bogoty{kedze predpokladam ze budes byt letiaci odtialto...}???
peto reto hovorí:01.12.2008, 09:09
RE: Nuz
hej, veru krati... rychlejsie ako by mi bolo mile. Do Bogoty priletim 15.12. okolo 13:30 a na dalsie lietadlo mam cas az do 21:30, tak mozme volakam vybehnut :D Hodis mi pls. tvoj mobil, nech sa dohodneme, co podnikneme :) ? drz sa zatial a dikes :D
Sakinko hovorí:03.12.2008, 04:38
Mobilko
taakze cislo je 3003853760.akurat kedze ja tak nejak mobil nemam tak je to diankin mobil ale kludne nan volaj...a urcite sa widime toho 15.12.13:30...cmuck
peto reto hovorí:05.12.2008, 00:46
RE: Mobilko
OK, predtym, ako dojdem do Bogoty ti brnknem a volakam vybehneme :)
kacicka hovorí:09.12.2008, 18:40
tesiiiiiim
Pepko is coming home :)))))))))
kacicka hovorí:09.12.2008, 18:41
tesiiim stale viac a viac :)
Pepko is coming home SOOOOOON :)
peto reto hovorí:10.12.2008, 15:23
RE: tesiiim stale viac a viac :)
Aj ja sa tesim :D
kacicka hovorí:12.12.2008, 16:57
listky
Pepko, jedna taka vec, kedze neviem co a ako. Ja pojdem domov z BA asi v pondelok, 22.12 rano. Mam kupit listok aj tebe alebokedy pojdes? A ak ano, asi uz nie studentsky, vsak? :)))
peto reto hovorí:12.12.2008, 18:53
RE: listky
Hello dieta :) Hej, kup mi prosim... a studentsky uz veru nie :( Doma ti dam potom peniazky. Dakujeeeeem
kacicka hovorí:13.12.2008, 10:54
vlacik
dobre :) tak teda na pondelok, ok? papacik letacik
Sakinko hovorí:12.01.2009, 06:33
pekne
Nuz pjotor som rad ze si sa dopravil zivy domov...btw nechces tento prispevok vydat knizne?materialu je dost!!No a vyjadri sa jake to je byt zasa na slovensku???
peto reto hovorí:12.01.2009, 09:46
RE: pekne
hehe, no, ak mi to vydas, tak kludne mozme spravit nejaku knizku :D Na Slovensku je fasa, zima je ako na Sibiri, ale velmi pekne. Inak sa trochu aklimatizujem, uzivam domacu stravu a vela spim :D Ty ako, nesiel si do Manizales na ferias?
marek hovorí:06.03.2009, 12:15
kolko štítov,skavnich ihiel a veží presahuje v Tatrách 2600 m.n.m.
Manizales je bezpečný, ale aj tak sa po nociach moc neodporúča chodiť sám :)
Policajti a vojaci sú všetko decká - okolo 19. U nich funguje totiž povinná služba, ktorá môže byť vojenská, ale aj policajná, takže tak, ako sa u nás chodilo na vojenčinu, u nich sa chodí na "policajčinu"
Policajtov tu volajú Aguacate, čo znamená Avokádo - nuž čo, zelení sú zelení
Policajti sú tu na každom rohu, ale slúžia aj ako infokancelárie, takže sa máte vždy koho opýtať na cestu
Kondómy tu takmer nepoznajú - nie že by sa nedali zohnať (aj keď aj to je údajne celkom problém), ale nikto ich nepoužíva - každý sa totiž hrá na super-verného, takže načo by mu aj boli, že? :D
Preto tu začínajú mať dosť brutálny problém s HIV/AIDS
Je úplne jedno, akú transakciu vykonávate, či je to otvárenie účtu v banke alebo kupovanie ponožiek v obchode, všetci tu po vás chcú adresu, telefón (musí byť pevná linka), podpis a odtlačok pravého ukazováka :D -- a že Američania sú paranoidní :D
Nikdy si neberte nič od cudzích na jedenie, hlavne nie keď cestujete – inak môžete dopadnúť tak, ako zopár mojich známych – nadrogovaný a okradnutý
Od nástupu Uribeho pred cca. 5 rokmi sa tu zásadným spôsobom zvýšila bezpečnosť a potlačila guerilla. Ľudia ho tu majú radi
Zemetrasenia sú tu na dennom poriadku. Všetci furt hovoria: "Ach, dnes zasa triaslo, tak strašne som sa bála," prípadne "Skoro som spadla na zem"... no, čo vám poviem... ja som asi fakt ozembuch, ale ja som zatiaľ ešte žiadne zemetrasenie necítil... a to ani vtedy, keď kolegyne celé vyplašené v prítomnom čase hovorili: "aha, zasa trasie, máme zemetrasenie" a ja som sa na nich pozeral sťa čerstvý puk na nové vráta a nech som sa snažil, ako som sa snažil, necítil som vôbec nič. Toľko ku Kolumbíjskej tektonickej aktivite :D
Celkovo mám pocit, že sa tu kradne viac ako u nás, v kancelárii nemôžem odbehnúť ani na 2 minúty z miesta bez toho, aby som si nevzal so sebou veci... vraj by mi zmizli... celkovo sa začínam meniť na mierneho paranoika :D
Do taxíka sa nasadá zásadne dozadu. Vpredu je to nebezpečné, lebo je pre taxikára jednodchšie človeka olúpiť a aj pre externistov dohodnutých s taxikárom je jednoduchšie priskočiť k predným dverám ako k zadným, kde máte šancu vyskočiť druhými dverami.
Nikde nie je klimatizácia ani kúrenie (ani ich netreba) -- používajú sa deky :D
Domy su najčastejšie 2-3 poschodové, ale relatívne malé - idú do výšky
Garáže nie sú oddelené od zvyšku domu, takže keď auto štartuje, výfuk ide pekne do celého bytu :D
V kúpelni zvyčajne nie sú bojlery - je tam taký malý prietokový ohrievač namontovaný priamo na hubici... s peknými drôtikmi, ktoré z neho idú... ešte že tu majú len 110V :D
Aj keď, ako som už predtým spomínal, voda sa tu ohrieva priamo na hubici, bývajú tu v sprchách 2 kohútiky – funguje len jeden
Kvôli kapacite ohrievača sa reguluje teplota teplej vody veľkosťou prúdu... čím silnejšie sa voda pustí, tým je studenšia
Šváby sú naši kamaráti a máme ich radi... čím väčší šváb, tým väčší kamarát :D
Záchody su tu American Style - je v nich veľa vody, takže to máte vždy rovno aj s oplachovaním
Zásuvky sú tu na americký spôsob a majú tu 110V
Doma sa nevyzúva
Pri adresách sa vždy udáva aj meno štvrte
Nemajú tu PSČ
Máme tu termity. Papajú nám drevo. Aj nábytok.
Všetci tu majú veľmi radi cudzincov. Platí to aj o istých neidentifikovateľných zvieratkách. Sú agresívnejšie ako naše komáre, lebo trvá skoro 2 týždne, kým štípance zmiznú, ale cca. po mesiaci už im prestaneme chutiť (alebo si telo zvykne), lebo potom vraj už neštípu. Najzaujímavejšie je, že človeka štípu iba na rukách a nohách a to len od prstov po lakte, resp. po kolená. Telo aj tvár zostávajú ušetrené...
Internetových kaviarní je tu kopa. Majú akože širokopásmové pripojenie, ale tá rýchlosť tomu nie celkom zodpovedá. Hodina stojí asi 1500 pesos :)
Domy sú tu strašne na kope a nemajú medzi sebou žiadne medzery -- len záhradku vzadu
Počet funkčných hodín v dome konverguje k 1. Sú síce často vo viacerých miestnostiach, ale nefungujú a plnia úlohu nástennej okrasy
Vidiecke chaty/domy (fincas) tu majú svoje mená (Isabel, Julian, ...)
Plynofikácia tu nie je tak rozšírená ako u nás, takže niektoré časti Manizales stále frčia na plynových bombách. Predávajú ich tu z dodávok, ktoré sa zvoniac premávavajú po uliciach
Blchy sú tu rovnako bežné ako u nás komáre (ktoré tu zasa naopak nie sú). Jednoducho sú a ľudia s nimi v pokoji nažívajú... hold, iný kraj, iné zvieratko :D
Nie som si tým celkom istý, ale mám taký pocit, že normálne je tu odhadzovať použitý toaletný papier do koša a nie ho splachovať. V takmer každom WC sú totiž odpadkové koše podozrivo plné toaletného papiera. Mieru jeho použitia som si zatiaľ netrúfol skúmať.
V každej miestnosti sa tu nachádzajú nejaké hodiny, tak ako u nás. Rozdiel je len v tom, že tu fungujú ako dekorácia a nikdy nejdú :D Zatiaľ som videl iba jedni funkčné.
Celkovo sú tu adresy riešené veľmi prakticky. Pozostávajú z čísla Calle (ulica severojužným smerom) alebo Carrera (ulice západnovýchodným smerom) a čísla domu. Samotné číslo domu pozostáva z prvej časti, ktorá určuje najbližšiu Calle alebo Carreru, s ktoru sa daná ulica križuje. Ďalej nasleduje pomlčka a skutočné číslo domu v danej oblasti.
Áno, je to skutočne tak, zistené a potvrdené: v Kolumbii sa použitý toaletný papier nesplachuje, ale hádže do koša s plastikovým vreckom, ktoré sa vždy len šikovne utiahne a odhodí. Papier im tu totiž upcháva odpadové potrubia
Elektrické rozvody tu fungujú celkom zaujímavo. Do domov vchádzajú z verejnej siete len 2-3 fázy, žiadny nulák. Ten by si mal vyrobiť každý dom sám pomocou uzemňovacej platne v zemi. To sa ale normálne nedeje, a tak sa tu používa niečo ako virtuálny nulák, ktorý funguje na princípe rozdielu potenciálu v jednotlivých častiach domu alebo niečo také - nerozumiem tomu presne. Okrem toho sa tu veľmi nedodržujú farby vodičov, kľudne je možné nájsť modrú fázu alebo biely nulák. Kostra má tiež inú funkciu ako u nás. U nás, keďže je prepojená s nulákom a rámom spotrebiča, spôsobí okamžité vypadnutie poistiek v prípade prebitia fázy na povrch spotrebiča. Tu má za úlohu odviesť elektrinu, ktorú nestíha odvádzať spomínaný virtuálny nulák. Preto sa, v prípade sprchy, pripája na vodovodné potrubie a to je aj dôvod, prečo ma vždy trasie, keď sa k nemu náhodou rukou priblížim. S poistkami/ističmi to tu tiež nie je až tak s kostolným poriadkom a väčšina domov má len veľkú hlavnú poistku pre celý dom - na jednotlivé okruhy so samostatnými poistkami/ističmi sa tu hrajú málokedy.
Autobusy tu majú len pár pevných zastávok, ale zastavia hocikde na požiadanie, takže vystúpiť aj nastúpiť sa dá hocikde počas trasy busu.
Ešte k tým busom: sú podobné našim, len menšie, asi tak pre 25 ľudí
Prachy v busoch vyberá šofér počas jazdy, takže naraz šoféruje, berie prachy, ráta ich a dáva výdavok
Namiesto lístkov je tu v mestských busoch turniket, ktorým musí každý pri vstupe prejsť
Autobusy tu nemajú čísla ako u nás, ale farby: sú modré, červené, zelené, biele a oranžové a podľa toho sa vie, ktorý kam ide (majú to aj napísané)
Neviem, či som to už spomínal, ale cestovný poriadok tu samozrejme neexistuje. Busy chodia každé 2-3 minúty a každý si ich stopne, kde chce, tak načo :D ?
Lístky do diaľkových autobusov sa tu kupujú zásadne v pokladniach na stanici. Často vás už potom v buse nikto nekontroluje, za predpokladu, že súhlasí počet pasažierov s počtom predaných lístkov
Vykurovanie NIE JE štandardnou výbavou diaľkových autobusov... a malo by byť!
Predstavte si, že šoféri v MHD majú asi zakázané brať ľudí na stojáka (a keď tak len 1-2), takže ak je bus plný, nezastane vám. Výsledný efekt: chodí viac busov a sardinkové spoje sú tu neznámy pojem... chúdence kolumbíjske deti. Okrem toho, že sú povoľaktoré také biedne a neduživé, aj o pocit z tlačenia sa v autobuse á la 39-ina sú ukrátené... hrozná krajina :D
Cesty
Cesty sú tu relatívne deravé... asi také ako naše po zime
Dosť často sa tu vyskytujú na cestách závaly, lebo je to všetko v horách, voda podmýva svah a ten padá. Nearmuje sa tu.
Manizales je položený ne vrchole pohoria, takže ktorýmkoľvek smerom idete, užijete si pomerne úmernú cestu plnú ostrých zákrut
Povrch mestských ciest je väčšinou betónový, žiadny asfalt. Kvalita je ale podstatne lepšia ako pri medzimestských komunikáciach
Na cestách sa tu hojne využívajú retardéry. Volajú ich ležiaci policajti a je ich tu fakt plno
Iné
V živote by som sa neodvážil tu šoférovať... na to nie som ani zďaleka dosť asertívny
Hlavná ulica sa volá Santander a ide naprieč celým mestom v jeho najvyššej časti. Keď sa stratíš, ideš jednoducho stále hore a vždy sa nájdeš na nej
Funguje tu niečo, čo sa nazýva "pica de plata" - Autá, ktorých ŠPZ sa končí na danú číslicu, majú v daný deô zakázaný vjazd do centra - cca. 2x do týždňa - aby sa odľahčila doprava
Na motorkách sú tu povinné štandardizované reflexné vesty, takže som si na začiatku myslel, že sú to všetko poslíčkovia v uniformách :D
Pred 10 rokmi tu ešte premávali vlaky, ale odvtedy takmer všetky zrušili a koľajnice vytrhali. Hmmm... a potom prečo sú tu tie horské cesty také upchaté...
Benzínky tu máte aj s obsluhou a benzín je tu podstatne lacnejší ako u nás
Za volantom je tu povolených 0.4 promile
Do zadu do auta sa v pohode natrepú 4 ľudia a robí sa to pomerne často. A ani to nie je až také nepohodlné. Hmmm...
Taxíkov je tu strašne veľa a dovolím si tvrdiť, že svojou pohyblivosťou sa opticky starajú o 50 percent premávky v meste. Zvyšok sú autobusy, motorky a až potom osobné autá.
Taxíky sa tu využívajú omnoho častejsie ako u nás
Normálne sa tu taxíky chytajú na ulici
Taxíky su tu rovnako drahé bez ohľadu na to, či si ich zastavíte, zoberiete stojáka alebo objednáte
Prechody pre chodcov tu síce niekde sú, ale funkciu nemajú žiadnu. Auto na nich nezastaví a ľudia celkom kľudne križujú cestu kdekoľvek chcú. Keď človek ide po chodníku prerušovanom bočnými uličkami, musí si dávať celkom pozor
Ďalšou miestnou špecialitou sú semafory, kde občas funguje iba jedno zo svetiel, takže je otázkou "znalosti trate" vedieť, či zhasnutý semafor znamená zelenú alebo červenú
Okrem toho, keď nefungujú, niekedy na nich bliká oranžové svetlo, niekedy červené. Podľa nálady.
Inak, už viem, ako je to tu s tými blikajúcimi semafórmi: blikajúca žltá znamená vypnutý semafór na vedľajšej ceste. Blikajúca oranžová znamená vypnutý semafór na hlavnej ceste :)
Príkazové značky tu vyzerajú ako naše zákazové: červený kruh a v ňom zobrazený piktogram príkazu. Od zákazových sa líšia tým, že ich obsah nie je preškrtnutý červeným diagonálnym pruhom
Bezpečnostné pásy sú tu povinné asi len na predných sedadlách (alebo aspoň na predných sedadlách ich kontrolujú) a normálne sa to aj celkom dodržiava - nie ako u nás, však pán premiér :D
V Manizales znamená červená na semafóre STOP. V Bogote znamená červená na semafóre CHOĎ opatrne, najprv sa pozri, či nič nejde a ak náhodou ide, tak aspoň nespokojne trúb klaksónom.
V Kolumbii majú všetky sanitky, požiarnici a policajti stále zapnuté majáky - jednoducho preto, že ich majú, tak by bola škoda ich nepoužívať :) Pokiaľ takéto blikajúce auto vidíte, prednosť mu nemusíte dávať. Až keď zapne sirény, myslí to vážne a treba uhnúť nabok
V Kolumbii neplatí pravidlo pravej ruky. Platí pravidlo, že kto ide po horizontálnych "carreras" má prednosť pred tým, kto ide po vertikálnych "calles"
Taktiež pri obchádzaní prekážky je to zaujímavé a typicky Manizaleské: prednosť má ten, kto ide hore kopcom, aby nemusel zastavovať a potom sa prácne rozbiehť :D
Jedlo v supermarketoch je tu +/- rovnako drahé ako u nás
V reštikách sa najete za 30-40 SKK
Dospelácky lístok do kina na štýl Auparku tu stojí 70 SKK
Letenka, za ktorú by sme my zaplatili 500 SKK tu stojí 2.000 SKK
SMS z karty stojí 60 halierov a minúta hovoru cca. 1,20 SKK
Mesačne platím 4.000 SKK nájom, pričom v tom mám 3 jedlá denne, samostatnú izbu, pranie a žehlenie prádla a upratovanie
Zarábať budem cca. 7.500 mesačne (až mi srdce krváca)
Banky su otvorené od 9:00 dd 11:00 a od 14:00 do 16:00. Neviem, ako sa do nejakej dostanem, keďže robím od 7:00 do 18:00 s prestávkou od 12:00 do 13:30
Keď som si chcel otvoriť účet v banke, bolo mi povedané, že na to potrebujem potvrdenie zo Slovenskej aj Kolumbíjskej ambasády, cudzineckej polície, roboty a neviem odkiaľ ešte. Okrem toho chceli minimálny zostatok 900.000 pesos (viac ako môj mesačný zárobok). Tak sme šli do druhej banky a tam to bolo bez problémov. Stačilo im 50.000 pesos a potvrdenie z roboty, že mi budú dávať peniaze (aby som náhodou nepral špinavé pesos).
Platobnú kartu som tu dostal priamo pri otvorení účtu (u nás sa čaká 2 týždne) a mohol som si sám vybrať ľubovoľné PIN (u nás je pridelené). Dal som si 1111, aby sa mi to ľahšie pamätalo ;)
Za každú transakciu v cudzom bankomate (aj neúspešnú) vám tu stiahnu skoro 6000 pesos. Inými slovami, je pre mňa výhodnejšie vybrať si tu raz prachy s mojou slovenskou bankomatovou kartou ako dvakrát kolumbíjskou v cudzom bankomate
Všetky bankovky sú tu rovnako veľké, líšia sa iba (mierne) farbou. Nemajú tiež až taký jednotný vzor ako naše, takže jednotlivé nominály ako keby ani neboli z tej istej krajiny.
Podobne ani mince tu nemajú rovnaký štýl. 100 peso, 50 peso a staré 20 peso sú podobné, ako zo série, ale napr. nové 20 peso a 200 peso sú úplne odlišné a 500 peso tiež. Viac info o kolumbijských platidlách medzi odkazmi vpravo.
Ešte som tu nevidel skoro nikoho dávať sprepitné. Zabudnite na slovenských 5-10 percent. A tipsy nie sú zahrnuté ani na účte (ktorý je mimochodom písaný ručne na kúsku papiera)
Poistka sa tu nedá platiť prevodom ani z hociktorej banky. Treba prísť do konkrétnej banky, kde má poisťovňa účet a ručne vložiť peniažky na účet. Brrr.
Internet banking je tu mierne povedané hrôza. Keď chcem urobiť prevod, potrebujem vedieť nie len číslo účtu, na ktorý chcem peniaze previesť, ale aj pobočku, v ktorej bol otvorený, meno titulára a číslo jeho občianskeho. A aj potom mi vypíše, že cieľový účet je blokovaný a nemôžem peniaze presunúť. Au :D
Po dlhom a bolestivom procese prinášame funkčný návod na vykonávanie transakcií cez internet banking: V internet bankingu je najprv potrebné zaregistrovať účet príjemcu. K tomu je nevyhnutné mať číslo jeho občianskeho preukazu, číslo účtu, ako aj pobočku, v ktorej bol účet otvorený. Nasleduje ale ďalší krok: treba zavolať na číslo uvedené na stránke a tam prítomnému ujovi zopakovať všetky údaje o účte príjemcu, ako aj o vašom vlastnom účte, čísla telefónu, mobilu, mailovej adresy, čísla občianskeho a pod. On potom spraví klik, aktivuje účet príjemcu a vy už naň potom konečne môžete poslať svoju vytúženú čiastku a odľahčiť tým svoj účet :)
Kolumbia má celkovo úžasný bankový systém, ako som už niekoľkokrát spomínal. Novou informáciou je, že za každý jeden bankový prevod človeku naúčtujú 8.000 pesos, čiže okolo 100,- SKK... a to bez ohľadu na výšku prevodu. Zdierači škaredí!
No a nakoniec niečo, čo mňa, (takmer) poctivého to daňového poplatníka celkom zronilo a napajedilo. Predstavte si, že v Kolumbii majú maximálnu DPH na úrovni 16%, na niektoré tovary nižšiu. Spotrebnú daň na benzín tu majú o polovicu nižšiu ako u nás. Dane z príjmov (10-35%) sa platia až nad 200.000.000 pesos ročne (ekvivalent 2.300.000 SKK !!!!), takže sa týkajú skutočne len tých najbohatších. A že my máme liberálny daňový systém? pche. Nuž a že z čoho sa platí celé to vojsko, čo nás na každom kroku stráži a všetky tie obrovské výdavky na bezpečnosť? Citujem: "No, USA a Európska únia nás dotujú". PS. Je pravda, že na druhej strane, firmy tu majú rovnú dať zo zisku na úrovni 35% a sú zaťažené aj mnohými inými odvodmi... a okrem toho sa tu platí daň 0,4 percenta z každej debetnej bankovej operácie (napr. výber z účtu). No, už som kľudnejší, ale aj tak chcem svoje dane ako pracovník jednoznačne platiť v Kolumbii :D
Na pobreží sa zjednáva o stošesť. Kto nezjednáva, preplatí. Zjednávať treba tak, aby sa kupujúci cítil okradnutý a predávajúci tiež :D
V Cartagene taká obyčaj, plať za všetko a ošmekni zákazníka: v menu je cena 5.000 pesos, lenže k tomu ti ešte naúčtujú použitie príboru, slamku, pohár, umytie riadu, ...
Strava je tu strašne chutná, papá sa maso, zemiaky, ryža a strašne veľa ovocia a džúsov
V živote som netušil, že na svete existuje toľko rôznych druhov ovocia - pomaly ich všetky skúšam
Typická strava na Vianoce je buňuelo (tvarohové guľky) a natilla (tuhý puding)
Zrelé mandarínky aj pomaranče sú tu zelené
Kávu tu pestujú campesinos (roľníci) na brutálnych svahoch s 50-60% sklonom. Nechápem ako sa môžu udržať na nohách. A nepoužívajú pri tom žiadne zabezpečenie... Len tak si lozia a zbierajú zrnká.
Káva sa vyrába nasledovne: zrelé plody olúpeme (chutia ako sladká tráva) a dostaneme kôstku. Tá sa skladá z dvoch polovíc. Rozpolíme ju (v tomto stave sa môže káva sadiť). Z každej polky odstránime vrchný obal, tzv. pergamen (v tomto stave predávajú kávu farmári). Olúpané polky sa sušia na slnku, potom sa pražia a nakoniec melú (v tomto stave sa káva pije).
Voda z vodovodu sa tu môže kľudne piť
Solí sa tu viac ako u nás. Soľ si dávajú vo veľkom nielen do šalátov a na zeleninu, ale aj na ovocie (napr. mango). Ja sa obidvom týmto bohumilým zvykom radšej vyhýbam, lebo slaná zelenina a ovocie sú mi výsostne nepríjemné
Ovocie a jedlo z ulice je úplne v pohode a normálne sa môže jesť :D
Nakoniec som tej Číne predsa len neušiel: V reštaurácii a na ulici si bežne môžete kúpiť perro (psa) so salsa de tomate (paradajkovou omáčkou). Trik spočíva v tom, že o trochu viac prekladajú anglické názvy ako my. Po slovensky by ste si kúpili hot dog (tiež pes) s kečupom.
Štandardné fľaše sú tu 600ml, nie 500ml ako u nás
Rum aj pálenka sa normálne predávajú v krabiciach ako naša Sladká pani :D
Najsilnejší bežný alkohol tu má 29% a pije sa z 2cl. štamprlíkov :D Budú tvrdiť, že sú strašne opití, ale to ešte nezažili slovenské akcie, všakže? :D
Na rovnakých svahoch sa pasú aj kravy. Občas vidno bielo-sivú bodku neprirodzene rýchlo sa pohybovať smerom dolu po svahu. He. Padajúce kravy.
Možno aj vďaka takémuto telocviku a nadmorskej výške tu kravy doja vraj až 40l mlieka denne.
Zdá sa (nemám to však overené), že v niektorých regiónoch Kolumbie by sa tanier nemal úplne dočista vyjesť, lebo to vyzerá, že človek nemal dosť a ešte je hladný
Limonáda s kokosovým krémom je nápojom pre bohov
Kokosové guličky šúľané na kyprých stehnách cartagenských černošiek sú lahôdkou, akú treba pohľadať
Inak na pobreží jedia ryby a zajedajú ich rybami s rybovou omáčkou a rybacou polievkou, niekedy nahradenú rybacím vývarom či rybacím suflé
Trúbenie ma niekoľko významov: Ďakujem, Prosím, Uhni, Pozor, Ako sa máš, Hijo de Puta
Celkovo tu majú ľudia menšiu intímnu zónu a aj ľudia, ktorí sa poznajú sotva 2 hodiny sa môžu dotýkať podstatne viac ako u nás (napr. chytať za rameno, ...)
Na prstoch sa tu počíta tiež inak ako u nás. Začína sa buď od malíčka smerom k palcu (pri vypočítavaní) alebo od ukazováka tak divne na preskáčku :D
Človeka tu privolávajú podobným spôsobom ako v Taliansku: ruku majú otočenú smerom dole, takže našinec má dojem, že ho posielajú preč
Gesto OK (spojený palec a ukazovák, ostatné prsty roztiahnuté) po priložení k nosu znamená "marica"
Gesto ako pri prísahe (ukazovák a prostredník vystretý, ostatné skrčené) po priložení k lícu a miernom vŕtavom pohybe znamená "rum" :D
Mierne natiahnutie jedného oka smerom dolu znamená "aha, aká pekná osoba" :D
Nefunguje tu naše gesto na ukázanie "stretnutia štvrtého druhu" (jedna päsť zavretá, druhá otvorená dlaň po nej niekoľkokrát buchne)
Ruka otočená smerom hore a prsty spojené (figa borová) tu znamená "plno ľudí"
Dlaň smerom nahor, prsty zopnuté do figy borovej, ktoré sa otvárajú a zatvárajú - pollo (kuriatko, inými slovami bojko)
Mierne hore-dole kmitajúca ruka z roztiahnutými prstami - hlupák
Búchanie jednou rukou na zospodu na vystrčený lakeť druhej (ruka zohnutá v lakti) - lakomec
Ruka s otvorenou dlaňou a vystretými prstami búcha hranou dlane do ľavej strany hrdla - nedá sa
Keď chce človek ukázať výšku predmetu, ukazuje ju normálne dlaňou smerom nadol. Keď však chce ukázať výšku človeka alebo nejakého iného živého tvora, ukazuje sa hranou dlane - inak je to neslušné.
Verbálna
V jazykovom prejave sa tu veľmi často a bežne používajú zdrobneliny, oveľa viac ako u nás, a to aj pri slovesách a prídavných menách: "entonces, te calientico la arepita?" (tak čo, zohrejkám ti arepku?). Keď sa rozpráva bez zdrobnelín, je to znakom hádky alebo podobne
Vsetci sa tu v budovách medzi sebou zdravia
Chalani si tu medzi sebou vykajú, aj keď sú kamoši
Aj súrodenci si často vykajú
Decká a rodičia si tiež vykajú
V robote sa tiež vyká
V obchode sa predavačke kľudne tyká
Nechápem to :D
S tým tykaním a vykaním to nakoniec nie je až také jednoduché, ako by sa zdalo. V centre mesta si všetci, aj deti medzi sebou, vykajú. V časti Cable si zasa úplne všetci tykajú - aj na ulici alebo v banke. V častiach mesta, ktoré sú medzi, je to tak pol na pol, takže človek si môže vybrať. Vôbec to nesúvisí s tým, akí blízki si ľudia sú. Jediná výnimka sú chalani. Tí si vykajú vždy (až na niektoré špeciálne prípady :D). Aby to nebolo také jednoduché, majú tu okrem tykania (tú) a vykania (usted) aj taký sportugalčený patvar (vos), ktorý sa asi používa vtedy, keď človek akurát nevie, či je v centre alebo v Cable :D
Pri oslovovaní sa tu viac ako u nás používa titul: ingenero, doctor (aj pri PhD), ...
Hlavné oblasti prízvuku sú tu nasledujúce:
Paisa: my, Quindío, Risaralda a Antioquia (Medellin) -- mestá boli pôvodne kolonizované ľuďmi z okolia Medellinu
Costeňo-Atlántico: atlantické pobrežie: hovorí sa tu sekane, hlcú sa hlásky a tempo reči je neuveriteľňe rýchle. Porozumenie znamená problém aj pre miestnych
Costeňo-Pacífico: pacifické pobrežie: tiež sa hltá, ale hovorí sa tu pomalšie
Pasto: oblasť v okolí hraníc s Ekvádorom. Rozprávajú spomalene, lenivo a strašne si z nich robia srandu
Rolos: spevavý prízvuk hlavného mesta
Slang
Kamoš sa povie "parce"
Nadávky, ktoré sa používajú v Španielsku (joder, follar) alebo Mexiku (cabrón) tu vôbec nie sú nadávky :( Musím si vystačiť s miestnymi (hijo de puta, huevón, marica) :D
parce = kamoš
de chimba = po pi*i
vacano = bombové
chévere = cool
tranquilo = v pohodičke, žiaden stres
hijo de puta = zku**y syn
huevón = ch*j
mierda = ho*no, do ri*i
marica, cacoro, loca = gay
gonorhea = jedna pohlavná choroba, ktorej meno tu používajú ako nadávku
rumbiar = pártyovať
man = týpek
tinto = káva
mona = blondínka
vieja = baba
gordo = mojko
ahora = hneď (vo význame o hodinu). Hneď teraz sa povie "ya" (už)
mai ňiňo = soske mange
guayavo = opica (taká ktorá robí ľuďom po akciách zle...inak, rovnako sa tu povie aj jeden ovocný strom)
que más? = what's up? = ako to ide?
maluco = o ničom
chichi = cikať
popó = kakať
teta = koza (nie to zviera)
ano = r*ť
hechar polvo = prášiť (nie koberce)
tirar = trhať (význam ten istý ako vyššie)
mameluch = lenivec
carajo = k***t, do p**i
caramba = do čerta, do prčíc
gringo = občan USA
quivos (čítaj: kjuo) = nazďoooo :)
¿Qué me cuentas? = Tak ako?
Gas = fuuuj
Jeden prídavok k rozmanitosti španielskeho jazyka: V Kolumbii výraz "coger una buseta" znamená po našom "chytiť autobus". V Argentíne má však presne to isté slovné spojenie význam celkom odlišný. Pre angličtiny znalých je to ekvivalent starého známeho "fuck the pussy". Tak si môžete vybrať :)
Keď chceme povedať "o týždeň" alebo "o dva týždne", nepovie sa tu "o 7, resp. 14 dní", ale "o 8, resp. 15 dní" -- a potom prečo sa nikam neponáhľajú, keď majú o jeden deň naviac :D
Všeobecná
Časový rozdiel medzi SKia a COl nie je 6 hodín. Je to 6 hodín a cca. 45 minút :D
Na uliciach je kopa ľudí, ktorí ti za cca. 2SKK/min. požičiavajú mobil... a strašne veľa ľudí to tu využíva
O2 tu nemá vôbec s nikým v Latinskej Amerike zmluvy, takže karta mi vôbec nechytí sieť (rovnako ani v GB a Švédsku... hmmm...), takže ak mi chce niekto poslať SMS, pošlite ju na moje kolumbijské číslo alebo na môj T-Mobile. V Kolumbii tu mám operátora TIGO, ktorý tiež nemá zmluvy s našimi operátormi... SMSky mi síce prídu, ale nemôžem ich posielať. Preto odpoviem z T-Mobilového čísla :D
"Zavoláme si zajtra" tu znamená niečo ako naše "Ozveme sa vám" po pohovore
SMSky, aj keď su lacné, tu nikto neposiela ani nečíta, takže sa pomocou nich nedá komunikovať. Chodia cez ne jedine reklamy
Kultúra odpovedania na maily je tu iná ako u nás. V podstate sa na maily moc neodpovedá a šírenie informácii touto cestou je mierne problematické
Kolumbia je jednou z kultúr, kde platí iba veľmi málo tabu. Tak napríklad je celkom normálne pýtať sa tu aj pomerne neznámych ľudí na vierovyznanie, plat, či osobný život
Ďalšia vec súvisiaca s tabu je, že citlivosť voči symbolom nacizmu je tu omnoho nižšia ako u nás. Keď sa rozpráva o Druhej svetovej, resp. sa robí sranda z Hitlera, celkom kľudne tu niekto zahajluje -- nemá to žiadny politický podtón, jednoducho to berú ako súčasť témy. Rovnako sa tu bežne kupujú a predávajú tričká, resp. bundy, za ktoré by sme v Európe išli do väzenia: runové SS, 88 apod. Rozdiel je, že kým v Európe majú tieto symboly jasný podtón, tu sa tým nikto nezaoberá a SS sa tu vníma proste ako dve písmená S. Nič viac, nič menej. Je to iste dané tým, že tu v podstate s nacizmom skúsenosť nemali, preto pre nich spomínané symboly historicky nenesú taký "vulgárny" význam ako u nás. Pre istotu pripomeniem, že v Kolumbii v podstate neexistuje rasizmus ani pravicový extrémizmus (ľavicový áno -- viď FARC).
Slniečko pekne pripeká... ešte dobre, že je väčšinou pod mrakom
Počasie je tu také ako v Tatrách v lete... Keď svieti slnko, je fakt teplo, ale za 20 minút môže byť (a často aj je) zima a strašná búrka
Prší každý deň
Priemerná teplota 18C
Aj keď je 25°C, robí sa vám pred ústami para -- to tá vlhkosť
Manizales je kopcovitý... veľmi kopcovitý... San Francisco spolu s Banskou Štiavnicou sa môžu ísť schovať
Nadm. výška 2.200 m.n.m.
Všetko je tu zelené
V Manizales rastú bambusy a kokosy... a čínske ruže volne ako burina
Vzduch na uliciach je tu dosť špinavý
Mesiac aj súhvezdia sú tu položené nabok... o 90° otočené oproti tomu, ako ich vidíme my
Klimatické rozdiely sú v Kolumbii veľmi vypuklé aj pri miestach ležiacich relatívne blízko pri sebe. Ako príklad si dáme 3 body: Nevado del Ruiz, ktorý leží iba hodinku od Manizales, dosahuje výšku 5321 metrov nad morom a teploty sú v podstate celoročne pod bodom mrazu (stály sneh). Manizales, so svojou nadmorskou výškou cca. 2200 metrov má teploty okolo 20 °C cez deň (a asi 10-15°C v noci). Hodinku od Manizales opačným smerom sa nachádza mestečko Santágueda, položené podstatne nižšie (môj odhad 1500 mnm) s teplotami asi o 10°C vyššími ako v Manizales
Deň je tu po celý rok približne rovnako dlhý (sme skoro na rovníku) - cca. 12 hodín, takže slnko vychádza o šiestej a o šiestej aj zapadá. Keď k tomu pridáme to teplo a pocit letnej noci, nečudo, že Slováčisko je časovo zmätený: u nás je v lete tma okolo 21:00, tu okolo 18:00, takže máme pocit, že je tu o pár hodín viac ako v skutočnosti je.
Je tu pomerne vlhko, takže tu prádlo schne aj týždeň
Na druhej strane už 4 dni nepršalo - vraj začína "leto", ktoré bude trvať asi mesiac (trvalo asi týždeň)...
Do AIESECu tu prichádzajú ľudia väčšinou v tretiaku, takže zostávajú 2, max. 3 roky.
AIESEC tu má trochu iný positioning ako u nás. Pri recruitmente sa viac zameriava na leadership a profesionalitu členov. Preto tu za membrov viac-menej ani neberie mladých študentov, ale len decká od 5. semestra vyššie
AIESEC tu zahŕňa omnoho širšie rozpätie štúdijných odborov ako u nás. Mnohí členovia sú medici, študenti chémie, fyziky, práva, architektúry, biológie, strojárstva, informatiky, réžie... tradičné AIESECárske ekonomické odbory, aké poznáme na Slovensku, sú tu skôr v menšine
Legislatívne zhromaždenia tu prebiehajú podobne, akurát návrhy sa nedelia na procedurálne a legislatívne, ale len na oznamovacie (oznámi sa) a procesné (hlasuje sa), ktoré sa však v prípade jednohlasnosti prijímajú aklamáciou.
Aby sa človek stal fullmembrom, musí tu prejsť dosť náročnými testami o AIESECu
Počas konferencie sa kľudne stalo, že sa program posunul aj o 3 hodiny. Na druhej strane, keď sa však pristupovalo k vyhodnocovaniu najlepšej delegácie, robilo sa to prostredníctvom matematických vzorcov, kalibrácie a na stotiny bodu -- vôbec nie odoka, ako by si niekto myslel.
Robota
V živote som pravidelne nevstával o 6:00 --- až v Latinskej Amerike :D
Je tu dosť vysoká nezamestnanosť, takže kopa ľudí si privyrába tak, že predávajú veci na uliciach alebo pomáhajú ľuďom parkovať, robia vrátnikov, strážia a tak...
Ďalšou formou pouličného predaja sú ujovia prechádzajúci sa po obytných štvrtiach s pokrikom "papaya, mango"
V Kolumbii sa pracuje 48 hodín do týždňa. Niektorí robia 9.5 hodín denne, iní 8 hodín ale aj so sobotou. Len ja nie :D
Už viem prečo má Kolumbia najviac dní voľna na svete. Nie je to ani tak preto, že by mali viac sviatkov ako my, ale funguje tu také zaujímavé pravidlo: Ak pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu, automaticky sa posúva na najbližší pondelok. To isté platí aj vtedy, ak pripadne na stredu :D
V kancelárii nemocnice napríklad v tlačiarňach nie je papier. Každý, kto chce tlačiť, si musí priniesť vlastný :)
Okrem toho tu nefungujú naše klávesove skratky. Tak napríklad uložiť dokument nie je CTRL-S, ale CTRL-G (guardar), hľadať nie je CTRL-F, ale CTRL-B (Buscar), písmo bold nie je CTRL-B, ale CTRL-N (Negrilla), ... Občas som z toho mierne zmätený, hlavne, keď na mojom compe doma mi fungujú zasa normálne/medzinárodné skratky
Je tu trochu rozdielny prístup k práci. Nie je mi jasná štruktúra delegovania, zdá sa mi zároveň, že oproti našim pomerom tu delegovanie prebieha skôr typom autonómie: "staraj sa o fundraising, ciele si stanov sám, kontroluj sa sám, ak niečo potrebuješ, zisti". Celkovo mám pocit, že sa tu v práci (aj v AIESECu) vyžaduje vyššia miera samostatnosti a prijímania samostatných rozhodnutí ako u nás, kde je všetko viac pod kontrolou šéfina
Aj malé obchodíky sú tu otvorené aj v nedeľu
Štúdium
Počet univerzít: 8
Za univerzitné štúdium sa tu platí -- na miestne pomery dosť veľa, okolo 80.000 SKK za semester, takže dovoliť si to nemôže každý. Aj keď je základné a stredné školstvo zadarmo, dosť veľa detí tu nechodí do školy - povinnú dochádzku nemajú - a predávajú veci na ulici, umývajú okná a tak...
Niektorí tu už v 20 rokoch majú skončeného bakalára, ktorý normálne trvá 5 rokov. Nechápem to celkom, ale údajne sa dajú robiť univerzitné predmety aj počas strednej a človek potom vhupne rovno napr. do 7. semestra
A ešte jedna poznámka k školskému systému: nemajú tu tri stupne ako my (prvý, druhý a tretí-stredná škola), ale len dva: prvý trvá 5 rokov a druhý 6 - a tomu hovoria "stredná škola". Takže vlastne maturujú už v 16/17 rokoch a nie v 18/19/20 ako väčšina deciek u nás. Preto sú tu všetci na univerzitách takí mladí...
Študenti tu pomerne veľa štrajkujú. Stáva sa, že príde 10-20 "proaktívnych" študentov (údajne mierne prepojených na FARC) a zavrie univerzitu, aj keď sa zvyšných 3000 a pedagógovia chcú učiť. Jednoducho prídu, stoličkami a stolmi zablokujú vchod a je to. Polícia tam asi nesmie a pár vrátnikov si s nimi neporadí. Účelom je buď bojovať za zlepšenia alebo (ako v poslednej dobe) skôr vyvolať chaos a nespokojnosť. Taký štrajk popritom kľudne môže trvať aj mesiac-dva. Samozrejme, pokračuje sa tam, kde sa skončilo, takže akurát sa človeku predĺži čas štúdia
Nemajú tu také hlavné letné prázdniny, ako máme my. Namiesto toho majú cca. mesiac-dva v zime a mesiac-dva v lete medzi semestrami.
Zdá sa, že univerzitné štúdium sa tu vôbec nehrá na ročníky ako u nás. Majú len semestre
Ešte k tej cene štúdia, sú to fakt strašné prachy. Za magistra sa platí ešte viac ako za bakalára a za PhD. neuveriteľné prachy. Za jedno také štúdium by sa dal aj dom postaviť. Celkom sa čudovali, keď som im povedal, že u nás je to naopak: že PhD. študenti dostávajú plat :D
Kvôli tomu a aj kvôli dĺžke štúdia tu má magistra, čo je u nás štandard, len minimum ľudí
Ak chce niekto u nás v nemocnici robiť upratovačku, musí mať minimálne maturitné vzdelanie. Zaujímavé...
Deti tu dávajú najavo náklonnosť voči svojim rodičom podstatne viac, ako u nás. Často sa navzájom objímajú, bozkávajú, hladkajú... Julian u nás doma napríklad spí v jednej posteli so svojou mamou a nezdá sa, že by s tým mal niektorý z nich problém
Na vianoce tu v pohode pozvú aj v podstate neznámych ľudí (ako napr. ja :D ) a stretávajú sa celé rodiny (starí rodičia, rodičia, tety, ujovia, bratranci), susedia, nie len najbližšia rodina ako u nás
Je tu celkom bežné, že deti zostávajú žiť s rodičmi až kým nemajú 40 aj viac rokov a sú poriadne pod papučou. Keď sa dieťa sťahuje z domu, je to taká menšia tragédia
Manželka tu nepreberá meno svojho manžela a ani manžel meno po svojej manželke - tým pádom tu majú manželia rôzne priezviská. Okrem toho tu má snáď každý dve krstné mená, takže mená detí sa určujú podľa nasledujúceho vzorca: <1.krstné meno> + <2.krstné meno> + <1.priezvisko otca> + <1.priezvisko matky>. Na koniec sa potom môžu pridávať priezviská starých rodičov, prastarých rodičov... takže osoba znalá svojho rodokmeňa môže svojim menom popísať pomerne veľa papiera.
V Kolumbii a asi podobne aj v celej Latinskej Amerike je pomerne málo priezvísk. Napríklad tu v AIESECu máme 4 Duques, 3 Osorios, ... a pri značnej popularite niektorých krstných mien (Juan Pablo - to akože Ján Pavol, Maria José - Mária Jozef, Jusús - Ježiš, ...) nečudo, že používajú aj priezvisko po matke. Inak by sa celkom ťažko identifikovalo, o koho presne ide
Kolumbíjski rodičia sú niekedy (svätá nevedomosť, všakže) krutí. Tak sa stane, že sa ty vyskytujú mená ako Usnavy (mamička na pobreží pravdepodobne videla americkú vojnovú loď s nápisom US NAVY a voľajako jej nedošlo, že to nie je jej meno :D), Onedollar (jeden dolár), Klim (Milk odzadu), či iné viac-či-menej z angličtiny prevzaté mená s podivným pravopisom (John, Jhon, Jonh, Jason, Yason, Jaison, Yaison, Lady, Leidy, Leidi, Jessica, ..)
Rosenberg je tu normálne krstné meno. Hneď som to využil a novonastúpivšiemu kolegovi objasnil, že sa vlastne volá "ružový vrch". Veľmi sa tešil :D
Malá poznámka k menám: keď budete niekde vidieť mená ako JuanMi, JuanEs (ako ten spevák), LuzMa, JuanPa, MaJo... vedzte, že v skutočnosti nejde o jedno meno, ale Kolumbíjsku skrátenú formu oboch mien daného jedinca: Juan Miguel, Juan Esteban, Luz María, Juan Pablo (ako ten pápež), María José (znamená Mária Jozef. Je to meno dievčenské, zatiaľčo José María je meno chalanské :D)
Ženy s dieťaťom, resp. staršie panie, u ktorých je predpoklad, že už nejaký ten hladný krk na svet priviedli a odrodili, sa niekedy oslovujú "mamá" alebo "madre" (myslím, že preklad nie je nutný). Je to oslovenie celkom úctivé a zobrazuje pozíciu ženy-matky v Kolumbíjskej spoločnosti, ktorá je omnoho silnejšia ako u nás. Preto je aj význam dňa matiek omnoho omnoho väčší. Mnohí AIESECári napr. nechceli zostať v Bogote v nedeľu, aby mohli oslavovať doma s rodinou deň matiek.
Skutočnosť, že Kolumbíjčania majú 4 mená nie je náhodná ani samoúčelná: ich mená aj priezviská sa totiž tak často opakujú, že na jednoznačné určenie človeka treba často všetky 4 mená. Preto, milé deti, ak sa nechcete dostať do trápnych situácií, v Kolumbií zásadne aj v oficiálnom styku používať okrem priezviska (prípadne aj druhého priezviska) zároveň aj obe mená :D
Ľudia sa tu pri jedle nemajú vo zvyku čakať. Komu prinesú, ten začne jesť
Tiež sa tu automaticky neželá dobrú chuť ako u nás. Ešte som neprišiel celkom na to, od čoho to závisí, ale zatiaľ to vyzerá tak, že dobrú chuť tu želám len ja :D
To isté platí aj o kýchaní, aj keď majú tu vybudovaný systém na spôsob nášho "na zdravie, na šťastie, na lásku..."
Ďalšia vec, ktorá sa tu moc nerobí je smrkanie do vreckovky. Ľudia skôr v prípade potreby na verejnosti len tak poťahujú a dutiny si čistia v súkromí
Bozkáva sa tu iba na jedno líce: na ľavé
Je tu úplne normálne privolávať si čašníka volaním
Ľudia su tú strašne milí a reception bola úplne geniálna... vôbec som nemal pocit, že som niekde stratený
Počet obyvateľov 450.000
Manizales je mladé mesto, založené cca. v r. 1848.
Sú tu normálne shopping centrá a obchodné ulice v podstate ako u nás... len je tu väčší bordel a celé to vyzerá trochu neusporiadané
Majú tu Škodovky
Majú tu Baťu
Majú tu Carrefour
Som tu taký menší obor :D
Strašne veľa dievčat pod 20 je tu tehotných -- otec neznámy -- a strašne veľa rodín je nekompletných a rozvedených. Celkom zaujímavé ak sa vezme do úvahy náboženské zloženie obyvateľstva
V každom meste aj dedine, kde som doteraz bol, sa hlavné námestie volá Plaza de Bolívar, je štvorcové s parčíkom uprostred a kostolom naboku. Bolívara tu majú očividne radi.
Radi tu pomenúvajú mestá po štátoch: Armenia, Montenegro, Filandia (skoro), ...
Pomerne radi tu krstia ľudí anglickými menami: Lady, Jason, ...
Zdá sa mi, že sa tu ľudia dožívajú veľmi vysokého veku. To bude tou stravou a "mf"-istickým prístupom k veciam :)
Je zaujímavé, aký veľký vplyv tu majú USA. A to nie len na výrobky, zástrčky, či dvere, čo som už minule spomínal, ale aj na ľudí a ich hodnotové systémy. Gringov tu strašne nemajú radi, ale popritom omnoho viac ľudí ako u nás tu sníva o Amerike a o tom, že sa tam presťahuje - je to také zlaté teľa. Aj jazyk a taká bežná komunikácia sa prekvapivo podobá na americký spôsob (100x sa pýtajú ako sa máš, ako si sa vyspal, keď povieš že dobre, povedia, ako strašne sa z toho tešia, ...) Keď sa to tak vezme, tak sú tu aj iné podobné momenty: ozbrojení policajti na každom rohu, na naše štandardy relatívne vysoké bezpečnostné opatrenia, celková (ne)bezpečnosť na uliciach, vysoké sociálne rozdiely medzi obyvateľstvom. Občas si človek fakt pripadá ako za starých dobrých čias v USA
Čo je zasa podobnejšie Európe, to sú rodinné vzťahy a ich zmysel pre humor - je taký ako náš - veľmi dobre rozumejú irónii, čo napríklad američanom úplne uniká
Pri interviách s miestnymi potenciálnymi novými členmi AIESECu som si všimol jednu vec: decká tu majú presnú predstavu o svojom živote: už v 19 alebo 20 rokoch presne vedia, že vo svojom živote chcú dosiahnuť post majiteľa / riaditeľa veľkej firmy, budú mať toľko peňazí, aby sa nemuseli finančne obmedzovať (čo to ale presne znamená, na to som zatiaľ neprišiel) alebo iným spôsobom vstúpiť do histórie. Mal som zatiaľ možnosť hovoriť asi so 4-5 ľuďmi ale toto mali všetci spoločné. Že by u nás, kde je viac stresu, ľudia viac hľadali to, čo im chýba: pokoj a rodinné šťastie, zatiaľčo mladá generácia kolumbíjčanov, ktorá s tým vyrastala, skôr hľadá úspech a uznanie?
Ďalší postreh ohľadom duše mladých Kolumbíjčanov: Drvivá väčšina deciek, s ktorými som robil interviews (vysokoškolákov), tu nechce pracovať v žiadnej firme, ale práve naopak, vytvoriť si vlastnú firmu a dať prácu ostatným Kolumbíjčanom, ktorí ju nemajú. Okrem toho sa často skloňovali aj veci ako zabezpečiť svojich rodičov tak, aby im nič nechýbalo, pomôcť svojim súrodencom, ... Univerzitné štúdium tu všeobecne (tí, s ktorými som sa o tom rozprával) vnímajú ako záväzok voči svojej krajine, ktorý by jej mali splatiť podporou tých, ktorí "nemali toľko šťastia" -- campesinos, pôvodných indiánov, chudobnejších. Je len strašná haluz počuť takéto slová od 16-20 ročných deciek študujúcich ekonómiu, IT či strojárstvo -- niekedy som zabudol aj ústa zavrieť. Úprimne povedané, u nás som ešte nespoznal človeka, ktorý by mi na moju otázku, prečo študuje, bol odpovedal že preto, aby pomohol a dal prácu ľuďom v osadách na východnom Slovensku alebo aby pozdvihol úroveň svojej rodnej dediny. Ale možno to bude aj tým, že som sa na to u nás nikdy nikoho nepýtal :) Treba však povedať, že celkovo sú tu povedomie o svojej krajine a zdravý patriotizmus vysoko vyvinuté -- a to všetko popri neexistujúcom rasizme či nacionalizme.
Decká, čo po uliciach predávajú náramky na ruku, cukríky alebo podobné veci, sú normálne pekne oblečené, upravené, ostrihané, s nagelovanými vlasmi... jednoducho nezapadajú vôbec do stereotypu, ktorý by našinec mal o "pouličných predajcoch"
Ľudia sú tu (minimálne v Manizales) skutočne štíhli, na naše pomery občas až primoc (to tá kopa ovocia). Ale celkom im to pristane :)
Ľudia sú tu veľmi čistotní a to nielen pri starostlivosti o seba, ale aj napr. na uliciach a v domoch. Každý deň sa u nás v dome umývajú podlahy, utiera prach a všetko sa kompletne čistí. Na uliciach je menej papierov ako napr. v BA
Okrem toho sa tu veľmi dbá na zovňajšok. Vyjsť neupravený na ulicu je tu celkom tabu a platí to o babách aj o chalanoch. Keď sa to skombinuje s latinskoamerickou pomalosťou, trvá tu vychystanie sa celú večnosť. Na druhej strane sa je potom skutočne na čo pozerať, takže sa to celkom oplatí :)
S tým súvisí aj to, že sa tu nosí viac značkového oblečenia ako u nás v BA. Samé Polo, Tomy Hillfiger a pod.
Je to ale aj tým, že Manizales je údajne najelitárskejšie mesto v Kolumbii :)
To čo som minule spomínal, že Manizales je ako mesto pomerne náročné na ľudí a obliekanie, tu fakt platí. Obliecť si dvakrát po sebe čo i len rovnaké nohavice alebo sveter je tu tabu - a to ani nie tak preto, že by tie šaty boli po jednom použití špinavé, ale skôr preto, aby as ukázalo, že daná osoba na to má. A musia byť značkové (šaty sú tu pritom pomerne drahé a jedni obyčajné rifle stoja štvrtinu mojej mesačnej výplaty) - toto je jedna z vecí, ktoré by som tu skutočne nečakal
Ľudia sa tu obliekajú pestrejšie ako u nás. Aj chalani, rovnako ako baby, nosia veci skutočne všetkých farieb a tvarov, niekedy na naše pomery trochu extravagantné, ale sekne im to :D To isté platí aj o dospelých a starších.
Keď sa ide do mesta, ľudia si volajú a vyťahujú sa z domu kľudne aj okolo 21:00 - 22:00 - Čas, kedy Peťo Reťo normálne z párty prichádza. Ach :)
Hudba
Hudba je tu celkom iná ako v Európe a európska sa v podstate mainstreamovo ani nepočúva. Odvšadiaľ sa ozývajú juhoamerické rytmy salsa, merengue, regetón, ballenato a tropical pop
Ak sa v rádiu náhodou objaví nejaká zahraničná "globálne spotrebná" pesnička, je pošpanielčená
Na Vianoce je tu viac výzdoby ako u nás. Všade same svetlá, figuríny a betlehemy
Slovensko/Slovinsko/Česko a jazyk, ktorým sa u nás rozpráva, je tu veľká záhada
Ľudia si tu často mýlia ulicu s verejnými záchodmi. Priamo pred našim oknom je stĺp verejného osvetlenia a skoro každý deň ho niekto obšťastňuje. Hneď vedľa je taká ulička s prudkými schodmi, ktorou každé ráno chodím do práce. Každý týždeň v nej pribudnú jedno-dve hovorovo povedané polienka. Ten smrad si radšej ani nepredstavujte
Mlieko sa tu predáva v sáčkoch tak, ako kedysi u nás
Saponáty sa tu predávajú vo forme pasty v kelímkoch -- tekuté, aké sú u nás, som tu ešte nevidel
Na pranie sa tu okrem prášku používa aj pracie mydlo... len neviem presne načo je to dobré
Neviem, či je to štandard alebo nie, ale naša teta domáca napríklad nepoužíva aviváž
Oslavy narodenín sa tu prežívajú viac ako u nás. Okrem toho, oslávanec vôbec nič a nikomu neplatí ani nepozýva... všetci pozývajú jeho (normálne sa mi to páči) :D
Na vrchu Manizaleskej katedrály sa nachádza niečo, čomu hovoria: "corredor polaco" - poľská chodba. Je to vlastne vyhliadka na vrchu veže, ktorá bola dlho zatvorená kvoli zlému technickému stavu a tiež kvoli tomu, že im odtiaľ na strechu katedrály pomerne často skákali rôzne indivíduá a oni ich potom z tej strechy museli zoškrabávať. Poľská chodba sa to volá preto, že sa vraj takých veľa nachádza v Poľsku
Je to prvýkrát, čo som videl niekoho plakať kvôli svojej krajine. Chalanov aj baby.
V skutočnosti je Kolumbia liberálnejšou krajinou, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Aj keď sa 95% populácie hlási ku katolíckej viere, zatiaľ som tu stretol iba veľmi málo ľudí, ktorí pravidelne chodia do kostola. Skôr sa tu praktizuje niečo, čo by som nazval "svetským katolicizmom": ľudia sú sice v podstate veriaci, ale sami si vyberajú, do ktorých oblastí svojho života nechajú cirkev zasahovať a v ktorých ju jednoducho ignorujú. Samozrejme, tendencia ľudí z miest byť liberálnejší ako campesinos je, rovnako ako aj u nás, markantná.
Kolumbíjsky pragmatický prístup k veciam dokumentuje hádam tento dialóg dvoch osôb: A - Slovák/Slovenka, B - Kolumbíjčan/Kolumbíjčanka: A: Ach, čo by si ty len bezo mňa robil, veď by si ani nepoznal názvy reštík vo svojom vlastnom meste. B: Nie, ja by som tam len jednoducho chodil jedávať.
Jedným zo základných kultúrnych rozdielov je podľa môjho videnia prístup k závislosti, resp. nezávislosti jednotlivca. U nás sa väčšina mladých nevie dočkať 16 rokov, aby mohli začať brigádovať, mať vlastné peniažky a míňať ich podľa vlastného uváženia, resp. sa v 18 rokoch presťahovať na internát a okúsiť študentskú slobodu. Tu je situácia iná: deti sa z domovov neponáhľajú a ani túžba po nezávislosti od rodičov nie je vôbec taká silná... dokonca by som povedal, že takmer absentuje. Príčinu tohto javu vidím v tom, že v Kolumbii sa ľudia menej boja byť závislí od druhých a ukázať im svoje slabé miesta. Napríklad keď tu niekomu umrie niekto z rodiny -- povedzme babka -- veľmi často ho až domov prídu pozrieť kamaráti, aby ho/ju povzbudili a prejavili sústrasť. Mám pocit, že u nás sa ľudia viac hanbia sústrasi a súcitu, takže človek má tendenciu nechávať si svoj smútok pre seba, aby ho ostatní nevideli slabého a závislého
Na dedinách sú tu v Kolumbii ľudia vysoko dochvíľni... to len v mestách platí to známe maňana, maňana :D
Dnes je štvrtok, 11.03.2010, meniny má Angela, Angelika
Vlajka Kolumbie sa zakladá na vlajke štátu Veľká Kolumbia z 19. storočia (dnešná Venezuela, Kolumbia, Panama a Ekvádor).
Túto vlajku vytvoril istý Francisco de Miranda na základe jednej z Kolumbových vlajok, ako aj po konzultácií s Goethem,
podľa ktorého teórie je zlatá najušľachtilejšia, modrá vytvára dobrý prechod a červená ťažisko. Oficiálne zdôvodnenie
týchto farieb je však iné: žltá predstavuje bohatstvo krajiny, modrá (ako takmer na všetkých vlajkách latinskoamerických krajín)
oceán, resp. dva oceány a červená znamená zápas za slobodu.
Štátny znak zasa obsahuje okraj vo farbách vlajky, more a lode v spodnej časti symbolizujúce námornú históriu krajiny, najmä
Panamský prieplav (Panama bola provinciou Kolumbie, kým jej USA za účelom vybudovania kanálu nepomohli "osamostatniť sa"), resp. dva oceány a obchodné loďstvo. V strede
sa nachádza frýgska čiapka (symbol slobody) a vo vrchnej časti granátové jablko (emblém Novej Granady - pôvodného mena Kolumbie v 19. storočí), rohy bohatstva (drahých kovov a ovocia).
Na vrchu sedí kondor.
Ozývajú sa hlasy, že by štátny znak bolo treba zmeniť, lebo:
Kondor je vlastne len prerastený sup, ktorý sa živí zdochlinami
Kondory sú v Kolumbii takmer vyhubené
Kondor je národný vták Ekvádoru, Bolívie, Čile a Argentíny
Po dlhom zisťovaní a výskume prichádzame s históriou vzniku Slovenskej vlajky, aby sme neboli horší ako Kolumbíjčania :D
Všetko sa to začalo niekedy v 17. storočí, keď Peter Veľký pri svojej prieskumnej inkognito ceste do Holandska zistil,
že Holanďania používajú na lodiach vlajky ako praktický spoznávací znak. Keďže aj on (resp. jeho otec) chcel
rozlíšiť svoje čiernomorské lode od Bulharských a Tureckých, rozhodol sa nápad okopírovať. Kvôli výraznosti
na mori usporiadali farby do pásov a vlajka bola na svete. Čo sa týka farieb, existuje niekoľko teórii:
Farby boli vybrané náhodne tak, aby boli kontrastné
Farby boli založené na farbách erbu Moskovského veľkovojvodstva: biela, strieborné brnenie Sv. Juraja (patróna Veľkovojvodstva) na bielom koni s modrým plášťom na červenom poli
Tri farby nachádzajúce sa na šatoch panny Márie, patrónky Ruska
Obraz ruského sociálneho systému: biela: boh, modrá: cár, červená: roľníci
Časti ruského impéria: biela: Bielorusko, modrá: Ukrajina, červená: Rusko
Biela: cnosť a dobro, modrá: poctivosť, červená: pracovitosť a vášeň
...
V neskorších rokoch sa táto ruská vlajka stala symbolom celého panslavistického hnutia (založeného na opore Ruska),
čo malo za následok jej ustanovenie za tzv. Slovanskú trikolóru (biela modrá červená). S väčšími či menšími obmenami ju
prevzali mnohé slovanské štáty (Slovensko, Česko, Rusko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora(pôvodná stará vlajka), Bosna a Hercegovina(návrh vlajky, ktorý nakoniec neprešiel)).
Aby sme sa odlíšili od Rusov (čo sa čiastočne podarilo) a Slovincov (čo sa vôbec nepodarilo), ktorí mali +/- rovnaké vlajky,
pribudol na tej našej ešte aj štátny znak.
Štátny znak je stará známa Tatra, Matra, Fatra, ako ohraničenie Horného Uhorska spolu s cyrilometodejským dvojkrížom doneseným z Byzantskej ríše
(v Byzantii to bol politický symbol znamenajúci dualitu sakrálnej aj sekulárnej moci panovníka-patriarchu). Aby sa znak odlíšil od
Maďarského znaku, ktorého časť práve tento motív tvoril, zmenila sa farba zo zelenej na modrú v zmysle slovanskej trikolóry.
Aby sme si ale nemysleli, že naša vlajka je vlastne rusko-maďarská, existuje aj naše vlastné vysvetlenie pre jednotlivé farby:
Alternatíva A:
Biela: naša nevinnosť, mierumilovnosť a národholubičizmus
Modrá: nádej, poctivosť a pracovitosť
Červená: zápas za slobodu a svojbytnosť (odborne suverenitu) :D
Celá veža slúžila v minulosti ako stanica a nosník pre lanovku využívanú na dopravu tovaru a aj osôb medzi
mestami v regióne. Ako ste sa už iste dočítali, ten je neuveriteľne kopcovitý a strmý, takže lanovka bola
najjednoduchším a najrýchlejším spôsobom dopravy.
Tak sa stalo, že (možno pod vplyvom Eiffelovky) si objednali vo Francúzsku takéto železné veže. Veže došli,
lenže pri montáži sa zistilo, že jedna chýba. Whoops - tá matika. Tak tú chýbajúcu, práve v Manizales,
postavili z dreva. A tak stojí dodnes.
Ako som minule sľúbil, nasleduje článok o Julim a Done Miriam. Jeden večer som tak sedel s Betsy, nemali sme moc čo robiť, tak sme kecali. Reč prišla aj na to, čo som si predtým myslel, že je kultúrna záležitosť: Juli, Doňa Miriam a ich zdieľanie spoločnej postele. Zistilo sa však, že vec sa má trochu inak:
Doňa Miriam, ako nikdy nezabudne pripomenúť, pracovala 25 rokov v banke. Potom, vo svojich 43 rokoch zistila, že sa cíti pomerne osamelá. Preto si, ako pri jednej príležitosti povedala babám, "zaobstarala" Juliho. O jeho otcovi sa nevie nič, ale podľa podobností v črtách tváre, by som odhadoval, že biologickou matkou bude asi ona. Ďalšia história je pomerne hmlistá. Vie sa len, že (ako nikdy Julimu nezabudne pripomenúť) kvôli nemu odišla z banky, aby sa o neho mohla lepšie starať a začala robiť v pohrebníctve, kde robila 5 rokov. Potom sa nechala penzionovať, aby sa o malého Juliho mohla ešte lepšie (?) starať.
O nejakých 14 rokov neskôr má Juli 19. Poviete si, pohľadný mladý muž. Lenže, kam ide teta Miriam, tam ide on. Keď ide nakúpiť Juli ide s ňou. Keď teta Miriam varí, on varí s ňou. Keď perie, perú obaja. Keď upratuje, on upratuje tiež. Keď ide teta Miriam spať, on idie tiež. Do rovnakej postele. Hovorí mu "miláčik". On jej "mamička". Mladý Juli nemá absolútne žiadny voľný čas, pretože každú minútu trávi s Doňou Miriam pri domácich prácach -- a keby náhodou nebolo čo robiť, niečo sa vymyslí (spomínal som už, že sa každý deň leštia všetky devené podlahy?).
Juli v živote neodíde z rodného domu. Pri jednej príležitosti sa rozprávala Betsy s Doňou Miriam o tom, že ona študuje v inom meste, ako žije jej rodina a spýtala sa, či aj Juli by nemal niekde trochu pocestovať. Reakcia bola takáto: "Ha, môj syn? On nikam nepôjde. Dievčatá majú odísť z domu, ale synovia nie. Tí musia zostať pri svojej matke." Čo si tak asi myslí o mne, že nesedím doma :D ?
Keď si Juli našiel babu, Doňa Miriam bola od zlosti celá bez seba. Našťastie sa už rozišli. Najzaujímavejší je popritom fakt, že sa zdá, že sú tak obaja spokojní. Ale, ako poznamenala Betsy, legálne to je, aj keď aj na kolumbíjske pomery riadne silná káva.
Ďalšia haluz je, že teta Miriam delegovala časť obsluhovania na Juliho, takže povely typu: "Prines Betsy viac ryže" alebo "Nalej Pedrovi ešte džús" sú na dennom poriadku. Je mi už pomerne nepríjemné, že mi teta upravuje posteľ a má tendenciu (ktorú sa mi už skoro podarilo zrušiť), neustále dokladať mi veci na tanier. Nechať sa ale obsluhovať od 19 ročného chalana prekračuje moje hranice tolerancie, takže to rázne odmietam :)
Bolo by tiež treba povedať, že teta Miriam je stvorenie pomerne svojské:
To, čo sa povie v televízii, je sväté, lebo to povedali, takže to je tak.
Teta Miriam netuší, či je vo víne alkohol, aj keď sa z neho (aj z iných vecí) pár krát už celkom pekne pripila.
Teta Miriam zásadne netuší, ktorý deň v týždni je: pondelok alebo piatok, všetko jedno.
Teta Miriam niekedy príde z nákupov okolo 21:00 večer. My vždy prichádzame domov o 17:00 alebo 18:00. Vždy sa spýta, či sme práve prišli a keď jej povieme, že už sme doma 3-4 hodiny, neuveriteľne sa prekvapí a čuduje sa, ako je to možné.
Teta Miriam stále netuší, odkiaľ som, takže hovorí o "vašej krajine".
Teta Miriam sa svojho syna na počudovanie všetkých zúčastnených pýta, či už niekedy jedol Bandeja Paisa (ako keby sa u nás niekto spýtal 19 ročného chalana, či už niekedy jedol rezeň alebo halušky).
Teta Miriam každý deň hovorí, aký pekný deň bude. Každý deň prší.
Teta Miriam očividne nemá rada konkurenciu, lebo o Betsy a Ruke, ktoré tu tiež bývajú, sa za ich chrbtom vyjadruje nie celkom lichotivo (dúfam, že o mne nie, aj keď myslím, že ja konkurenciu nepredstavujem :D ).
Teta Miriam nechápe a veľmi sa čuduje, ako je možné, že keď má ona v posteli blchy, že každú noc štípe niečo aj nás s Betsy.
Teta Miriam trpí syndrómom klasických bratislavských dôchodcov: za 1,50 aj celé mesto precestovať (a nie že by na to bola odkázaná: prenajíma 3 izby, garáž, jeden celý byt a okrem toho dostáva ešte aj celkom štedrý dôchodok - celkovo jej príjmy ako dôchodkyne výrazne prekračujú slovenský priemerný zárobok - o kolumbíjskom už ani nehovorím - pri cca. polovičných životných nákladoch).
Teta Miriam na záchod nedáva toaletný papier, lebo je pridrahý (asi 2 SKK za kotúč).
Teta Miriam na druhej strane veľmi dobre varí, takže z nášho pohľadu z toho nakoniec vychádza pozitívne :).
No, keď sa na to tak pozerám z kulturologického a analytického hľadiska, myslím, že tu máme kandidáta na prvý mierny kultúrny šok, aj keď možno nie z celokolumbíjskej kultúry, ale z kultúry "de la Familia de Castellanos," (čo je koniec koncov z pohľadu kultúrneho šoku celkom jedno). Budem sa z výskumného hľadiska fenoménom "Juli a Doňa Miriam" zaoberať aj naďalej, občas predýchavať a každé nové zistenie podrobne opíšem :).
Nabudúce v našej rubrike Rozprávky starej matere: Kolumbíjske mince, bankovky a hymna.
Rozprávky starej matere 5 - Mince, bankovky a hymna
Takže poďme postupne na mince a bankovky. Mince, ako som už spomínal, sú také hala-bala:
20 pesos - nový: na zadnej strane je vyobrazený samozrejme Simon Bolívar, národný hrdina Kolumbie a Latinskej Ameriky (viac o ňom niekedy neskôr)
20 pesos - starý: na zadnej strane znak Kolumbie
50 pesos: na zadnej strane znak Kolumbie
100 pesos: na zadnej strane znak Kolumbie
200 pesos: na zadnej strane znak civilizácie Quimbaya, ktorá dosiahla najväčší rozmach v 4. - 7. storočí n.l. Obývala oblasti dnešných departmentov Caldas, Risaralda a Quindío, čiže presne oblasť, kde sa nachádzam. Vyrábali krásne zlaté predmety.
500 pesos: na zadnej strane strom Údolia Cauca, ktorého obyvatelia sa výrazne zaslúžili o rozvoj ochrany životného prostredia.
Teraz si vezmeme na mušku bankovky:
1000 pesos: Portrét Jorgeho Eliécera Gaitána. Bol to politik, vodca ľudového hnutia v Kolumbii, na ktorého v roku 1948 vo veku 45 rokov úspešne spáchali atentát.
2000 pesos: Francisco de Paula Santander. Je po ňom pomenovaná aj hlavná ulica Manizales - Avenida Santander (oficiálne sa nazýva Carrera 23). Bol jedným z vojenských a politických vodcom počas zápasu Kolumbie za samostatnosť začiatkom 19. storočia. Na opačnej strane sú dvere národnej mincovne.
5000 pesos: Jose Asuncion Silva. Kolumbíjsky básnik, ktorý žil na sklonku 19. storočia, zakladateľ latinskoamerickej moderny. Zastrelil sa, keď mal 30 rokov.
10000 pesos: Policarpa Salavarrieta. Kolumbíjska tkáčka, ktorá na prelome 18. a 19. storočia pracovala ako špeh proti Španielom pokúšajúcim sa o znovudobytie latinskoamerických kolónií. Obesili ju vo veku 26 rokov za zradu. Deň jej smrti (14. november) je od roku 1969 oficiálnym dňom kolumbíjskych žien. Na opačnej strane sa nachádza Policarpin rodný dom.
20000 pesos: Julio Garavito Armero. Kolumbíjsky astronóm (cca. 1860 - 1920), ktorý študoval pôsobenie mesiaca na odchýlky zemskej akcelerácie (alebo niečoho takého). Okrem toho študoval ekonómiu a pomohol Kolumbii dostať sa z krízy po občianskej voje. Je po ňom pomenovaný kráter na mesiaci (Garavito crater), ktorý je zobrazený na rube bankovky.
50000 pesos: Jorge Isaacs Ferrer. Politik, vojak a spisovateľ, ktorý žil v 19. storočí. Jeho román Maria je jedným z najvýraznejších diel romantizmu v španielskej literatúre.
Inak, oficiálny symbol pesa je $, rovnaký ako amerického dolára. Ešte pred 30 rokmi sa razili aj halieriky (centavos, na ktoré sa pesos oficiálne delia) a 1, 2, 5 a 10 pesos mince. V priebehu posledných rokov 20. storočia však
všetky zmizli z obehu, spolu s 1000 pesos mincou, ktorú zasa stiahli pre problémy s falšovaním.
Poznamka na okraj: medzi slávnych kolumbíjčanov patrí určite aj žijúci Gabriel García Márquez (80), ktorý sa isto časom na bankovke objaví. Som zvedavý, či rovnaký osud postihne aj Chakiru a Juanesa :D
O hymnu Kolumbie "Oh gloria inmarcesible!" ("Ach, večná sláva!") sa v roku 1887 zaslúžil José Domingo Torres. Slová hymny
sú založené na inšpiračnej básni z pera prezidenta Rafaela Nuňeza na počesť mesta Cartagena. Hudbu zložil jeho priateľ, taliansky učiteľ opery Oreste Sindici. Oficiálne bola hymna uzákonená
v roku 1920 a hrá sa v televízii a rádiách zo zákona každý deň o 6:00 a 18:00 (plus mínus pár minút :D)
Nabudúce v rubrike Rozprávky starej matere: Krátka história Kolumbie.
Rozprávky starej matere 6 - Krátka história Kolumbie
Ozývam sa vám z ďalekej Kolumbie s ďalším pokračovaním nášho populárneho výchovného seriálu pre deti aj dospelých, "Rozprávky starej matere". Všetkým autorských práv uvedomelým sa zároveň hlboko ospravedlňujem, lebo niektoré z článkov, ktoré pod touto sekciou publikujeme, sú takým celkom dobrým preloženým ripom z Wikipédie doplneným o vlastné zážitky (no ale čo už, keď Wikipedia má také dobré informácie, všakže :D ). Ale aby sme už viac nenapínali:
Všetko sa to začalo už veľmi dávno. Hlavné teórie hovoria o cca. 10.000 - 15.000 rokoch pred našim letopočtom, kedy prví ľudia prekročili Beringovu šiju spájajúcu Áziu a Severnú Ameriku. V tých časoch bolo more kvôli prebiehajúcej dobe ľadovej omnoho nižšie a zaľadnenie tiež urobilo svoje, takže mohli prejsť suchou nohou. Zo Severnej Ameriky sa potom ľudia postupne rýchlo rozšírili na celý kontinent vrátane jeho južnej polovice. Iné teórie hovoria aj o skoršom osídlení Južnej Ameriky, ktoré podľa niektorých dôkazov nastalo pred cca. 35 - 50.000 rokmi z Pacifiku (ľudia sa z Ázie postupne preplavovali na ostrovy bližšie a bližšie k Amerike až k nej nakoniec dorazili). Tieto teórie sú však mierne sporné.
V každom prípade, na území Kolumbie existovali prvé spoločenské útvary lovcov a zberačov plodov už okolo roku 10.000 pred n.l., najmä v oblasti okolo Bogoty. Postupným rozvojom dosiahli okolo roku 1000 n.l. vysoký stupeň vyspelosti s výstavbou pyramíd. Dva hlavné kmeňe boli Tayronovia (jazyková rodina Čibča) a Muiskovia, ktorých politický systém bol po Inkoch druhý najvyspelejší v Južnej Amerike. Zvrat nastal začiatkom 16. storočia, keď sa na pobreží Kolumbie usadili Španieli. Už v roku 1525 bolo založené prvé stále sídlo Santa Marta (stále existuje, je slávna a umrel v nej aj Bolívar). V roku 1549 sa Bogota stala hlavným mestom Novej Granady s územím približne zodpovedajúcim dnešnej Kolumbii. V roku 1717 sa Bogota stala sídlom miestokráľa Novej Granady, ktorá v tom čase už zahŕňala aj dnešný Ekvádor, Panamu a Venezuelu. Spolu s Limou a Mexico City sa tak stala jedným z hlavných stredísk španielskej nadvlády na kontinente.
V roku 1793 sa v Bogote vytvorila prvá zastupiteľská rada s cieľom odtrhnúť sa od Španielska, pričom ešte v tom istom roku bola oficiálne vyhlásená nezávislosť. Dlhá, viac než 25 rokov trvajúca vojna za nezávislosť vedená najmä Simonom Bolívarom (na 20 pesovej minci) a Ferom Santanderom (na 2000 pesovej bankovke) sa skončila v roku 1819 po Bitke pri Boyaca. V tom istom roku bola založená nezávislá federácia pod názvom Republika Veľká Kolumbia (Gran Colombia). V roku 1830 sa federácia, a s ňou aj Bolívarov sen o zjednotenej Južnej Amerike, rozpadla a na jej mieste vznikli tri nové štáty: Ekvádor, Venezuela a Nová Granada. Tá sa v roku 1863 premenovala na Spojené štáty kolumbíjske a v roku 1886 na Kolumbíjsku republiku. Nový štát bol pomerne stabilnou demokraciou s iba troma vojenskými prevratmi v rokoch 1830 po rozpade Veľkej Kolumbie, v roku 1854 a v rokoch 1953-1957. Inak sa striedali demokraticky volení prezidenti z dvoch hlavných politických strán: Konzervatívcov (myšlienky Bolívara) a Liberálov (myšlienky Santandera). Okrem toho mala Kolumbia aj dve hlavné obdobia občianskych vojen a to v rokoch 1899-1902 (Tisícdňová vojna - o život prišlo 100.000 ľudí) a v 40. a 50. rokoch 20. storočia po zavraždení liberálneho kandidáta Juraja Gaitána, ktorý obýva 1000 pesovú bankovku ("La Violencia" - o život prišlo 300.000 ľudí). Provincia Panamá sa od Kolumbie odtrhla násilným povstaním v roku 1903 za veľmi veľmi veľmi aktívneho príspevku Spojených štátov, ktoré tam chceli napriek nesúhlasu Kolumbie vybudovať prieplav. Podarilo sa :D.
V rokoch 1958 - 1974 vládol v Kolumbii Národný Front, pretože obe hlavné strany sa už unavili z toľkej "La Violencie" a rozhodli sa spolupracovať. V praxi to vyzeralo tak, že prezident sa podľa dohody menil každé 4 roky, pričom raz bol konzerva a raz liberál. V tomto období, keďže zvyšné politické subjekty nemali proti takémuto zoskupeniu šancu a za výraznej podpory Kuby a sovietskych bratov, začína svoje guerrillové pôsobenie aj naša drahá FARC.
Osemdesiate roky by sa dali charakterizovať ako bordel. Vzmáhajúci sa obchod s narkotikami, jednotlivé guerrilly bojujúce medzi sebou a hlavne proti vláde. Okrem toho si ešte naši drogoví magnáti začali vytvárať vlastné bojové jednotky (tzv. paramilitares) na ochranu proti peňazíchtivej guerrile, takže guľáš bol na svete. V roku 1985 prepadla guerrilla Justičný palác a za rukojemníkov zobrala sudcov. Strhol sa masaker, kopa ľudí prišla o život a zaujímavým spôsobom sa z archívu justičáku stratili aj dôležité dokumenty pre súdny proces s členmi drogových kartelov. Hmmmmm...
Deväťdesiate roky znamenali ústup guerrilly, pričom aktívnou zostala prakticky len FARC. Riešili sa ekonomické problémy, nezamestnanosť, ... a pri policajnej prestrelke umrel ujo Pablo Escobar, šéf medellinského drogového kartelu... tak už teraz v Medelline kartel nie je a je tam bezpečno, zato sa jeho zvyšní členovia presťahovali do Cali, takže je teraz nebezpečno tam :D. Na konci 90. rokov vznikol slávny Plan Colombia, ktorý si za cieľ dával za výraznej podpory USA (viac ako miliarda dolárov) skoncovať s násilím, milíciami, drogami a tak... V roku 2002 sa prezidentom stal Uribe, ktorý si predsavzal všetkými možnými spôsobmi potlačiť násilie. To malo za následok vyčistenie časti územia a zníženie aktivity ľavicových guerríll, ako aj údajné rozpustenie paramilitares. Aby to zasa nebola až taká pozitívna postava, krátko pred vypršaním svojho volebného obdobia si nechal zmeniť ústavu tak, aby mohol opäť kandidovať. Na jeho obranu treba povedať, že vyhral demokraticky a s veľkým náskokom.
Nuž, toľko asi zatiaľ odo mňa k histórii Kolumbie. Ešte si niekedy dáme aj kolumbíjske hospodárstvo, FARC a Bolívara, ale nabudúce bude na odľahčenie témy bude len krátky školský systém Kolumbie :) Nápady a návrhy na témy do sekcie Rozprávky starej matere, samozrejme, vítam :) S pozdravom, Váš, ja.
Rozprávky starej matere 7 - Školský systém Kolumbie
Nuž, o školskom systéme Kolumbie sme už čo-to popísali, ale možno by bolo dobre informácie trochu uceliť a podať zjednotený obraz o ňom. Školský systém tu začína, podobne ako u nás v cca. 4 rokoch, predškolskou výukou, ktorá trvá 1-2 roky a absolvuje ju väčšina detí. Keď má malý Kolumbíjčan/ka 6 rokov, začína s tzv. educación primaria (obdoba nášho prvého stupňa), ktorá trvá 5 rokov. Táto je bezplatná. Potom, vo veku 11 rokov dieťa prechádza na tzv. educación secundaria, teda akoby náš druhý stupeň spolu so strednou školou. Tomuto druhému stupňu sa tu hovorí "colegio" a bežne sa prekladá ako stredná škola. Trvá 6 rokov. To znamená, že vo veku 16-17 rokov (o 2-3 roky skôr ako u nás) tu deti končia školu a môžu ísť na univerzitu alebo do inej školy. "Iné" školy sú väčšinou ako naše nadstavby, napr. v oblasti informačných technológií, administratívy, apod. Univerzitné štúdium sa tu delí na 4 základné typy: pregrado (ako náš bakalár) trvajúce 5 rokov, maestria (náš magister) trvajúca 2 roky, postgrado (ako náš malý doktorát) trvajúci 3 roky a nakoniec PhD., čo trvá podľa mojich informácii okolo 5 rokov... Takže človek, ktorý na to má, môže študovať celý život.
Najväčším problémom Kolumbie z pohľadu vzdelania sú dva faktory. Poprvé, neexistuje tu povinná školská dochádzka, takže je úplne na vôli rodičov, či dieťa dajú do školy alebo bude od malička pracovať na plantáži. Tam potom dochádza k takým úrazom, aký sme videli minulý týždeň v nemocnici, ked 14-ročnému chalaniskovi zachytil stroj na mletie cukrovej trstiny bundu a s ňou mu odrezal aj ľavú ruku. Chudák chalan, ani nebudem hovoriť, v akom psychickom stave sa nachádzal... Detská práca je síce oficiálne zakázaná, ale postihnuteľná nie je, pretože tieto deti takmer nikdy nie sú oficiálne zamestnané, ale jednoducho pracujú na plantáži (farme) u svojich rodičov a sekajú trstinu alebo zberajú kávu. Prípadnej kontrole sa jednoducho povie, že dieťa len pomáha rodičom s domácimi prácami a je to vybavené.
Druhým problémom je, najmä pre ľudí z vidieka, skutočne cena štúdia, lebo bezplatných je len prvých 5 rokov štúdia... všetko ostatné je platené a pre ľudí z fariem sú ceny za štúdium v podstate prohibičné (povedzme, priemerne 500.000 pesos ročne).
Možno aj preto sa tu študuje viac ako u nás, decká sa potácajú od jednej skúšky k druhej, od jedného zápočtu k druhému (majú ich tu do roka viac, takže každý týždeň sa na niečo učia) a po nociach v podstate nespia... Z toho, čo som videl, je to dosť tvrdé. Čo sa týka známkovania, dáva sa na prvom stupni číselné hodnotenie 1-5, pričom 5 je najlepšie a 1 najhoršie. Ďalšou zaujímavosťou je to, že aby človek prešiel, musí mať aspoň 3. 4 aj 5 znamená, že človek prepadol. Na vysokých školách je potom systém v podstate rovnaký, akurát namiesto čísel sú tu písmená: E(xcelente), S(obresaliente), (A)ceptable, (I)nsuficiente, (D)eficiente -- po našom výborný, veľmi dobrý, príjateľný, nedostatočný, deficientný.
Toľko o školskom systéme tu v Kolumbii. Nabudúce si dáme pre zmenu zasa niečo o meste Manizales :D
Manizales, hlavné mesto departmentu Caldas, spolu s Pereirou a Armeniou jedno z hlavných miest kávu produkujúceho regiónu "Eje Cafetero". Na slovenské pomery je to veľmi mladé mesto, má len cca 159 rokov (založené 12.10.1849 počas občianskej vojny konzervatívcov a liberálov). Založila ho skupinka 20 ľudí z regiónu Antioquia (hl. mesto rovnomenného departamentu je Medellin), tzv. Expedícia 20. Mesto bolo dlho pod výrazným španielskym vplyvom a až kým ho kvôli vychýreným univerzitám nezačali vyhľadávať obyvatelia ostatných regiónov, bolo takmer čisto biele a veľmi homogénne.
Názov mesta Manizales sa odvádza od španielskeho názvu pre podzemnicu olejnú, čiže buráky - "Maní", ktorá v tejto oblasti hojne rástla.
Čo sa týka geografie, je mesto neuveriteľne kopcovité (Banská Štiavnica je šuvix) a leží neďaleko sopky Nevado del
Ruiz, ktorá je jedným zo 4-5 nevyhasnutých vulkánov v krajine. Ako jedna z mála miest sa na nej tiež drží sneh (vysoká je viac ako 5000m). Celý Manizales je postavený na vrchole pohoria, pričom hlavná ulica - Santander - prebieha po jeho vrchole. Počtom obyvateľov sa Manizales približuje našej Bratislave (asi pol milióna) a študentov tu žije cca. tiež toľko, koľko v našej "stolici" - okolo 30-40.000. Počtom univerzít per capita vedie rebríček všetkých miest v Kolumbii (je tu 6 hlavných univerzít a ešte asi ďalších 5 malých výsokých škôl).
Z udalostí stojí za zmienku najmä Feria Manizales (2. najväčší jarmok v krajine), o ktorej som tu už písal a ktorá sa datuje od roku 1951 (cca. na 100. výročie založenia mesta) spolu s býčími zápasmi.
Ekonomika mesta sa sústreďuje najmä na produkciu a spracovanie kávy, strojárstvo automobilových dielov a
potravinárstvo. Nachádza sa tu jeden terminál (autobusová stanica), jedno letisko La Nubia, športový klub "Once Caldas" (Caldaská jedenástka), do ktorého sú tu miestni celí žhaví, na naše pomery obrovský futbalový štadión, tenisové kurty, parky na relax, krytá ľadová plocha na korčuľovanie, divadlo, kino á la náš Aupark, dve hlavné nákupné strediská (Aupark a Pollus??), neogotická katedrála, kopa kostolov, termálne pramene,...
V súčasnosti je Manizales hlavným mestom jedného z najmenších kolumbijských departamentov, ale nebolo tomu vždy tak: Predtým bol Caldas omnoho väčší, len časom sa z neho oddelil department Quindío (hl. mesto Armenia) a Risaralda (hl. mesto Pereira), a tak zostal oklieštený.
V roku 1999 neďalekú Arméniu postihlo zemetrasenie, ktoré pripravilo o strechu nad hlavou asi 50% ľudí mesta. Veľmi rýchlo sa však mesto dokázalo spamätať a dnes už po škodách spôsobených zemetrasením niet ani stopy - všetko je pekne
obnovené a vystavané. Také šťastie však nemalo v roku 1985 Armero, menšie mestečko ležiace neďaleko Manizales: Vulkán Nevado del Ruiz sa v noci na 13.10.1985 prebudil a zahrial. Z jeho vrcholka sa začalo topiť množstvo snehu a vzniknuvšia voda so sebou unášala tony blata a kamenia. Spolu so sopečným popolom a vyvrhnutými kameňmi táto masa narazila na hladinu už skoršími erupciami zablokovanej miestnej rieky, ktorá tak mala viac podobu jazera s množstvom vodnej masy. Táto masa sa pod náporom horniny zdvihla a obrovskou silou sa preliala do údolia mestečka Armero. Za 15 minút od erupcie sopky bolo mesto pochované za živa pod niekedy až 60m nánosmi sopečnej horniny. Táto udalosť sa označuje aj ako Pompeje II a o život vtedy prišla podstatná časť mesta.
Nabudúce si dáme v rámci rubriky rozprávky starej matere článoček o slávnom Simonovi Bolívarovi :D.
Myslím, že takmer každý na Slovensku už pri nejakej príležitosti počul o Simonovi Bolívarovi. Jeho meno sa spája s Latinskou Amerikou asi takým spôsobom, akým sa meno Juraja Jánošíka spája s históriou Slovenska. Čo ale presne v Latinskej Amerike urobil? A prečo sa takmer každé námestie v každom kolumbíjskom a venezuelskom meste, mestečku či dedine nazýva Plaza de Bolívar?
Simon Bolívar sa narodil 24.7.1783 v Caracase, dnes hlavnom meste Venezuely. Jeho meno sa odvíja od mena malého španielskeho mestečka Bolibar, kde jeho rod patril k miestnej aristokracii vo vzdialenom príbuzenskom vzťahu s kráľom Fernandom III. Kastílskym. Bolívarovci sa v Latinskej Amerike usadili v 16. storočí a nadobudli rozsiahle majetky. Po smrti rodičov v roku 1799 odchádza mladý Simon do Španielska, aby tam dokončil svoje štúdium, za ženu si berie Mariu Teresu Rodriguez, ktorá ale ani nie rok po svatbe pri krátkej návšteve Latinskej Ameriky umiera na žltú horúčku. V roku 1804 sa Bolívar vracia do Európy, kde sa stáva súčasťou Napoleónovej suity.
Po tom, ako Napoleón ustanovil Jozefa Bonaparteho kráľom Španielska a jeho kolónií, začína Bolívar boj za nezávislosť
Južnej Ameriky od Španielska. V roku 1810 vyhlásil jeho Caracaský výbor nezávislosť a Bolívar odchádza do Anglicka na diplomatickú misiu. O rok neskôr sa vracia, len aby zanedlho musel opäť opustiť Caracas tentokrát zničený zemetrasením. Usadil sa v Cartagene (dnešná Kolumbia), odkiaľ viedol v roku 1813 inváziu do Venezuely. Po striedavých úspechoch a neúspechoch uteká Bolívar na Haiti, odliaľ sa (po prísľube oslobodenia otrokov) vracia posilnený. V roku 1819 sa odohrala Bitka pri Boyacá, ktorá znamenala pripojenie Novej Granady (dnešná Kolumbia) k oslobodeným krajinám a o dva roky neskôr dochádza k vytvoreniu federácie Veľká Kolumbia (územie Panamy, Kolumbie, Ekvádora a Venezuely) pod Bolívarovým vedením (viceprezidentom sa stal Santander).
Po tomto úspechu sa Bolívar vydal oslobodiť Peru, čo sa mu aj podarilo a bol tam menovaný diktátorom. V roku 1825 sa zo zväzku s Peru odčlenila Republika Bolívia, čím sa Bolívar stal jedným z mála ľudí, ktorí majú po sebe pomenovaný štát. Jeho sen o federácii všetkých oslobodených latinskoamerických štátov sa však začal rúcať pod ťarchou osobných záujmov jednotlivých krajín. Po niekoľkých viac-menej zúfalých pokusoch udržať Veľkú Kolumbiu spolu ako jeden štát Bolívar v roku 1830 rezignoval na post prezidenta a pripravil sa na odchod do Európy. Po necelom pol roku, po tom, ako stihol poslať do Európy niekoľko debien osobných predmetov, ale predtým, ako sám stihol vyplávať, však Bolívar v kolumbijskom pobrežnom meste Santa Marta zomiera na tuberkulózu.
Jeho odkaz ako osloboditeľa a spolutvorcu latinskoamerickej štátnosti však pretrval a pretrváva dodnes. K jeho pamiatke sa hlásia mnohé štáty Latinskej Ameriky, najhlasnejšie však bohužiaľ venezuelský prezident Chávez, ktorý Bolívarovo meno zneužíva na vlastné mocenské ciele. Medzi pomenovania nesúce Bolívarovo meno patria:
Bolívarovské štáty (Venezuela, Kolumbia, Panama, Ekuádor)
Bolívarovské vojny (za nezávislosť)
Bolívia
Bolívar - názov venezuelskej meny
Mnohé mestá v Latinskej Amerike
Niektoré okresy v krajinách Latinskej Ameriky
Niekoľko provincii v krajinách Latinskej Ameriky
Najmä v Kolumbii a Venezuele takmer každé hlavné námestie v mestách i dedinách
Poloostrov v Texase
Pico Bolívar - najvyšší vrch vo Venezuele
Ulice v Latinskej Amerike i v USA
Štvrť v austrálskom Adelaide
Vysoké školy
Letiská
Značka kubánskych cígár
Futbalový klub
Štadión
Synfonický orchester
Bolívarovu podobu nesú mnohé sochy, plastiky, busty, mince, bankovky, známky, ...
Ďalší diel rozprávok starej matere sa ponesie v duchu kolumbíjskej hudby a umenia :D.
V dnešnej časti seriálu Rozprávky starej matere si povieme čo-to o kolumbíjskej hudbe. Zvyšku kultúry sa budeme venovať postupne v týždňových intervaloch.
Kolumbíjska hudba je zmesou španielskych, indiánskych a afrických rytmov, odrážajúca pestrú zmes miestnej populácie. Podobne ako celá Kolumbia, aj jej hudba sa delí podľa jednotlivých kolumbíjskych regiónov, ktoré však majú v prípade hudby trochu iné rozloženie. Za zmienku tiež stojí, že v Kolumbii je tradičná hudba rovnako populárna, ba priam populárnejšia ako hudba moderná, takže na diskotékach sa stretnete s celkom podareným mixom všetkých možných rytmov popretkávaných technom, popom a rockom -- u nás v Manizales z tradičných rytmov frčí hlavne salsa, vallenato, merengue, regetón a tropipop.
ATLANTICKÉ POBREŽIE
Atlantické pobrežie bolo vždy vstupnou bránou do celej Latinskej Ameriky a osobitne do Kolumbie. Preto vykazuje aj vysoký podiel ľudí zmiešaného pôvodu a najvyšší podiel prisťahovalcov. To malo samozrejme vplyv na hudobný štýl prevládajúci v tejto oblasti. Za hlavné rytmy sa považuje vallenato, cumbia, salsa, porrro a champeta (video vpravo je AIESEC Manizales Roll-Call).
Okrem nich však na pobreží existuje aj typický indiánsko-africký tanec Mapalé, ktorý sa vyznačuje neobyčajne rýchlym pohybom tanečníkov odetých v indiánskych kostýmoch. Tancuje sa pri sprievode bubna.
Vallenato získalo väčšiu popularitu len začiatkom 80. rokov minulého storočia. Jeho ťažiskom je akordeón, na ktorom sa zvyčajne hrá vo veľmi rýchlom rytme. Typickým sprievodným nástrojom je rašpľa.
Cumbia je zmiešaninou Africkej a Španielskej hudby, prepojenou s domorodými rytmami. Jej africká časť pochádza od černochov, privlečených z Afriky ako otroci, ktorí v Kolumbii získali slobodu. Pôvodne cumbia obsahovala iba vokály a perkusie, ale postupne sa pridávali aj iné nástroje, ako napr. saxofón, trúbky, klávesy, ...
Salsa pôvodne vznikla na Kube a v Portoriku, ale čoskoro sa rozšírila aj do Kolumbie. Je to snáď najznámejší typický latinskoamerický rytmus a aj keď sa ma ju už asi stokrát pokúšali naučiť tancovať, doteraz sa mi vždy úspešne podarilo každú lekciu zabudnúť :D
Champeta je ďalší z afrických rytmov, ktorý sa počas celého vývoja zmenil len málo. Je veľmi typický pre región atlantického pobrežia.
Porro je posledným hlavným rytmom atlantického pobrežia. Má štýl big bandu s vysokým zastúpením plechových dychových nástrojov po vzore európskych vojenských kapiel.
PACIFICKÉ POBREŽIE
Hlavným rytmom pacifického pobrežia je Currulao. Skladá sa z hlavného 6/8 rytmu v podaní špeciálneho bubna a pomocného rytmu vyludzovaného cez "shaker". Ďalší dvaja pridávajú melódiu hrou na xylofón, ktorý zvyčajne neobsahuje poltóny.
ANDSKÝ REGIÓN
Pôvodným rytmom našej oblasti (aj keď normálne na diskotékach tu skutočne počujete všeličo) je Bambuco. Zakladá sa na pomalších indiánskych rytmoch a skutočne populárny bol v 20. a 30. rokoch minulého storočia.
VÝCHODNÁ ROVINA - POVODIE RIEKY ORINOCO Joropo je hlavným štýlom v tejto oblasti Kolumbie. Často sa vyznačuje použitím harfy.
MODERNÁ A INÁ HUDBA
V Kolumbii sa samozrejme počúva aj západná hudba v štýle techno (pomerne veľa), metal, rock, pop, hip-hop a pod., avšak nie až v takej miere ako u nás. Počuť "naše" pesničky z rádia je skutočne výnimočné (a také popovejšie sú zvyčajne aj tak preložené do španielčiny). K moderným, avšak latinskoamerickým rytmom patrí aj lepivý Reggeaton (pôvodne z Portorika).
Ďalším je Merengue (pôvodne z Dominikánskej republiky), ktorý mi (vďaka Vafka) zo všetkého najviac pripomína tlačenie kapusty. Tancuje sa totiž na dve doby, z nohy na nohu (síce v rýchlom tempe, ale čo už :)). Takže také knísanie :D
Okrem toho majú Kolumbíjčania aj vlastnú, svojim rytmom prispôsobenú formu popu, takzvaný TropiPop.
No, a aby sa nezabudlo, dvaja najväčší a najznámejší kolumbíjski speváci sú pravdepodobne španielsko-taliansko-libanonská kolumbíjčanka Shakira (Shakira Isabel Mebarak Ripoll)
a jej krajan Juanes (Juan Esteban Aristizábal Vásquez)
A na záver ešte moja srdcová záležitosť :D
Takže toľko dnešná lekcia o kolumbíjskej hudbe, nabudúce opäť trochu pritvrdíme a pozrieme sa na zúbky starým ujom z FARC.
Pod oficiálnym názvom FARC-EP (Fuerzas Armadas Revolucionarias de Colombia – Ejército del Pueblo = Revolučné ozbrojené sily Kolumbie - Ľudová armáda) je táto skupina spolu ELN (Ejército de Liberación Nacional = Armáda národného oslobodenia) považovaná v závislosti od jednotlivých štátov za marxistickú partizánsku skupinu, teroristov či povstalcov. Jej korene siahajú do roku 1948, keď bol zavraždený populárny politik Gaitán (1000 pesová bankovka). Tento čin spôsobil 10 rokov trvajúce obdobie násilia, počas ktorého sa vzájomne zabíjali príslušníci hlavných dvoch
politických strán: Konzervatívnej a Liberálnej. Za obeť násiliu počas tzv. "La Violencia" padlo okolo 200,000 ľudí. La Violencia bola ukončená vytvorením Národného Frontu, počas ktorého vládli obe strany súčasne. Podstatné však je, že sa počas tohto temného obdobia vytvorila skupina liberálnych partizánov nazvaná "Fuerzas Armadas Revolucionarias de Colombia" (FARC), ktorá začiatkom 60 rokov upadla. O niekoľko rokov neskôr sa však v Kolumbii (pravdepodobne vďaka podpore Sovietskeho zväzu) začali vytvárať komunistické samosprávne enklávy, ktorých rastúci vplyv bol v roku 1964 potlačený vojenským zásahom. Prívrženci komunistickej ideoĺógie sa však nevzdali, rozptýlili sa a vytvorili novú organizáciu s názvom FARC, pravdepodobne inšpirovaným názvom liberálnej FARC z dôb La Violencie.
Ako reakcia na aktivity FARC sa začali onedlho tvoriť ozbrojené "obranné" skupiny, tzv. Paramilitares. Najímali si ich hlavne majetní statkári a skladali ich zo žoldnierov. Tieto skupiny sa však čoskoro vymkli spod kontroly, takže sa v Kolumbii skutočne rozpútalo niečo ako trojstranná občianska voja: FARC vs. Paramilitares vs. armáda. Vďaka údajne úzkym stykom prezidenta Uribeho s Paramilitares (FARC mu zabila otca, takže podporoval vznik sebaobranných dediských skupín
CONVIVIR a mal názodovo blízko aj k Paramilitares) sa tieto skupiny začiatkom 21. storočia takmer úplne podarilo odzbrojiť, čo malo za následok stabilizovanie situácie a zmenšenie chaosu, ktorý v krajine vládol.
FARC sa zdržujú najmä v južnej časti krajiny, v oblastiach relatívne neprístupných vládnym vojskám. Oficiálnym dôvodom boja je úsilie o marxistickú revolúciu v krajine, zastavenie vykorisťovania chudobných a nastolenie sociálnej spravodlivosti. Na dosiahnutie týchto cieľov používa FARC financovanie z rôznych zdrojov. Okrem príspevkov spriatelených ľavicových autokratickych vlád (Ekvádor, Venezuela) v regióne je to najmä príjem z výkupného (FARC je známa únosmi ľudí trvajúcimi aj 10 rokov a momentálne sa v ich rukách nachádza okolo 700 ľudí), prepadov, bombových útokov, no najmä z pestovania drog a poľnohospodárskych plodín. FARC má "dohody" s miestnymi pestovateľmi na územiach pod jej kontrolou, ktorí jej platia "daň" za "ochranu" svojich plodín... samozrejme, keďže cena koky je ďaleko najvyššia, plynú hlavné príjmy FARC práve z pestovania koky a následného obchodu s drogami. V minulosti občasne dochádzalo k prienikom FARC aj do iných krajín, najmä Ekvádora, Venezuely, Peru, Panamy či Brazílie. Pred niekoľkými rokmi sa vyskytol aj prípad ich pomoci zo strany dôstojníkov IRA. Ďalšou z hojne využívaných praktík je používanie detských vojakov, pretože podľa filozofie FARC je každé dieťa nad 11 rokov bojaschopné. Preto ich rady tvorí odhadom 20-30% detí pod 18 rokov (o ich ľahkej manipulovateľnosti netreba hovoriť). Mnoho mladých uteká pred neutešenými
sociálnymi podmienkami alebo domácim (sexuálnym) násilím priamo do náručia FARC. Organizácia totiž do svojich radov prijíma aj ženy a dáva im zhruba rovnaké práva, povinnosti a možnosti "kariérneho rastu" ako mužom.
Na tomto mieste treba povedať, že aktivity FARC sa vystupňovali najmä počas pôsobenia prezidentov Sampera a Pastranu (1994-2002), ktorí si s guerrillou (partizánmi) nevedeli poradiť. Počas tohto obdobia sa počet bojovníkov FARC vyšplhal až na 15.000. Za prezidentovania Pastranu dokonca dochádzalo k mierovým rozhovorom, ale následkom série teroristických útokov boli tieto prerušené (za zmienku stojí aj starší útok FARC na budovu najvyššieho súdu v Bogote v roku 1985, ktorý si vyžiadal okolo 120 životov -- aj keď konšpiračné tórie tvrdia, že za ním bola v skutočnosti armáda, ktorá sa potrebovala zbaviť dôkazov proti svojim dôstojníkom). Po nástupe prezidenta Uribeho však došlo k prudkému zlepšeniu situácie a FARC boli vytlačení do niekoľkých pomerne dobre ohraničených obastí, pričom zvyšok krajiny zostáva v podstate chránený pred ich aktivitami. Aj preto Uribeho politika "tvrdej ruky a otvoreného srdca" zostáva v Kolumbii veľmi populárna a samotný prezident dosahuje popularitu až 81% (číslo môže byť skreslené, lebo objektívne nezachytáva najchudobnejšie časti obyvateľstva, ktoré môžu skôr sympatizovať s FARC proti pravicovému prezidentovi). Jedným z faktorov boja proti FARC je aj americký "Plan Colombia", ktorý dodáva Kolumbii zbrane a finančnú podporu na boj proti teroristom. Pre USA je to výhodné, pretože tým vlastne bojujú proti dovozu drog na svoje územie a navyše si posilňujú aj svoje obchodné pozície v Kolumbii a tým aj v Latinskej Amerike.
FARC má dobre definovanú kvázi-vojenskú štruktru s rozdelením krajiny na zóny, vojenskými hodnosťami, uniformami, takmer formálnym "vzdelávaním" (tréningom). Šéfom organizácie od jej vzniku zostáva Manuel Marulanda (Pedro Antonio Marín), známy tiež ako "Tirofijo" (niečo ako "Ostrostrelec"). Je skutočne ťažké aktuálne pomenovať skutočný dôvod boja FARC -- najpravdepodobnejšia bude kombinácie Marulandovej bigotnej ideológie s túžbou vyšších predstaviteľov FARC po moci a ekonomickou beznádejou mladých dedinčanov.
A čo sa vlastne stalo začiatkom marca 2008? Vlastne nič, len to, že kolumbíjska armáda vkročila cca. 1-2 kilometre na územie Ekvádora, pretože mala informácie, že sa tam zdržiava druhý muž FARC. Ten tam skutočne aj bol, celý povstalecký tábor bol "zneutralizovaný" a pritom sa údajne objavili kompromitujúce materiály spájajúce ekvádorského a venezuelského prezidenta s FARC. Títo sa prirodzene nahnevali, najmä keď ľavicová filozofia FARC je im veľmi blízka a všemožne sa snažia oslabiť vplyv USA podporovanej Kolumbie v regióne (preto sa snažia o medzinárodné uznanie FARC ako povstaleckej organizácie a jej vyradenie zo zoznamu teroristov). Preto s krajinou prerušili diplomatické styky a na hranice vyslali svoje vojská. Kríza sa vyriešila o týždeň neskôr na zasadaní Skupiny Rio (takmer všetky latinskoamerické štáty), keď sa Uribe ospravedlnil a podal Correovi (Ekvádor) ruku... ten ju síce nechcel prijať a tváril sa ako kyslý citrón, ale nakoniec si ju podali. A žili šťastne až kým neumreli...
Nabudúce: Obyvateľstvo Kolumbie :)
Rozprávky starej matere 12 - Obyvateľstvo Kolumbie
Nuž, pustil som sa do vskutku ťažkej úlohy. Popísať obyvateľstvo Kolumbie je asi také jednoduché, ako popísať počasie na Slovensku -- rozmanitosť nemá hraníc. Nuž ale čo už: čo som si navaril, to si aj zjem, však áno :)
Kolumbia je s 43,5 miliónmi obyvateľov treťou najľudnatejšou krajinou Latinskej Ameriky, hneď po Brazílii a Mexiku. Jej klasicky vysoké prirodzené prírastky boli zčasti kompenzované masovou emigráciou Kolumbíjčanov, spôsobenou predovšetkým desaťročia trvajúcim násilím a chudobou. Stav sa ale od začiatku 21. storočia postupne zlepšuje a to aj pod vplyvom vlády prezidenta Uribeho. V polovici 20. storočia Kolumbia zažívala masívnu urbanizáciu, ktorá sa už teraz iba koriguje, pričom dosahuje 77% (v EÚ je 72%, na Slovensku je 57%, celosvetovo okolo 50%) a 30 miest tu má nad 100.000 obyvateľov.
Prirodzený prírastok obyvateľstva Kolumbie dosahuje momentálne 1,4% promile, pričom na Slovensku je to okolo 0,1% a v EÚ je číslo podobné. Priemerný vek obyvateľstva Kolumbie je 72 rokov, pričom na SLovensku je to 75 a v EÚ 79 rokov. Zaujímavá je pritom novorodenecká úmrtnosť (Kolumbia 2%, SKia 0,7%, EÚ 0,5%). Keď sa zaráta jej vplyv, dá sa povedať, že ak sa dieťa v Kolumbii dožije 5 rokov, má šancu dožiť sa vysokého veku -- pravdepodobne aj vyššieho ako u nás. Vplyv na to sa dá pripísať zdravšej strave, viac pohybu a uvolnenejšiemu životnému štýlu, ktorý neprodukuje toľko stresu. Pravdou však zostáva, že násilie je hlavnou príčinou smrti Kolumbíjčanov. Násilnou smrťou umiera až 13% ľudí v Kolumbii a to najmä v mladšom veku -- strácajú kvôli nemu v priemere až 22 rokov života. Nasledujú srdcovo-cievne a mozgové príhody nasledované chorobami pľúc.
Kolumbíjčania sú národnostne veľmi homogénni: nájdeme tu v podstate len Kolumbíjčanov a pôvodné indiánske obyvateľstvo, tvoriace okolo 1% populácie (najmä Tayronovia a Muiscovia). Na Slovensku tvoria menšiny až 15% celkového obyvateľstva (maďarská, rómska, rusínska, česká, poľská, ukrajinská, ...). Pestrejšie je to už s etnickým zložením, ktoré je na Slovensku veľmi homogénne (cca 98% populácie sú belosi, pričom zvyšok tvoria prevažne Rómovia (vlastne
tiež belosi) a na treťom mieste sa umiesťujú s pomerne veľkým odstupom Ázijci). V Kolumbii tvoria najväčšiu časť populácie mestici (58%) nasledovaní belochmi (20%), mulatmi (14%), černochmi (4%), zambami (3%), indiánmi (1%) a ázijcami (1%) -- čiže tu má zastúpenie každá svetová rasa a každá z jej "krížencov" (mulat = černoch + beloch, mestic = beloch + indián/ázijec, zambo = indián/ázijec + černoch). Aj toto pestré etnické prispieva k úžasnej rozmanitosti tancov, rytmov a umenia, ako aj k absencii rasizmu a veľkej tolerancii.
Jazykové zloženie kopíruje zloženie národnostné. Čo sa týka náboženstva, ku katolíckej cirkvi sa hlási až 95% obyvateľstva, pričom zvyšok pripadá najmä na moslimov, protestantov a ateistov. U nás je zastúpenie katolíckej cirkvi cca. 68%, protestanských cirkví asi 10%, gréckokatolíckej cirkvi 4% a približne 15% je ateistov. V skutočnosti je však Kolumbia liberálnejšou krajinou, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Aj keď sa 95% populácie hlási ku katolíckej viere, zatiaľ som tu stretol iba veľmi málo ľudí, ktorí pravidelne chodia do kostola, resp. skutočne dodržiavajú náboženské rituály. Skôr sa tu praktizuje niečo, čo by som nazval "svetským katolicizmom": ľudia sú sice v podstate veriaci, ale sami si vyberajú, do ktorých oblastí svojho života nechajú cirkev zasahovať a v ktorých ju jednoducho ignorujú. Samozrejme, tendencia ľudí z miest byť liberálnejší ako campesinos je, rovnako ako aj u nás, markantná.
Miera gramotnosti tu dosahuje 92,5% (na Slovensku je to 99,6%) a to aj napriek nepovinnosti školskej dochádzky, o čom som písal v rozprávke starej matere o školskom systéme Kolumbie. Čo je veľmi zaujímavé, je nezamestnanosť, ktorá v Kolumbii dosahuje 10,6%, u nás cca. 9% a v EÚ ako takej o niečo menej. Čo sa týka obyvateľstva pod prahom chudoby, v Kolumbii sa v tejto situácii nachádza až 50% obyvateľov, na Slovensku 21% a napríklad v takých USA, 12%. Pri tomto ukazovateli si však treba uvedomiť, že je výrazne ovplyvnený výmennými kurzmi mien, takže reálne rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú menšie. Aj tak nám vyvstáva rozpor medzi pomerne nízkou nezamestnanosťou a vysokou chudobou.
Jeho príčina leží v tzv. podzamestnanosti. Sú to ľudia, ktorí sa nevykazujú ako nezamestnaní, ale pritom nevykonávajú oficiálnu prácu. Strážia napríklad autá, predávajú ovocie na uliciach, predávajú náramky, žonglujú, leštia topánky, pomáhajú ľuďom parkovať, ... zarobia si tak niečo na živobitie, aj keď to nie je žiadna zlatá baňa. Minimálna mzda tu dosahuje v prepočte cca. 4,000,- Sk mesačne, priemerná mzda pracujúcich v kanceláriách cca. 10-20,000, doktori napr. zarábajú okolo 30,000 Sk mesačne -- z toho celkom jasne vidno, že priemerný pracujúci Kolumbíjčan je na tom v porovnaní s nami v podstate rovnako, najmä ak si uvedomíme, že náklady na základné živobytie (byt, energie) sú tu cca. len štvrtinové oproti nám. Aj tak sa Kolumbíjčania rozdeľujú do 6 vrstiev (1-6), pričom 1 a 2 sa považujú za chudobné, 3 a 4 za strenú triedu a 5 a 6 za vyššiu triedu. Ešte som nikdy nebol v štvrti 1 ani 2, ale chcem tam niekedy (samozrejme že autom) zájsť :D.
Čo sa týka zamestnania, je rozdelené nasledovne: poľnohospodárstvo: 22,7%, priemysel: 18,7%, služby: 58,5%. U nás je tento pomer poľnohospodárstvo: 5,8%, priemysel: 38,3%, služby: 55,9%.
Hlavné regióny a prízvuky Kolumbie z pohľadu obyvateľstva by sa dali rozdeliť asi nasledovne:
Paisa: Ide najmä o oblasť stredozápadu krajiny geograficky spätú s Andami. Pôvodne išlo o obyvateľov Medellinu, ktorí potom kolonizovali aj zvyšok kávu produkujúcej oblasti "Eje Cafetero", tzn. Manizales, Arméniu, Pereiru (čiže departmenty Anioquia, Caldas, Quindío a Risaralda). Prízvuk sa vyznačuje huhňavým hlasom, prílišným používaním slova "pues", šušlavým vyslovovaním "s" a miernym naťahovaním samohlások. Obyvateľstvo je tu pomerne "biele"
Costa: Pobrežie je typické tmavším obyvateľstvom a to vďaka vplyvu prisťahovalcov, ktorí boli väčšinou černosi a usídlili sa na pobreží. Prízvuk sa vyznačuje veľkou rýchlosťou a slabou vokalizáciou (hltajú všetko, čo sa dá), takže samotní Kolumbíjčania im rozumejú iba s veľkými problémami. Veľmi charakteristické je vyslovovanie akéhosi neurčitého chrčavého "ch" namiesto koncového "s"
Bogotá: Veľké mesto, ľudia sú tu odmeranejší a uponáhľanejší ako vo zvyšku krajiny. Bogoťania za nazývajú "Rolos" a pre ich prízvuk je typické spievanie, vyššie položená intonácia a naťahovanie samohlások
Pasto: Oblasť na západe krajiny pri hraniciach s Ekvádorom. Ľudia si z nich robia srandu, lebo sú pomalší a to údajne nie len v reči, ale aj celkovo :D
Kolumbíjčania sa istotne môžu považovať za športových fanúšikov. Medzi najpopulárnejšie športy patrí bez pochyby futbal, aj keď v ňom až do takej miery zasa nevynikajú. Najvýraznejším kolumbíjskym úspechom bolo víťazstvo v Copa América 2001 a najznámejším hráčom bude pravdepodobne Maurício Cerna.
Populárne je tiež korčuľovanie a cyklistika (každú nedeľu sa napríklad v Manizales na 2 hodiny uzatvorí doprava na hlavnej ulici a tá je rezervovaná pre cyklistov a korčuliarov). Známymi sú cyklistické preteky Vuelta a Colombia a pretekár Santiago Botero.
Na pobreží sa ďalej praktikuje box a na celom území golf či kolektívne športy ako baseball. Najznámejším kolumbíjskym športovcom však bude dozaista Juan Pablo Montoya Roldán, pretekár F1, IndyCar a NasCar pôvodom z Bogoty.
Samostatnú pozornosť si zaslúži pôvodný kolumbíjsky šport Tejo: Na terčík sa umiestni pušný prach a hráči sa 2kg kovovými diskmi terčík trafiť. Úspešný zásah je potvrdený výbuchom petardy. Hráč s najväčším počtom výbuchov vyhráva. Pred príchodom Európanov sa šport pôvodne volal Turmeque a hral sa so zlatým, neskôr kamenným diskom.
Nabudúce si dáme geografiu a podnebie Kolumbie :).
Rozprávky starej matere 14 - Geografia, počasie a regióny Kolumbie
Geografia a klíma Kolumbie sú rozmanité ako krajina sama. Spôsobené je to okrem iného samotnou veľkosťou krajiny,
ktorá by pohltila Francúzsko a Španielsko spolu, tri Nemecká alebo 24 Sloviensk (ako sa to pre pána jána skloňuje?). Medzi ďalšie faktory patrí poloha krajiny v trópoch a prítomnosť Andského pohoria. Kolumbia sa geograficky člení do 6 regiónov:
Andský región
Zaberá strednú časť krajiny a je to región, kde sme našli svoje dočasné pôsobisko ja, Katka Ďurovková aj Vafka. Jeho hlavnou črtou je prítomnosť pohoria Ánd (alebo Cordilleras), ktoré sa tu rozčleňuje na 3 masívy: Východnú Kordileru (Cordillera Oriental), Strednú Kordileru (Cordillera Central) a Západnú Kordileru (Cordillera Occidental). Počasie sa mení najmä v závislosti od nadmorskej výšky, ktorá rozčleňuje krajinu do piatich zón:
Tierra Caliente: (teplá zóna). Nachádza sa v nadmorských výškach do 900 m.n.m. a tvorí až 86% ceklového územia Kolumbie. Priemerné teploty dosahujú v závislosti od nadmorskej výšky 24 - 38 °C, no na pobreží horúčavu citeľne zmierňuje morský vánok. V tejto zóne sa vyskytujú pláže, púšte, planiny, džungľa, lesy... Strieda sa tu vlhkejšie a suchšie obdobie roka.
Tierra Templada: (mierna zóna). Nachádza sa vo výškach od 900 do 1980 metrov nad morom. Vyznačuje sa chladnejším počasím a veľmi príjemnou klímou.
Tierra Fría: (studená zóna). Zóna, v ktorej sa nachádza Manizales (1980 - 3500 m). Je tu už citeľne chladnejšie, napríklad u nás sa priemerné teploty cez deň pohybujú okolo 20 a v noci okolo 10 °C. Zrážok je tu síce
viac než dosť (u nás prší napríklad skoro každý deň), ale vrchnú hranicu tejto zóny tvorí vlastne hranica lesa
Páramo: (vysokohorská zóna). Veľmi studená zóna bez stromovej vegetácie sa rozprestiera vo výškach od 3500 do 4500 metrov nad morom. Väčšinou prevažujú trávy, kry, rôzne lišajníky a pod. Aj cez deň je tu zriedka teplejšie ako 10°C.
Nevado: (ľadová púšť). Vo všeobecnosti oblasti nad 4500 m.n.m., kde už skutočne nerastie vôbec nič. Nachádza sa tu len zmáčaný piesok, kamene, ľad a sneh. Teploty tu cez deň dosahujú okolie nuly, v noci mrzne.
Prevažuje tu pestovanie kávy, maloroľnícka živočišna výroba (kto si ešte spomína na padajúce kravy?) a nachádzajú sa tu pomerne veľké mestá ako Bogotá, Medellin, Pereira, Manizales, Armenia. Zóna je bohatá aj na nerastné suroviny, len je z veľkej časti nepreskúmaná, takže sa presne nevie, na aké :D Vo všeobecnosti sa tu ale nachádza zlato, striebro, železo, soľ, platina, urán, smaragdy, ...
Karibský región
Karibský región sa vyznačuje horúcim počasím zmierňovaným morskými vánkami. Siaha od hranice s Panamou až po
poloostrov Guajira. Nachádzajú sa tu mestá Santa Marta, Barranquilla, Cartagena, zásoby uhlia, púšť La Guajira, národný park Tairona a najmä MOOREEE :D Je turistickým centrom Kolumbie.
Tichomorský región
Rozprestiera sa od západnej hranice s Panamou až po hranicu s Ekvádorom a tvorí druhú prímorskú oblasť Kolumbie. Vyznačuje sa najmä vysokými zrážkami (až 4000 mm ročne) a to najmä kvôli Andám, ktoré zachytávajú oblačnosť vytvárajú rovníkovým prúdením (že vraj) a potom z nej prší :D Obyvateľstvo má zväčša Africký pôvod.
Región povodia rieky Orinoco (tiež Los Llanos Orientales = Východné planiny)
Tento región, ako už samotný názov napovedá, sa vyznačuje rozsiahlymi planinami nachádzajúcimi sa zväčša pod nadmorskou výškou 200 m. Región je bohatý na ropu, zemný plyn a vhodný na veľkofarmárčenie. Nazhádza sa vo východnej časti krajiny, smerom od Ánd až po hranice s Venezuelou a je veľmi riedko osídlený.
Amazonský región
Tvoria ho nížiny v povodí rieky Amazonka, na juh od Los Llanos a na východ od Ánd. Vytýčený je hranicou s Brazíliou na
východe a s Peru na juhu. Rovnako ako Los Llanos, aj tento región je veľmi riedko obývaný (viď Rozprávku starej matere o obyvateľstve) a je hlavnou baštou našich milých guerrilleros z FARC. PS. Zaberá skoro 35% rozlohy Kolumbie, čiže 10 rozlôh Slovenska :).
Ostrovný región
Tvorený je ostrovmi San Andrés (Karibik), Malpelo (Pacifik), Gorgona (Pacifik) a ďalšími. O ostrov San Andrés sa Kolumbia sporí s Nikaraguou a jej zlým ujom prezidentom Ortegom :D.
História kolumbíjskeho filmu sa začína písať v roku 1897, dva roky po vynájdení kinematografie bratmi Lumiérovcami, keď sa do krajiny prvýkrát dostal prístroj na premietanie filmov - kinematograf. Až do roku 1922 sa v krajine produkovali výlučne nemé filmy zobrazujúce prírodu alebo každodenný život jej obyvateľov. Až začiatkom 20. rokov minulého storočia sa objavuje prvý hraný film Mária na námety rovnomenného diela od Jorge Isaacsa (kópie filmu sa bohužiaľ nezachovali). Hádam najznámejším filmom z tohto obdobia je "Bajo el cielo Antioqueño" (Pod nebom Antioquie).
Nasledujúce obdobie sa vyznačuje zaostávaním kolumbíjskeho filmu, pretože kým v zahraničí sa natáčali už filmy zvukové a experimentovalo sa s farbou, v Kolumbii stále pretrvávala éra nemého filmu. V 70. rokoch minulého storočia sa v Kolumbii vyvinul štýl známy ako "Pornomizéria," zneužívajúci šokujúce a smutné obrázky chudoby na vzbudenie súcitu a zvýšenie komerčnej príťažlivosti filmov.
V roku 1978 vznikla spoločnosť na podporu kolumbíjskeho filmového priemyslu pod názvom FOCINE. Táto spoločnosť sa veľkou mierou zaslúžila o rozvoj kinematografie v krajine a jej pomerne vysokú kvalitu. Filmový priemysel sa ďalej posilnil aj v roku 2003 vďaka zákonu, ktorý upravoval jeho financovanie z daní a odvodov producentov a distribútorov. Nečudo, že v tomto období vznikli kvalitné snímky ako "La estrategia del caracol" (Slimáčia stratégia), "La Virgen de los Sicarios" (Motlidba pre zabijákov), či tohtoročný hit "Paraiso travel" (Cesta do raja) -- mimochodom srdečne odporúčam. Každoročne sa v Kolumbii natočí a uvedie okolo 8 nových filmov, vďaka čomu sa domáca produkcia pohybuje na úrovni 3-5 % z celkovej hranosti v kinách.
Kolumbíjske jedlo sa od nášho aj napriek značnej vzdialenosti medzi Slovenskom a Kolumbiou prekvapivo až natoľko nelíši. Najväčší rozdiel tkvie práve v základnej surovine na prípravu jedál: zatiaľ čo u nás sú to popri obilnej múke zemiaky (pridávajú sa do chleba, jedia sa ako príloha, používajú sa na halušky, zemiakové placky, ...), tu v Kolumbii je základom všetkého kukurica. Používa sa na prípravu posúchov ("arepas"), ktoré sa jedia namiesto nášho chleba (keďže
chlieb sa tu robí iba z obilia, pripomína náš sendvičový chlieb, resp. buchty a na bežné jedenie sa až tak nehodí). Časté sú tu kukuričné dezerty, kukurica sa je varená ba dokonca aj opekaná. Samotné arepas majú priemer cca. 15 cm, formujú sa z kukuričnej múky (kukurica sa uvarí a zomelie na múku) a neskôr sa na sporáku mierne opečú.
Ďalším rozdielom, ktorý som už viackrát spomínal, je neuveriteľné množstvo ovocia, ktoré sa tu predáva. Ovocie bežné v našich zemepisných šírkach, ako sú jablká, hrušky, hrozno, jahody, maliny, čerešne, slivky, broskyne apod. je tu zriedkavé a pomerne drahé; na druhej strane "exotické" ovocie typu banány, mandarínky, avokádo, mango, kokosy, plátanos, maracuyá, guayaba, guanávana, chontaduro, uchuba, ... sa tu dajú kúpiť približne za desatinu ceny ako u nás, niekedy aj lacnejšie. Nečudo preto, že ovocia sa tu je neskutočne mnoho a trikrát denne sa pije čerstvo pripravený ovocný džús (celé ovocie sa pomixuje, pridá sa voda, cukor, prípadne sa prepasíruje a je to. Moje najobľúbenejšie druhy džúsov sú morový (mora je príbuzná maliny), marakujový, ľuľkový a citrónový (limonáda) - chutia skutočne úžasne :D ). Samozrejmosťou ku každému jedlu je ovocný alebo zeleninový šalát. Zelenina sa konzumuje aj ako súčasť
hlavného jedla, no vždy len sparená (s pôvodnou chuťou, farbou, konzistenciou aj vitamínmi) -- nikdy nie varená (bez chuti, farby, konzistencie aj vitamínov). Zeleninové rizoto, ktoré na Slovensku skonzumujem len s najväčším sebazaprením, je tu jednou z najväčších pochúťok.
Jedlá tú tu vo všeobecnosti nekorenené a žiadny štipľavý, ba ani pikantný chod som tu zatiaľ neochutnal. Je síce pravda, že sa tu solí viac ako u nás, ale zvyknúť sa dá. Čo však odmietam, je soliť čerstvé ovocie a zeleninu, aj napriek tomu, že tu sa ovocie so soľou obľubuje. Najčastejšie sa soľ používa na avokádo, paradajky a hlavne nezrelé chrumkavé a kyslé mango (väčšinou z pouličných stánkov).
Jedia sa tu v podstate všetky druhy mäsa ako aj u nás, s tým rozdielom, že kačacina a husacina sú zriedkavejšie a na druhej strane hovädzina je tu celkom častá. Podobný je aj vzťah k polievke (mimochodom vynikajúcej), pretože sa servíruje ku každému hlavnému jedlu. Má dvojakú formu: buď vývar (slepačí, hovädzí, ...) alebo hustejšia a krémovejšia, väčšinou zo zeleniny.
Domáci tu mali aj chabé pokusy utiahnúť si zo mňa v oblasti gastronómie. Raz mi dali ochutnať istý druh polievky nazvaný "mondongo" a keď som zahlásil, že mi veľmi chutí, začali sa pobavene usmievať a spýtali sa ma, či viem, z čoho
je navarená. Keď som im nezúčastnene, usrkujúc polievku, odpovedal, že najpravdepodobnejšie z kravských alebo prasačích žalúdkov, len neveriaco krútili hlavami, ako to môžem vedieť a ako to, že mi to nevadí. Nuž, nevadí (držkovú polievku som mal vždy rád :D). Neskôr sa ma snažili šokovať tým, že istý typ klobásky zvaný "morcilla" sa v skutočnosti vyrába z krvi a je napchatý v prasačom hrubom čreve. Opäť sa nepodarilo, ja som si s nostalgiou spomenul na naše jaterničky a aby sme si boli kvit, na oplátku som im opísal spôsob prípravy tlačenky a krvavej baby :D. Asi jediný prípad, keď som bol skutočne chvíľu na pochybách, bol hneď prvý týždeň v práci, keď mi išli ponúknuť "perros" (psy) a ja som si dostatočne zavčasu neuvedomil, že tu majú vo zvyku všetko ale VŠETKO prekladať. A tak sa zo psa vykľul hotdog (inak, po slovensky "teplý pes").
Z jedál je pre tento región asi najtypickejšia "bandeja paisa" , čo je tanier, na ktorom je naskladná ryža, fazuľa, kúsok kukurice, avokádo, volské oko, kus pečenej slaniny, klobáska a mleté mäso. Kvôli veľkosti porcie je ho pomerne
veľký problém zjesť, ale chuťovo určite stojí za hriech :). Ďalšou lahôdkou je tzv. "ajiaco", čo je akoby zeleninová polievka s množstvom kuracieho mäsa. Na vrch sa pridá šúľok kukurice, banán, smotana a zopár olív na vyváženie chuti. Skutočne geniálne. Ďalším častým pokrmom je tzv. "sancocho", čo je vlastne náš guľáš. Zaujímavé je, že aj v španielčine sa jeho názov používa tiež v prenesenej forme, presne tak, ako u nás (napr. "mám z toho guľáš"). Samozrejme, neslobodno zabúdať na ostatné regióny krajiny. Ako príklad poslúži pobrežie, kde s obľubou konzumujú sladkú ryžu s kúskami kokosového orecha a rybacím suflé. Mňam.
Taktiež netreba vynechať rýchle občerstvenie, kde sú najpopulárnejšie už spomínané "perros" (hotdogy), nasledované "empanadas" (mäsové pirohy), pizzou (občas celkom obstojnou), vyprážaným kuraťom, rôznymi dezertmi, koláčmi, pečivom, sušienkami, apod... na pitie si okrem normálnych sýtených nápojov (z plniček CocaCola Company a PEPSICO) a džúsov veľmi často objednávajú kávu, kakao či hnusnú vec s názvom "avena" (niečo ako múka so srvátkou a kukuričnou vodou???). Často sa tu tiež pije voda zmiešaná s masou vyrobenou z hnedého trstinového cukru, ktorý má zvláštnu, ale nie nepríjemnú chuť. Do reštaurácii ako takých sa tu chodí na naše pomery veľmi málo, ale zasa v nich majú širší výber všetkého možného (obzvlášť dobre tu robia lasagne).
Už sa vám zbiehajú slinky? Dobre vám tak, veď sa aj majú prečo :D ... a to som ešte nespomínal zmrzlinu. Majú jej tu od výmyslu sveta, so všelijakými polevami, keksíkmi a neviem čím ešte. Celkom zaujímavým miestnym zvykom je jesť sladké veci (karamelizované ovocie, marmelády, zmrzlinu) so slaným syrom podobným nášmu tvarohu... divná kombinácia, ale chuťový efekt je neopísateľný :D.
Nabudúce si dáme kolumbijskú politickú scénu.
Rozprávky starej matere 17 - Kolumbíjsky politický systém
Kolumbia je krajinou s pomerne dlhou, takmer 200-ročnou demokratickou tradíciou, iba občas popretkávanou štátnymi a vojenskými prevratmi. Krajina sa dlho riadila ústavou z roku 1886, ktorá však časom prestala vyhovovať potrebám štátu. V roku 1991 sa preto po niekoľkých neúspešných pokusoch (novú ústavu musí posúdiť ústavný súd, či je v súlade so starou ústavou - haha) pristúpilo k vytvoreniu novej ústavy. Za zmienku stojí, že ústava z 1991-ho nikdy nebola schválená parlamentom ani občanmi. Vypracoval ju ústavodarý výbor, ktorému na základe neplatného referenda priznali právo zastupovať občanov krajiny, ktorí sú jej najzákladnejším ústavodarným prvkom - preto nebolo potrebné jej schválenie. Medzi hlavné zmeny, ktoré ústava prináša, patrí vytvorenie troch úrovní práv: ľudské, občianske a sociálne. Prvé dve úrovne sú v štáte vynútiteľné, zatiaľčo sociálne sú viac-menej iba deklaráciou ideálneho stavu, ku ktorému sa krajina snaží priblížiť (napr. nie je možné garantovať právo na mier, keďže časti krajiny stále trpia ozbrojeným konfliktom).
Podľa ústavy sa moc v štáte rozdeľuje do štandardných troch vetiev: výkonná (prezident), zákonodarná (parlament) a súdnická (súdy). Už z tejto definície vyplýva, že Kolumbia je prezidentskou republikou a prezident tu má veľký vplyv
porovnateľný s prezidentmi USA či Ruska. Funkčné obdobie prezidenta je 4-ročné a až do roku 2005 nebolo možné uchádzať sa o znovuzvolenie. V tomto roku však bola prijatá novela ústavy, ktorá túto možnosť pripúšťa. Je treba povedať, že ide o novelu šitú na mieru aktuálnemu prezidentovi Álvarovi Uribemu, ktorý by už inak nemohol kandidovať - na druhej strane, jeho úspechy a zásluhy na zlepšení situácie v Kolumbii (ekonomickej aj bezpečnostnej) za prvých 5 rokov vládnutia sú skutočne pôsobivé a väčšina ľudí jeho druhé funkčné obdobie schvaľuje. O to viac, že jeho posledných niekoľko predchodcov bolo katastrofálne neschopných.
Parlament (kongres) sa skladá z svoch komôr: horná, senát má 102 členov (100 všeobecných +1 za indiánov +1 za černochov) a dolná, komora reprezentantov, 166 členov (každý department si volí dvoch reprezentantov + 1 za každých 250.000 obyvateľov - ráta sa aj začatých, ak je zvyšok po delení väčší ako 125.000 - , o ktorých jeho populácia presahuje základných 250.000 obyvateľov). Obe komory parlamentu majú 4-ročné funkčné obdobie.
Súdny systém je tiež štandardný, v krajne funguje najvyšší súd a osobitný ústavný súd zaoberajúci sa ústavnými otázkami. Medzi jeho právomoci tiež patrí vydanie tzv. "tutely", čo je opatrenie na garantovanie ústavných práv občana, ktorý sa cíti poškodený činnosťou úradov.
Čo sa týka miestnej politiky, okrem národnej úrovne (vláda - "gobierno") existujú štátne inštitúcie na úrovni departmentov (33) a obcí. V prípade departmentov ide o tzv. "gobernaciónes" skladajúce sa z guvernéra, rád, a rozsiahleho (a pomerne dobre fungujúceho) úradníckeho aparátu. Na úrovni obcí (väčších "municipios" alebo menších "corregimientos") sa ústredný orgán nazýva "alcaldia" (radnica) a na jej čele stojí "alcalde" (primátor), resp. "corregimentador" (starosta). Aj na tejto úrovni existujú miestni poslanci, výbory a úradnícky aparát. Treba povedať, že aj vzhľadom na samotnú veľkosť krajiny má miestna politika vysokú dôležitosť a mnohé podujatia (vrátane projektov AIESEC) sa dejú práve za podpory alcaldie alebo gobernación (prípadne oboch :D). Všetky miestne funkcie sú rovnako ako na národnej úrovni volené so štvorročným funkčným obdobím.
Čo sa týka politických strán, tradične ide o konzervatívnu stranu a liberálnu stranu (jej príslušníkom je aj Uribe), ku ktorým sa pripájajú ostatné pomerne veľké strany (alternatívna demokratická strana, strana národnej jednoty, strana radikálnej zmeny). Okrem toho existuje ďalších 16 malých strán. Pôvodne bol počet politických strán neobmedzený, no za
účelom väčšej transparentnosti politickej scény sa v roku 2002 zaviedlo pravidlo, podľa ktorého sa za politickú stranu považuje len subjekt, ktorý vo voľbách do jednej z komôr parlamentu dosiahol aspoň 2% hlasov.
Samozrejme, veľká časť politickej agendy sa zameriava na riešenie kolumbíjskej bezpečnostnej situácie, boj proti FARC, pestovaniu drog, či zlepšovaniu sociálnej situácie. Problémom však zostáva tzv. parapolitika, čiže prepojenie politikov s bývalými "paramilitares", ktorí najskôr bojovali proti FARC, ale neskôr začali bojovať aj proti vláde. Momentálne čelí asi 50 členov kongresu vyšetrovaniu v tejto súvislosti.
Čo sa týka medzinárodných vzťahov, je Kolumbia momentálne prakticky jedinou pravicovou krajinou v Latinskej Amerike, čo pomáha vyvolávať konflikty s jej ľavicovými susedmi aj nesusedmi (Venezuela, Ekvádor, Nikaragua, Bolívia, Peru, Brazília, ...), ktorí sa boja zvyšovania vplyvu USA v regióne práve prostredníctvom Kolumbie. Naopak, krajina má tradične dobré vzťahy s USA a Európskou úniou (aj keď tá ju v oblastiach ľudských práv nešetrí kritikou). Samozrejme, kvôli drogovej povesti Kolumbie si jej občania na letiskách celého sveta užívajú pekné peklo... ale o tom niekedy nabudúce...
O týždeň si dáme kolumbíjsku architektúru.
Rozprávky starej matere 18 - Kolumbíjska architektúra
Kolumbíjska architektúra je ovplyvnená pomerne krátkou dobou existencie štátu (170 rokov), rovnako pomerne krátkym
obdobím európskeho osídlenia pred vznikom republiky (200-300 rokov) a pomernou vzácnosťou zachovaných predchádzajúcich indiánskych stavieb.
Celkovo je architektúra krajiny poznačená jej dlhou príslušnosťou k španielsku, ktorú vidno na pestrofarebných koloniálnych domoch z republikánskych čias, stiesnenosťou (väčšina populácie žije v oblasti Ánd, kde je miesta v
údoliach medzi jednotlivými vrcholmi nedostatok), zložitým terénom a severoamerickou kultúrou. Čo sa týka jednotlivých štýlov, väčšina starších stavieb sa dá charakterizovať ako klasicistická, neoklasická, neogotická (najmä v sakrálnej architektúre - kostoly a katedrály), či neskôr moderná a postmoderná. V súčasnosti ovplyvňuje štýl výstavby
severoamerická architektúra.
Indiánska architektúra je lokalizovaná prevažne v severnej oblasti krajiny, blízko pobrežia, kde sa aj väčšinou
rozliehali ríše Taironov a Muiscov. Medzi najväčšie atrakcie patrí tzv. Stratené mesto (Ciudad perdida), vybudovaná okolo roku 800., opustená počas španielskej conquisty (cca. 16. storočie) a znovuobjavená v roku 1975. Výnimku tvoria hrobky v okolí Ibagué (stred Kolumbie), vytvorené neznámou civilizáciou, ktorá sa údajne zdržala len krátko a ďalšie informácie o nej sa nezachovali.
Viac obrázkov z Kolumbíjskej architektúry nájdete vo fotogalérii 1.máj, arch. a Bogotá.
Nabudúce si povieme niečo o kolumbíjskej literatúre.
Rozprávky starej matere 19 - Kolumbíjska literatúra
Kolumbíjska literatúra sa rozčleňuje do niekoľkých období:
Koloniálna literatúra: Obdobie pred dosiahnutím nazávislosti Kolumbie od Španielska, t.j. pred rokom 1819. Témou bola najmä náboženská literatúra.
Republikánska literatúra: Obdobie 19. storočia po dosiahnutí nezávislosti. Autorom politickej literatúry bol najmä Simon Bolívar (diela ovplyvnené hrdinstvom na štýl romantizmu), žurnalistov zas viedol Antonio Nariňo (Bolívarov úzky spolupracovník a spolu s ním a Santanderom jeden z troch hlavných osloboditeľov... je po ňom pomenovaný jeden kolumbíjsky department).
Kostumbrizmus: Prúd z konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorý sa vyznačuje pestrými opismi roľníckeho života a silnou kritikou spoločnosti a vlády. Medzi významných autorov patrí najmä Jorge Isaacs s jeho románom Maria, ktorého vernú podobizeň nájdeme okrem iného aj na 50.000 pesovej bankovke (kiežby som ho vídal častejšie :D).
Moderna: Odklon od romantizmu a príklon k škaredosti a tajomnu. Hlavným predstaviteľom je José Eustaco Rivera autor brutálneho otrokárskeho románu La Vorágine.
Prúdy začiatku 20. storočia: Poetický prúd "Piedra y Cielo" (kameň a nebo) a prozaický "Nadaismo" (ničizmus) inšpirovaný násilím počas obdobia 40. a 50. rokov 20. storočia (La Violencia).
Súčasní autori: Hádam najznámejším je slávny Gabriel García Márquez (napr. 100 rokov samoty, Láska v čase cholery) patriaci medzi magických realistov, ktorí spájajú prvky nadprirodzenosti a snenia s realitou a príbehmi ľudí (ďalším významným predstaviteľom tohto prúdu je u nás možno známejší - a tak isto výborný - Čingis Ajtmatov). Medzi ďalších predstaviteľov patrí napr. Ferdinando Vallejo, autor románu "La Virgen de los Sicarios" (Svätá panna nájomných vrahov) - odporúčam, bola aj sfilmovaná... zaujímavé dielo :D
Celkovo je Kolumbíjska literatúra, hádam s výnimkou Márqueza v našich končinách pomerne neznáma. Ja sa práve chystám začať čítať jeho 100 rokov samoty, tak držte palce, lebo aj Kolumbíjčania to čítajú so slovníkom a hrúbka samotnej knihy by donútila aj slona úctivo sa skloniť pred produktivitou majstra Márqueza.
Nabudúce sa dozvieme viac o kolumbíjskej ekonomike.
Prvých 300 rokov Kolumbie ako španielskej kolónie bolo z ekonomického hľadiska charakteristických práve koloniálnou závislosťou krajiny na bývalej veľmoci. Hospodárstvo sa orientovalo na ťažbu nerastných surovín (najmä drahých kovov) exportovaných na materský kontinent. Typická bola práca otrokov a obmedzený kontakt s ostatnými krajinami. Situácia sa zmenila po získaní nezávislosti v roku 1810, kedy už vývozcovia mohli zúžitkovať obchodné príležitosti aj s inými krajinami sveta. V tom čase sa ekonomika krajiny zakladala najmä na primárnom sektore - baníctve a poľnohospodárstve (rastlinná výroba a chov kráv).
Koncom 19. storočia došlo k rozvoju produkcie tabaku a kávy, čo spôsobilo prudký rozmach populácie a rozvoj miest. Bohatstvo sa však kvôli charakteru primárneho sektora, ťahúňa vtedajšieho hospodárstva, rozdeľovalo veľmi nerovnomerne, čím vznikali skupiny bohatých statkárov a majiteľov pôdy, kontrolujúce vrstvy chudobných roľníkov, ktorí si od nich pôdu
museli draho prenajímať. Začiatkom 20. storočia, do roku 1915, zaznamenala Kolumbia ekonomický boom spôsobený rozvojom pestovania kávy a súvisiacimi investíciami do infraštruktúry (stavba ciest, železníc) a začínajúceho priemyslu. V 20. rokoch 19. storočia dosahoval podiel kávy na celkovom exporte krajiny až 75%. Aj napriek vysokým tempám rastu a silným zahraničným investíciám však veľká časť populácie (až 70%) z rozvoja vôbec neprofitovala. Táto skutočnosť bola spôsobená práve spomínaným nerovnomerným rozdelením majetku a najmä pôdy.
Po druhej svetovej vojne nastala vnútorná integrácia kolumbíjskeho hospodárstva, ktoré bolo dovtedy limitované infraštruktúrou. Konečne bolo možné pocítiť pozitívne účinky rozvoja ciest a iných spôsobov dopravy z predchádzajúceho obdobia, čoho dôsledkom sa priemysel začal spájať a koncentrovať do 6 najväčších miest krajiny. Do polovice 60. rokov panovala v krajine politika "substitúcie dovozov", ktorá mala za cieľ podporiť domácu produkciu všetkých komodít, ktoré sa predtým museli dovážať. Od polovice 60. rokov potom dochádza k posunu vládnej politiky a podpore exportu vlastných kolumbíjskych výrobkov. Táto stratégia bola až do začiatku 80. rokov úspešná - za následok mala každoročný rast HDP o cca. 5%, znižovanie nezamestnanosti a zvyšovanie produktivity práce. Obrat nastal v roku 1981, kedy pod vplyvom globálnej recesie spôsobenej okrem iného aj ropnými šokmi začalo hospodárstvo Kolumbie upadať do problémov. Negatívne efekty však neboli až natoľko silné ako v ostatných krízou postihnutých krajinách Latinskej Ameriky (tzv. stratená dekáda). Bolo to spôsobené jednak významnými devízovými rezervami krajiny, ako aj podporou zo strany USA, ktoré jej spoločne pomohli odvrátiť najhoršie následky recesie. Preto koncom 80. rokov, keď boli ostatné latinskoamerické krajiny všeobecne vysoko zadĺžené, mala Kolumbia podstatne lepšiu štartovaciu pozíciu. Už v roku 1987 nastal v situácii krajiny obrat, keď náhle zvýšenie cien kávy prispelo k opätovnému naštartovaniu ekonomiky.
Začiatkom 90. rokoch prezident César Gaviria Trujillo (bývalý AIESECár - hehe :D) započal proces tzv. "apertura económica", čiže otvorenia ekonomiky, ktorý bol v protiklade s doterajšou stratégiou substitúcie dovozu a protekcionizmu. K tomuto kroku napomohla aj prehlbujúca sa integrácia latinskoamerických štátov (Andský pakt od roku 1969). Aj keď mala táto politka vďaka silne dotovaným exportom z USA (najmä kukurica, sója, bavlna a pšenica) za následok stratu 7000km2 osevných plôch (aspoň vieme, na koho nátlak Kolumbia politiku otvorenia uskutočnila, všakáno :D), znížili sa ceny potravín v krajine. Politika sprvoti prinášala očakávané výsledky v podobe ekonomického rastu, no
koncom 90. rokov došlo za prezidentov Sampera a Pastranu (vraj najhorší dvaja prezidenti v histórii krajiny) k hospodárskej kríze spôsobenej nadmernými vládnymi výdavkami do sociálnej sféry. Nezamestnanosť vyskočila na 20% a HDP sa prepadlo o 4,5%. Našťastie sa krajina z krízy pomerne rýchlo dostala a aj vďaka skoro trojmiliardovej pôžičke od MMF sa ekonomika začala spamätávať. Výsledkom bolo škrtenie vládnych výdavkov, opatrné devalvácie pesa a jeho následný prechod do voľného (floating) režimu.
Po nástupe prezidenta Uribeho ekonomické reformy pokračujú a krajina dosahuje jedni z najvyšších prírastkov HDP na kontinente (až okolo 8%). Hospodárstvo je po Argentíne a Čile tretie najsilnejšie v regióne a oproti ostatným latinskoamerickým krajinám (Bolívia, Peru, Venezuela, Ekvádor či Uruguay) je na tom krajina veľmi dobre. Kvalitná cestná infraštruktúra, dobrá a stále sa zlepšujúca bezpečnostná situácia, rozvoj ekonomiky, prístup k najnovším nechnológiam a hospodárska stabilita charakterizujú Kolumbiu 21. storočia (aj keď je krajina stále vo veľkej miere závislá od poľnohospodárstva, najmä pestovania kávy).
Čo sa týka jednotlivých odvetví, má kolumbíjske hospodárstvo nasledujúce hlavné produkty:
Priemysel: textilný, odevný, kožiarsky, potravinársky, papiernícky, chemický a petrochemický, cementársky, staviteľský, železiarsky a oceliarsky, hutnícky, drevársky
Služby: osobné služby (podomový a pouličný predaj jedla či bižutérie, pouličné predstavenia, umývanie okien áut stojacich na semaforoch, všelijaké možné stánky, parkovací pomocníci, pomocníčky v domácnosti, opatrovateľky, strážnici, ... --- je treba povedať, že táto najväčšia skupina tvorí hlavnú časť tzv. podzamestnanosti - ľudia, ktorí síce majú pro-forma prácu (živnosť) a vo výkazoch nezamestnaných sa neuvádzajú, nedosahujú však pri nej ani minimálnu mzdu), policajti, vojaci, bankovníctvo, poisťovníctvo
Z energetického hľadiska Kolumbia využíva hydroenergetický potenciál svojich riek, do siete je zaradených aj 10 tepelných elektrární (polovica z toho fungujej na zemný plyn a polovica na uhlie). Kolumbia je čistým vývozcom energie.
V oblasti zahraničného obchodu je krajina najmä exportérom kávy, ropy, uhlia (6. na svete), niklu, zlata, rezaných kvetov, polodrahokamov (najmä smaragdy), cukru a tropického ovocia. Zahraničné investície sa sústreďujú najmä do petrochemického priemyslu (ťažba ropy) lokalizovaného na východných planinách (centrum aktivity FARC). Toto odvetvie podlieha častým útokom zo strany guerríl. Na druhej strane je miestne obyvateľstvo vystavené vykorisťovaniu zo strany ropných spoločností a paramilitares, ktorí sa niekedy neštítia ani vyháňať (zvyčajne domorodých) obyvateľov zo svojich príbytkov, resp. ich rovno zabíjať. Nedávno sa v médiách objavil škandál, kedy kolumbíjska vláda dala pôdu v tejto časti krajiny k dispozíii americkým ropným spoločnostiam a zamietla návrh na jej rozdelenie obyvateľom krajiny. Produkcia ropy dosahuje v súčasnosti cca. 620,000 barelov denne, z čoho sa takmer 1/4 vyváža. Najväčší exportní partneri sú USA (41%), Venezuela (10%) a Ekvádor (6%). Väčšina dovozov pochádza z USA (29%), Mexika (8%), Číny (7%), Brazílie (6%) a Venezuely (5%).
Na ilustráciu dopĺňam niekoľko štatistických údajov, pre porovnanie aj s údajmi za USA a Slovensko:
Ukazovateľ
USA
Slovensko
Kolumbia
HDP PPP
13 860 miliardy USD
107,6 miliardy USD
320,4 miliardy USD
HDP CP
13 790 miliardy USD
71,6 miliardy USD
171,8 miliardy USD
HDP PC PPP
46 000 USD
19 800 USD
7 200 USD
HDP PC CP
45 800 USD
13 200 USD
3 847 USD
Reálny rast HDP
2,2%
10%
6,5%
HDP podľa sektorov
Poľn: 1%
Priem: 21%
Služ: 79%
Poľn: 3%
Priem: 33%
Služ: 64%
Poľn: 12%
Priem: 36%
Služ: 52%
HDP podľa zamestnanosti
Poľn: 0,5%
Priem: 23%
Služ: 77%
Poľn: 5%
Priem: 39%
Služ: 56%
Poľn: 23%
Priem: 19%
Služ: 58%
Nezamestnanosť
4,6%
8,6%
10,6% (ale vysoká podzam.)
Inflácia
2,7%
2,3%
5,5%
Obyvateľstvo pod hranicou 2 USD na deň
--
2,9
17,8
Obyvateľstvo pod národnou hranicou chudoby
12%
20%
50-60%
Giniho index
45
26
54
Verejný dlh
36,8% HDP
34,8% HDP
53,9% HDP
Nabudúce stará mať prečíta rozprávku o kolumbíjskom sochárstve a maliarstve.
Rozprávky starej matere 21 - Sochárstvo a maliarstvo Kolumbie
Prvé hrnčiarske výrobky na území Kolumbie sa datujú do roku 6000 pred n.l., teda skôr než akékoľvek
iné hlinené výrobky nájdené kdekoľvek inde na svete. Pochádzajú z kolumbíjskeho karibského pobrežia.
Výrobky zo zlata sa začali vyrábať približne v 4. storočí pred našim letopočtom. Slúžili najmä na rituálne účely (žutie koky pri náboženských ceremoniáloch), resp. ukladanie do hrobov. Bohužiaľ sa počas histórie dobývania Kolumbie, ako aj v jej novodobých dejinách, vyskytovali prípady rabovania hrobov, ktoré mali za následok zničenie, roztavenie a odvlečenie veľkej časti zlatého bohatstva krajiny. Aj napriek tomu sa však vďaka úsiliu Kolumbíjskej národnej banky podarilo mnohé vzácne kusy zachrániť a tie teraz tvoria súčasť Múzea zlata v Bogote.
Okrem toho sa približne v 8. - 2. storočí pred našim letopočtom rozvíjala aj kultúra San Augustín, známa výrobou pozoruhodných sôch. Išlo prevažne o ceremoniálne budovy, sarkofágy a veľké kamenné monolity zobrazujúce postavy podobné
ľuďom alebo zvieratám. Niektoré zo sôch dosahujú až 5 metrov.
Čo sa týka maľby, doložené sú prvé petroglyfy (nástenné maľby) zo 14. storočia pred našim letopočtom. Po dobytí Ameriky Španielmi pochádzala prevažná časť malieb zo Španielska, kde sa vyrábali na zakázku v tradičných dielňach -- ich autori sú preto z väčšej časti neznámi. Postupne sa začínala rozvíjať aj tradícia kolumbíjskeho maliarstva a to najmä v podobe fresiek a nástenných malieb v kostoloch a príbytkoch bohatých mešťanov. Medzi najznámejších maliarov tohto obdobia patrí Alonso de Narváez s jeho dielom Virgen de Chiquinquirá. Obdobie baroka prinášalo opäť najmä sakrálne maľby. Medzi umelcami vynikal Gregorio Vázquez de Arce y Ceballos s jeho nevšedným zobrazením Svätej Trojice (jedna postava so 4
očami a 3 tvárami po vzore Hinduistov). Ďalším známym dielom je séria 12 malieb archanjelov, tzv. Arcángeles de Sopó.
V 19. storočí sa rozvíjala republikánska maľba s predmetmi záujmu najmä medzi osloboditeľmi (Simon Bolívar, Santander, Policarpa Salvarrieta, ...). V 20. storočí sa začali rozvíjať moderné štýly post-impresionizmu a secesie. Od 50. rokov potom naberá kolumbíjske výtvarné umenie na originalite a k slovu sa dostávajú najslávnejší kolumbíjski maliari Alejandro Obregón a Fernando Botero. Botero zároveň v 20. storočí znovuobjavil kolumbíjske sochárstvo a svojim osobitým štýlom sa stal známym aj v zahraničí (no dobre, na Slovensku možno nie, ale inde hej :D).
Viac príkladov kolumbíjskeho sochárstva a maľby nájdete v galérii Sochárstvo a maľba.
A čo nás ešte čaká a neminie? No predsa tradičné kolumbíjske výrobky. A teraz už rýchlo do postieľok, veď už mesiac svieti... dobrú noc vám, deti :D
Ajhľa - prekvapenie. Tento týždeň sme sa mali za pomoci tohto plodného monológu rozprávať o tradičných kolumbíjskych výrobkoch, avšak nadpis hovorí niečo iné. Nuž, táto nečakaná zmena programu má dva dôvody:
Aký lepší kolumbíjsky tradičný výrobok ako kávu si viete predstaviť?
Mám prednášku o výrobe kávy čerstvo v pamäti, tak ju musím zreprodukovať, kým všetko zabudnem :D
Najprv pár slov o káve vo všeobecnosti. Pitie kávy sa objavilo v 9. storočí v Etiópii. Samotné slovo káva pochádza z
arabského qahwa, čo môže byť skratkou výrazu qahhwat al-bun (zrnkové víno) alebo etiópskeho regiónu Kaffa, kde sa káva na začiatku pestovala. Z Etiópie sa potom tento nápoj rozšíril do arabského sveta, turecka a odtiaľ v 16. storočí cez Taliansko do zvyšku Európy, Amerík a zvyšku sveta. Dnes je jedným z najobľúbenejších nápojov na planéte.
Samotná rastlina kávovníka (Coffea) sa pestuje v dvoch verziách: Coffea canephora-robusta a Coffea arabica. Druh arabica sa považuje za kvalitnejší, menej horký a so silnejšou arómou. V Kolumbii sa pestuje práve tento druh kávy. Krík či stromček za normálnych okolností dosahuje výšku až 5 metrov, ale pri hospodárskom využití sa strihaním formuje do výšky cca. 160 cm, aby bolo z neho možné zo zeme zbierať úrodu. Listy sú 5-10 cm,. veľké, oválne, vrúbkované, zmavozelené a lesklé. Kvety dosahujú rozmery cca. 2 cm a sú jednoduché, zložené z 5 rovnako dlhých úzkych okvetných lístkov. Z geografického hľadiska rastie kávovník v rovníkových oblastiach Afriky, Ázie a Južnej Ameriky. Pôvodne sa pestoval na tienistých miestach pod stromami, no kvôli skráteniu času dozrievania plodov (ktoré aj v skrátenej podobe trvá 8 mesiacov) sa začalo s jeho vysádzaním na otvorené priestranstvá na priamom slnku (čo má často za následok klčovanie
pôvodných porastov - pralesov a inej vegetácie).
Do Kolumbie bola káva privezená začiatkom 19. storočia a jej pestovanie sa uchytilo najmä v regióne Paisa a to hlavne v jeho departmentoch Caldas (Manizales), Risaralda (Pereira) a Quindío (Armenia), ktoré spolu tvoria tzv. "Kávovú os". Pestovanie tejto plodiny tvorí v 3,7% kolumbíjskeho HDP a až 75% produkcie kávy sa vyváža. "Kolumbíjska káva" má v rámci Európskej únie statuz ochrannej značky pôvodu.
Celý proces pestovania kávy sa začína u kávového zrnka. Kolumbíjsky maloroľník (ktorí tvoria cca. 80% celonárodnej produkcie) si ich zvyčajne kupuje od štátnej federácie na podporu pestovania kávy prevádzkujúcej aj dobre známu sieť kaviarní Juan Valdez. Semiačko sa zasadí do pôdy umiestnenej v igelitovom vrecúšku a nechá sa 40-60 dní klíčiť. Po tejto
dobe z kávového zrniečka vyraší prvotná stonka (tzv. "fósforo - zápalka") s dvoma klíčnymi lístkami ("chapola - motýľ").
Rastlinka sa ďalej ošetruje, prihnojuje a postupne sa vyvinie do podoby sformovanej rastliny nazývanej "coilno". Tá sa dôsledne kontroluje, sleduje sa jej rast a vývoj koreňov. Následne, po dosiahnutí optimálnej sily a vzrastu, sa najlepšie rastlinky s rovnými a dobre vyvinutými koreňmi presadia na pole a začínajú voľne rásť. Celý tento proces presádzania je určený najmä na to, aby mohol pestovateľ kontrolovať vývin kávových kríčkov, prihnojovať ich, chrániť proti škodcom, ale najmä vyberať na presádzanie len tie najlepšie, najsilnejšie a najmohutnejšie rastlinky, lebo iba tie mu neskôr zabezpečia pravidelnú, veľkú a kvalitnú úrodu.
Po presadení na voľný pozemok čaká roľníka, nazývaného aj "cafecultor" približne rok - rok a pol trvajúci proces starostlivosti o už vysadené rastliny a najmä čakania, pretože počas tohto obdobia naprinášajú úrodu. Stane sa tak až po 18-24 mesiacoch od vysadenia. Dobrou správou je, že v tejto fáze už cafecultor nemusí stromček zavlažovať, pretože si je
schopná načerpať dostatok vlahy z pôdy.
Po dosiahnutí tohto stupňa vývoja začína stromček produkovať prvé kvety, ktoré sa premenia na zelené bobuľky. Tie ako dozrievajú, menia svoju farbu na červenú alebo žltú. V Kolumbii dáva káva úrodu spravidla dvakrát do roka: prvú, menšiu, v období mája a zažiatku júna a druhú, hlavnú, koncom septembra. Po zbere zrelých surových kávových bobúľ, ktorý sa vykonáva výhadne ručne (na svahoch v okolí Manizales a celého kávového regiónu, ktorých sklon nezriedka dosahuje 50 i viac stupňov), nasleduje ich spracovanie. To spočíva v odstránení červenej/žltej šupky a dužiny pod ňou tak, aby zostala iba "kôstka". Je to dôležité, pretože sladká dužina a šupka by pri následnom procese znižovali chuť kávy. Toto "odšupkovanie" sa uskutočňuje dvoma spôsobmi:
tradične sa kávové plody popučia a nechajú niekoľko dní kvasiť. Pri tom je potrebné ich neustále premývať vodou, aby sa zvyšky dužiny a sladkej šťavy odplavili. Tento spôsob si na 1kg bobúľ vyžaduje cca. 30l vody, ktorá bez ďalšej
úpravy (lebo maloroľník infraštruktúru na jej úpravu nemá) putuje do riek, kde spôsobuje kvôli svojim fermentačným zložkám povážlivý stupeň znečistenia.
nový spôsob vyvinutý federáciou na podporu pestovania kávy zahŕňa použitie špeciálneho prístroja, tzv. "odšupkovača (despulpador)", ktorý nielen že odstráni z kávy jej vrchný obal spolu s dužinou, ale kávu ešte aj odstredí, čím z nej dostane až 90% sladkej šťavy. Na odstránenie zvyšných 10% je opäť potrebné kvasenie vo fermentačných nádržiach, no spotrebuje sa naň už len 1 liter vody na 1kg kávy, čím sa samozrejme šetrí životné prostredie. Zvyšky šupiek a dužiny z odšupkovača sa kompostujú a použijú ako hnojivo.
Tu sa káva začína nazývať "mokrý pergamen" podľa pergamenovitého obalu, ktorý obaľuje samotné kávové zrnko. Nasleduje
proces sušenia, kedy sa mokré zrnká počas 1-2 týždňov (závisí od počasia) sušia. Tradične sa využívala len sila slnka a
vetra, no tento proces bol značne komplikovaný, pretože práve v období oboch zberov kávy zažíva kávová oblasť Kolumbie tzv. zimu, t.j. prší tu a je pomerne zima, čím sa doba sušenia neúmerne predlžuje. Momentálne sa preferuje sušenie na sitách v konkávnych skleníkoch, ktoré koncentrujú slnečné lúče a doba sušenia sa tak znižuje na niekoľko dní.
V tomto momente sa káva dostáva do štádia suchého pergamenu a tu sa väčšinou úloha cafecultora končí. Kávu v tomto štádiu predáva do družstiev, ktoré v nej merajú pomer vlhkosti, kávu dosušujú a v takomto stave aj exportujú do zahraničia. V minulosti fungoval predaj kávy na tzv. mostovom princípe, kedy pestovateľ kávy nechal vrecia s kávou na moste smerom do nasledujúcej dediny. Kupec si z nich zobral, koľko potreboval a nechal mu na mieste peniaze. Pestovateľ
peniaze vzal a nechal na mieste prípadný výdavok. Nemusím ani hovoriť, že dnes by tento systém s najväčšou pravdepodobnosťou nefungoval :D. Vráťme sa ale do súčasnosti. Pred exportáciou sa z kávy ešte odstráni už spomínaný pergamenový obal, čo sa deje buď previevaním alebo v strojoch označovaných pojmom "trijjadora". Tento obal sa následne
môže použiť ako palivo pri dosúšaní výsledného produktu v ekologických sušičkách (na rozdiel od tradičných plechových valcov nazývaných "guardiola"), v ktorých sa sušilo dymom z uhlia samozrejme znižujúc kvalitu výslednej kávy. Niekedy sa ešte následne odstraňuje v tzv. "leštičkách" aj posledný, strieborný, obal kávového zrnka, ale vo väčšine prípadov sa kvôli lepšej chuti necháva na zrnku. Až v cieľovej destinácii sa po rôznych prídavných procesoch (napr. odstraňovanie kofeínu, pridávanie aditív...) praží, melie a balí -- aby si čo najdlhšie zachovala svoju arómu.
Proces praženia je pritom tiež pomerne rozmanitý, pražená káva sa podľa teploty a času praženia (10-20 minút) člení na
svetlejšie (horkejšie s väčším obsahom kafeínu) a tmavšie (jemnejšie) varianty. Pri pražení dochádza k premene obsiahnutého škrobu na cukor, ktorý sa karamelizuje, dodávajúc káve chuť a farbu. Okrem toho pri teplotách okolo 200°C vznikajú z prekurzorov obsiahnutých v zrnku rôzne organické oleje, o.i. kafeol, ktorý dodáva káve jej typickú arómu (pred pražením vôbec nemá chuť).
Nuž a ako si človek môže byť istý, že si v kaviarni skutočne vychutná pravú kolumbíjsku kávu a nie nejakú zmiešaninu všetkých možných káv, ktorú väčšinou ponúkajú nadnárodné kávové spoločnosti? No predsa tak, že si tú šálku dá v kaviarni Juan Valdez (ktorý sa na nás z loga na pozadí kolumbíjskych hôr pozerá aj so svojou mulicou Conchou) a zostane mu okrem
garancie kvality aj pocit, že pomohol kolumbíjskym cafecultorom, lebo časť zo zisku z predaja kávy v Juan Valdez putuje na podporu a rozvoj kolumbíjskeho pestovania kávy (dotácie roľníkom, výskum, ...). Ale, aby sme si zasa nemysleli, že s roľníci až natoľko vykorisťovaní, za jeden košík kávy dostávajú približne 2-10 USD. Za deň nazbierajú 6-7 košíkov, čo
znamená denný zárobok okolo 240 - 1400 SKK a pri miestnych cenách vôbec nie je zlé -- napr. Oni, človek so skončenou vysokou školou tu zarába cca. 260 SKK za deň, ja približne 400 a ostatní stážisti približne 690 SKK / deň. Je však pravda, že z ceny kávy, ktorú si kúpime na pultoch predajne, má prvovýrobca tak asi 5%.
Rozprávky starej matere 23 - Tradičné kolumbíjske výrobky
Kolumbia je ako krajina veľmi bohatá na tradičné ručné výrobky. Dnes si spomenieme aspoň najtypickejšie z nich :D
Manilla: ([maníjas]) Ide o náramok vyhotovený väčšinou z farebných bavlniek alebo kože. S manillami sa v Kolumbii stretnete doslova na každom rohu. Vyrábať ich vedia decká aj dospelí a predávajú sa väčšinou za ceny okolo 2000 pesos.
Sombrero volteado: ([sombréro voltiáo]) Ako už samotný názov (ktorý sa niekedy fonetizuje na "sombrero vueltiao") napovedá, ide o tradičný točený klobúk vyrábaný zo suchých listov trstiny z rodu Gynerium sagitatum, ktorá dosahuje výšku až 5 metrov. Najtypickejšie je pre oblasť pobrežia krajiny. Čierne zafarbenie častí sombrera sa dosahuje namáčaním suchých listov v príslušných farbivách.
Mochila: ([močila] - hehe) je tradičný indiánsky vak vyrábaný z teľacej alebo kozej kože so srsťou. Nosí sa na traku prehodený cez plece. V Kolumbii je mochila veľmi populárna aj medzi mladými a asi všetci moji známi jednu vlastia a viac či menej často používajú. Alternatívne sa môže vyrábať aj z trstinových listov.
Ruana: ([ruana]) Najľahšie si ruanu možno predstaviť ako hrubú vlnenú deku s dierou uprostred. Cez dieru sa prestrčí hlava a zvyšok "deky" svojho majuteľa dokonale zakryje, poskytujúc mu teplý pocit domova. Používa sa najmä vo vyšších polohách (department Boyacá, časti Caldas), kde panuje "kemra jak na sibíri". Oni má napríklad ešte stále odloženú svoju detskú ruanu, ktorú používal keď bývali v studenej oblasti Páramo.
Poncho: ([pončo]) Brat ruany, ktorý je však vyrobený z ľahších tkanín (najčastejšie bavlny) a používa sa najmä v teplejšej oblasti, resp. v modernom prevedení ako ženský módny doplnok (a fakt vyzerá dobre).
Carriel: ([kariel]) Názov tohto druhu tašky pochádza pravdepodobne z anglického "Carry All", čiže "Všetko-nos". Ide skutočne o univerzálnu mužskú tašku regiónu Paisa vyrobenú tradične z odchlpenej kože nutrie, ocelota (väčšia divá mačka), v minulosti aj pumy a jaguára a v súčasnosti občas aj teľaťa. Používajú ho najmä dedinčania, muliari, zberači kávy a podobne. Zvyčajne sa skladá z 9 oddelení (z toho 3 tajné), v ktorých si jeho majitelia podľa tradičných zvykov nosia nasledovné veci: peniaze, holičské potreby (aby sa mohli po dlhej ceste oholiť), hrebeň, zrkadielko, lampión, olejovú sviečku aj s obalom, hracie kocky, karty, listy od svojej milej/milého, pramienok vlasov od tej istej osoby, živicu ako dezinfekciu, lano, povraz, ihlu, vreckový nožík, jeden-dva amulety, tesák šelmy ako ochrana proti divej zveri, čarovné semienka, tabak, krieslo a práchno alebo zapaľovač, podložku pre zapaľovač, svätý obrázok, zošit a pero, píšťalku :D
Guadua: ([guadua]) Ako som už viackrát spomínal, ide o miestny veľmi tvrdý a pevný bambus, z ktorého sa dá stavať lešenie, armovanie, vyrábať nábytok a pod.
Mola: ([mola]) je spôsob výroby látok typický najmä pre indiánov kmeňa Kuna. Jeho predchodcom boli maľby na telo, ktorých vzory indiáni pod vplyvom prichádzajúcich misionárov začali namiesto na svoju kožu zapracovávať do látok. Výrobný postup väčšinou pozostáva zo zošitia 2-7 vrstiev rôznofarebných látok a následného vystrihovania typických vzorov. Okraje takýchto vzorov sa potom prešívajú tenkými ihlami. Na zvýšenie pestrosti farieb sa niekedy používajú aj viacfarebné látky, resp. sa niektoré časti vzoru na látku vyšijú. Čím viac vrstiev a farieb a čím menej viditeľných stehov a výšivky, tým je látka kvalitnejšia a drahšia. Molas sa najčastejšie používajú na výrobu oblečenia (blúzky, sukne, šály, ...), vankúšov či iných látkových výrobkov.
Hudobné nástroje: Ide najmä o nástroje gitarovitého typu (napr. veľký a tučný "gitarrón", päťstrunová minigitarka "cinco" či 10-12 strunové "tiples").
Glazúra: Umelecké glazované a lakované predmety, ktoré sa vyrábajú najmä v regióne Pasto na juhozápade krajiny. Korene tohto umenia siahajú ešte do predkolumbovských čias a pri jeho tvorbe sa využíva živica zo stromov mopa-mopa (Elavagia pastoensis).
Rozprávky starej matere 24 - Folklór a mytológia Kolumbie
Folklór a mytológia Kolumbie tvoria pestrú zmes pôvodných indiánskych povier, importovaného katolíckeho mysticizmu,
afrických legiend a ich vzájomnej interakcie. Folklórne zvyklosti sa prejavujú aj v každoročných mestských festivaloch, jarmokoch, slávnostiach a veľtrhoch, z ktorých mnohé sa vyznačujú práve pôvodnou folklórnou tématikou.
Kolumbíjsky folklór sa ani tak neprejavuje v podobe ľudových piesní, ako je tomu na Slovensku (samozrejme ak za ľudové piesne nepovažujeme staré indiánske rytmy, maľby a výrobky). Jedným z aspektov tejto oblasti sú tradičné kolumbíjske výrobky, o korých sme si písali minule. Ďalším sú práve tradičné rytmy a tance, o ktorých sme si tiež písali. Dnes si povieme niečo o skôr o folklórnej ľudovej slovesnosti, ktorá sa zachovala najmä v pohode najrôznejších legiend:
La Tunda je mýtus z tichooceánskeho regiónu Kolumbie, najrozšírenejší medzi černošským obyvateľstvom. Ide o ženu-upírku prenasledujúcu svoje obete.
Patasola, čiže "jednonohá žena", je jedným z mnohých mýtov z juhoamerickej džungle.
Moan je lesný a riečny tvor, ktorý ochraňuje lesy, kradne ženy a bráni rybárom a lovcom v ich bohumilých aktivitách (hmmm... vyzerá to na suseda kríženého so šialeným Greenpeaceákom :D).
Llorona, čiže plačka, je duch ženy plačúcej za svojimi deťmi, ktoré utopila. Jej zjavenie sa niekedy označuje za znamenie smrti.
Madremonte alebo Marimonda, čiže "matka hory", sa zvyčajne považuje za ochrankyňu prírody a lesných zvierat. Dosť ťažko rozdýchava, keď sa jej do lesíka priženú ľudia a chcú jej ho vyrúbať. Občas sa stotožňuje s matkou prírodou alebo paňou šeliem.
Hombre Caiman, čiže "kajmaní muž", je legendárnou bytosťou, ktorá sa teší z napolu ľudského a napoly kajmanieho výzoru (kandidát na plastiku, chudák :D). Najväčšej popularite sa teší v regiónoch Plato a Magdalena, najmä na vidiku a na menej osídlených územiach. Údajne ide o rybára, s ktorým sa nepekne zahral duch rieky Magdalena a
premenil ho na aligátora, ktorý sa každý rok na sviatok Sv. Sebastiána vracia medzi ľudí a loví svoje obete na štýl vlkodlaka.
La Mojana alebo Mami Wata, v preklade niečo ako "zmáčanina" je vodný duch premenlivého tvaru, ktorý sa zvyčajne objavuje v ľudskej podobe zneužívajúc ju na zvádzanie a unášanie ľudí. V údolí rieky Amazonka sa tieto chvályhodné vlastnosti pripisujú rúžovým delfínom zastupujúcim ducha rieky Amazonka.
Pollo Maligno, čiže doslova "zlé kura", je zlým duchom lesa vo forme kusa hydiny, ktorý straší lovcov a tým ich ženie do najhlbších častí lesa. Tam ich zaživa zožerie (oddnes si dávam na kurence pozor :D).
Candileja je podľa povesti duchom mrchavej a zlomyseľnej stareny, ktorá sa mala starať o svoje vnúčence. Keďže však bola taká mrchavá, aká bola, nenaučila ich žiadnej morálke, úcte k starším ani etickým hodnotám predkov, a tak z nich vyrástli vrahovia a zlodeji (hmmm... ktovie, či náhodou nerobila babysitterku naším politickým zástupcom...
). Preto ju v druhom živote odsúdili na večné blúdenie po zemi v zajatí plameňov. Je príbuzná bludičiek.
Mula Retinta, čiže "zlá mulica" je ďalší zlý duc, ktorý sa muličiarom zjavuje ako toto nevinné a zlaté ťažné zvieratko, avšak s tým rozdielom, že spôsobuje divoké vetry a búrky (ehm... tak tie zažívam niekedy aj ja... hlavne tie vetry...), ktoré majú tendenciu zhadzovať milých muličiarov do priepastí a strmých zrázov.
Viruñas alebo Mandingas "Zlomrd" sa považuje sa prejav Satana a zjavuje sa v podobe švárneho šuhaja, ktorý kradne ľuďom dušu (kto vie, či len šumným devám alebo aj iným švárnym mládencom).
Samozrejme, okrem tohto, takpovediac ľudového folklóru existuje aj folklór pôvodný - indiánsky. Ide najmä o mytológiu
jedného z hlavných kmeňov pôvodne obývajúcich územie Kolumbie - musicov.
Podľa ich viery je Bachué ("stará mať") nehmotným princípom stvorenia, vôle, myšlienky a predstavy všetkých budúcich vecí. Je konceptom podobným čínskemu princípu tao. Čas zrodu vesmíru je časom "unquyquie nxie" ("prvej myšlienky"), kedy sa myšlienky Bachué zmenili na činy. Bola to tiež éra, v ktorej Bachué počala Stvoriteľov sveta a prikázala im tvoriť.
Prví bohovia, Stavitelia sveta, postavili prvý obradný chrám Cuca. Patrila medzi nich už spomínaná Bachué ("baba s holým poprsím"): Bohyňa-matka, ktorá povstala z podsvetia, aby na svet priviedla ľudskú rasu. Cuza ("podobný noci"): Mužský princíp stvorenia. Chibchachum ("držiteľ zeme"): Univerzálny zákonodarca. Bochica ("otec civilizácie"), Nemcatacoa a Chiminigagua: trojjediné božstvo zložené z Chí, Chímini a Chiminigagua.
Pri prvom rituáli bohovia tancovali veľmi dlho (tanec "Sas quyhynuca") za sprievodu bubna "Fo". Tento rituál
mal za následok vznik času a priestoru. Následne stvorili bohovia prvé prvky vesmíru: "Fiva" (vzduch), "Faova" (vesmírny oblak) a "Ie" (dym). Potom vytvorili šesť smerov materiálnej dimenzie a za pomoci prázdnoty založili stredisko moci Tomsa (pupok sveta). Vesmír však stále nemal žiadnu konzistenciu, na ktorú si musel počkať mnoho vekov "bxogonoas". Prišla s nástupom "sas bequia", počiatku vesmíru.
Svet sa začína s nástupom "Chimi" (dužina), prvého materiálneho telesa na svete. Následne sa v tele Tomsu začali inkubovať zárodky hviezd, zárodky pôdy a zárodky kameňov. Keď bolo Tomsa už naplnené, vynorili sa semienka zeme. Ich zvyšky bohovia odhodili, čím vytvoril Mliečnu Cestu. Všetkým bohom boli rozdelené prvky: Teplo bohyni Sua – slnko -, chlad bohyni Chía – mesiac -, a oblaky s dymom zemi. Všetky semienka však boli neplodné a žiadne nevyklíčili. Mnya, zlato, energia, sa spojil s Chimi, dužinou a spolu sa premenili na
Chímini, tvorivú silu, ktorá spôsobila dodatočné vyklíčenie všetkých semienok.
Kvôli porušeniu božských zákonov zniesol Chibchachum na zem potopu, ktorá pokryla svet a takmer vyhubila ľudskú rasu (nie je zvláštne, že sa veľká potopa nezávisle od seba spomína v Biblii, v sumerskom Epose o Gilgamešovi a v juhoamerických poverách?). Následne ochranný boh Bochica vyhnal vody prostredníctvom vodopádu Tequendama a ľudí naučil základom civilizácie, poľnohospodásrtva, náboženstva, umenia a remesiel. Keď už bol na odchode do svojho nebeského kráľovstva, zjavila sa dúha a Bochica oznámil svoj druhý príchod v ďalekej budúcnosti, ktorý bude sprevádzať smrť a choroby (žeby súdny deň ako v Biblii? - zaujímavé). To sa mu aj splnilo... prišli európski kolonizátori.
Medzi ďalšie božstvá Muiscov patrili napr. myš (Chuchuia), Venuša (Fagua), Koka (Hayo) a mnohé ďalšie.
Nabudúce bude na programe dňa malý príbeh o kolumbíjskych festivaloch.
Festivaly sa každoročne konajú takmer v každom kolumbíjskom meste či mestečku. Ide väčšinou o 2-8 dní trvajúce
slávnosti na spôsob nášho jarmoku či vinobrania. Väčšinou sú miestom na bujarú zábavu, akcie a podobne. Chýbať nesmú súťaže krásy, ktorých je v Kolumbii asi 1000. Do Kolumbie tradíciu festivalov priniestli Španieli, ktorí majú tiež každoročné oslavy v každej druhej dedine. Nasledujej zoznam najvýznamnejších festivalov:
Fiesta de Manizales: Odohráva sa vždy v prvých týždňoch roka a ide o jeden z najznámejších kolumbíjskych festivalov. Vyznačuje sa najmä súťažami krásy, prehliadkami veteránov, koní, corridou, pitím, stánkami a pod. Počas ferie sa celý týždeň pracuje len doobeda :D
Carnaval de Barranquilla: Taktiež významný kolumbíjsky festival. Jeho história siaha až do 19. storočia, od kedy sa koná vždy 4 dni pred popolcovou stredou. Vyznačuje sa najmä prezentáciou všemožných druhov hudby a tanca.
Feria de las Flores en Medellin: Festival kvetín. Prvýkrát sa konal 1.5.1957, no momentálne sa slávi v auguste spolu s oslavami nezávislosti Antioquie. Jeho ťažiskom je výstava kvetov z celého okolia (Kolumbia je najväčším vývozcom kvetín na svete a okolie Medellinu hrá v tejto oblasti v rámci krajiny prím).
Carnaval de Negros y Blancos en Pasto: Karneval čiernych a bielych patrí k najstarším festivalom v krajine. Pôvod má na začiatku 17. storočia a pripomína "deň pracovného voľna" vtedajších afrických otrokov.
Festival Folklórico Colombiano de Ibagué: Festival miestneho folklóru v Ibagué
Feria de Cali: Toto dvojmiliónové mestečko, o ktorom v Európe nikto nikdy nepočul sa vyznačuje najmä tancom salsy. Preto je aj najväčším lákadlom festivalu maratón v tancovaní salsy spolu s prehliadkou koní a ďalšími atrakciami.
Festival Folclórico, Reinado Nacional del Bambuco y Muestra Internacional del Folclor de Neiva: Festival pri príležitosti sviatku Sv. Petra a Pavla (jéééj), ktorý sa koná každoročne okolo 29.6.
Carnaval de Riosucio: Karneval sa koná v Caldaskom mestečku Riosucio (preklad: špinavá rieka). Zaujímavosťou je najmä pitie šťavy z cukrovej trstiny (guarapo) v nádobkách z tekvice (calabasas).
Carnaval de Bogotá: Slávi sa vždy v auguste, údajne už od roku 1539. Karneval bol istý čas spojený aj s oslavami miestnych indiánov Muiscov (až kým ich všetkých nevyhubili, pozn. red. :D).
Rock Al Parque: Druhý najväčší rockový festival v Latinskej Amerike (po Rio de Janeire), ktorý sa vždy v októbri koná v jednom z bogotských parkov. Festival vznikol v roku 1995 a zaujímavosťou je, že v roku 2007 prvý deň festivalu zrušili pre obrovské krupobitie, ktoré zasiahlo Bogotu (poničené autá, údajne meter až meter a pol krúpov na zemi, čo na dva dni úplne znemožnilo dopravu)
Festival Iberoamericano de Teatro de Colombia: Tento najväčší divadelný festival na svete sa koná v Bogote každoročne už od roku 1980.
Fiestas de Pubenza en Popayán: Festival známy súťažami folklórnych súborov.
Tangovía en Manrique: Koná sa na predmestí Medellinu a má formu pouličných slávností tanga.
Festival Nacional del Joropo en Villavicencio: Národný festival tanca joropo konajúci sa každý december.
Fiesta de Velas y Faroles en Quimbaya: Súťaž jednotlivých mestských štvrtí tohto arménskeho mestečka o najväčšiu a najpôsobivejšiu vianočnú svetelnú výzdobu. Koná sa začiatkom decembra.
Yipao en Armenia: Prehliadka džípov.
Festival de la Luna Verde en San Andrés: Festival konajúci sa na ostrovoch San Andrés. Vyznačuje sa silným vplyvom angličtiny a africkej kultúry s dominantnými hudobnými štýlmi Reggae a Calypso.
Festival de la Leyenda Vallenata de Valledupar: Koná sa vždy v apríli a považuje sa za jeden z najdôležitejších hudobných festivalov v Kolumbii. Prezentovaným hudobným štýlom je vallenato typické používaním harmoniky a rašplí.
O týždeň bližší pohľad na takzvanú kolumbíjsku parapolitiku.
HaHáááááááá... však ste konečne čakali rozprávku o kolumbíjskej parapolitike? Nuž, opäť vás sklamem (alebo možno
poteším). Parapolitika sa ešte o týždeň odkladá, aby som vám dnes mohol priniesť čerstvo v pamäti uložené informácie o metropole kolumbíjskeho pobrežia, Cartagene.
Plné meno tohto 1,2 miliónového centra kolumbíjskeho pobrežia, 5. najväčšieho sídla v Kolumbii, metropoly departmentu Bolívar a špeciálny "Distrito turístico" je Cartagena de Indias. Bola pomenovaná podľa rovnomenného mesta v Španielsku (a keďže kolonisti si mysleli, že sú niekde v Indii, dali jej prídavok "de Indias"). Samotné meno Cartagena má súvis so starovekým mestom Kartágo. Oba názvy pochádzajú z púnskeho "Qart Hadast", čo znamená nové mesto (púnsky generál Hasdrubal založil Cartagenu len 80 rokov pred úplnov deštrukciou Kartága Rimanmi na konci 3. púnskej vojny v roku 146 pred n.l.).
Ako sme sa dozvedeli v múzeu zlata, ešte pred príchodom Španielov obývali územie dnešnej Cartageny kmene Tayronov z jazykovej rodiny Chibchov. V okolí Cartageny to boli konkrétne Zanúovia, ktorí si kvôli povahe rieky Sinu (každoročné
záplavy a vytváranie tzv. "ciénagas", čiže plytkých záplavových vnútrozemských jazier) vyvinuli dômyselný systém poľnohospodárstva. Vybudovali totiž spleť umelých ostrovčekov oddelených kanálmi, cez ktoré voda bez problémov prešla, no vrch ostrovov už nezaplavila. Na nich potom indiáni pestovali potrebné plodiny. Keď voda ustúpila, nanosili úrodné záplavové bahno na vrch ostrovčekov a tak si zúrodňovali svoju pôdu.
Prvá (neúspešná) kolónia s názvom Antigua del Darién bola na mieste Cartageny vybudovaná už 14 rokov po objavení Ameriky, v roku 1506. Ďalší neúspešný kolonizačný projekt pod menom San Sebastian de Urabá na istú dobu odradil kolonizátorov od bádania karibského pobrežia. V roku 1527 si oblasť budúcej Cartageny opäť všimli a to najmä kvôli obrovskému zálivu, potenciálne slúžiacemu ako chránený prístav. O šesť rokov na to, 1.6.1553 španielsky veliteľ Pedro de Heredia zakladá na mieste prímorskej dediny kmeňa Calamarí mesto Cartagena. Mesto sa čoskoro rozrástlo a zbohatlo, čím sa stalo lákadlom pre pirátov. Niekoľkokrát bolo vyplienené a vypálené, čo vyprovokovalo vznik prvého požiarneho zboru v
latinskej amerike a samozrejme aj stavbu cartagenských hradieb.
Hradby nechránia mesto z vnútrozemia, ale práve od mora. V ich vnútri sa nachádza staré mesto, tzv. "Ciudad murayada" (ohradené mesto). Je plná zachovalých a architektonicky zaujímavých budov, úzkych uličiek, malebných námestí a brutálne predražených kaviarní. Niektoré z nich sú umiestnené priamo na hradbách (miestami až 20 metrov širokých) a je z nich krásny výhľad na západ slnka.
Ďalšou atrakciou je pevnosť "Castillo de San Felipe". Postavili ju na obranu mesta v niekoľkých fázach. Zaujímavosťou (okrem jej veľkosti) je aj sklon jej stien v tvare pyramídy určený na zmiernenie sily nárazu delových gúľ. Celú pevnosť vybudovali na umelej kope zeme a kamenia, čo jej dáva nielen pevnosť, ale aj impozantný vzhľad. Kanóny pevnosti sú
vstavané tak, že ich nie je možné namieriť na mesto (v prípade dobytia pevnosti). Niektoré steny sú plnené pieskom a kamením, aby absobovali kinetickú energiu prichádzajúcej gule a pri prípadnom zásahu sa nezosypali. Nachádzajú sa v nej tiež hĺbkové chodby v minulosti plné pušného prachu, ktoré slúžili na jej vyhodenie do vzduchu (taktiež v prípade dobytia). Okrem toho v pevnosti nájdeme vynikajúco akusticky riešené chodby, ktorých účelom bolo upozorniť obrancov na prichádzajúcich nepriateľov, ako aj iné prvky slúžiace na zlepšenie obrany. Okrem toho sa nad mestom na kopci "Cerro Popa" nachádza aj františkánsky kláštor, ktorý sa v minulosti stal miestom stretu bojovných mníšiek podporovaných arcibiskupom a mníchov podporovaných starostom. Niiice, how much? :D
Zaujímavo je tiež riešený prístav. Vchod do Cartagenského zálivu je prehradený ostrovom "Tierra Bomba" na dva prielivy: "Bocachica" (malé ústa) a "Bocagrande" (veľké ústa). Problém je, že okolie Bocagrande je veľmi plytké (len niekoľko metrov), takže lode tadiaľ nepreplávajú. Preto stačilo starým španielom opevniť len Bocachica a boli takpovediac za vodou :D
Čo sa týka mesta ako takého, žije jednoznačne z turistického ruchu. Pouliční predajcovia sú tu skutočne otravní a skutočne ponúkajú všetko od výmyslu sveta (zaručene pravé). Čo sa kúpiť oplatí, sú tradičné kolumbíjske výrobky ako "sombrero vueltiao", "mochila", "molas", ... Kuchyňa v Cartagene je ale veľmi chutná (ryby, vyprážené lahôdky, ...). Jednou zo zaujímavých čŕt mesta je jeho obrovská sociálna nerovnosť, keď sa v protiklade s najmodernejšími hotelovými štvrťami v Cartagene nachádzajú obrovské slumy, kam sa súdny človek vkročiť neopováži. Obyvateľstvo je väčšinou černošské - sú to totiž potomkovia bývalých dovezených otrokov z Afriky. Z toho dôvodu je doteraz v autobusoch zachovaná tradícia ohlasovačov, ktorí bez prestania vykrikujú cieľ daného autobusu - poväčšine negramotní černosi by totiž v
minulosti z prípadných nápisov nič nemali. Tu treba spomenúť aj meno Sv. Peter Claver, ktorý v časoch otroctva pôsobil v Cartagene a pomáhal miestnym otrokom. Neskôr ho vyhlásili za svätého a má tu v Cartagene aj kostol :D.
Počasie je v meste stabilné, stále je okolo 30°C, čo nie je nepríjemné, trochu problematická je vlhkosť (90%), no ani tá nie je katastrofálna vďaka jemnému vetríku, ktorý na pobreží neustále pofukuje. Najpríjemnejšie je v nej večer po západe slnka, keď teplý vietor poskytuje človeku až hriešnu rozkoš. Pláže sú pieskové, priemerne pekné, ale Cartagene to vynahrádza blízkosť mnohých karibských ostrovov s plážami ako vystrihnutými z romantických filmov.
Medzi zaujímavé monumenty mesta patrí okrem hradieb, zámku a obligátnej sochy Bolívara určite aj socha piráta, ktorý v minulosti mestu pomohol a monument starých topánok. Bol totiž raz jeden cartagenský poet, ktorý mesto prirovnal k starým
topánkam: starým, špinavým, roztrhaným a zapáchajúcim - ale aj tak ho má celkom rád. No a oni mu za to postavili monument... nuž ale, Cartagena je v skutočnosti mesto veľmi pekné, turistické štvrte nezapáchajú ani nie sú otrhané, takže prípadnú návštevu môžem len odporučiť. A ešte jedna dobrá rada na záver: ZJEDNÁVAŤ, ZJEDNÁVAŤ, ZJEDNÁVAŤ :D.
Heeeeeeeeelooooooooo :D Však aj Vám chutí odopierané ovocie najsladšie? Ak áno, tak sa máte na čo tešiť, lebo po mesiaci odkladania sa konečne od starej matere dozvieme niečo o kolumbíjskej parapolitike.
Preto pripútať sa, nasadiť si prilby a začíname: kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina Kolumbiou zvaná. Dlhé roky v nej zúril boj medzi vládou, paramilitares a guerrillou (viď rozprávka o FARC). Keďže však guerrilla unášala a zabíjala cudzincov a bohatých (vrátane politikov), zatiaľčo paramilitares ich viac-menej pôvodne ochraňovali a robili čistky v chudobných štvrtiach, boli politici tejto krajiny viac naklonení paramilitares ako FARC. Niektorí až priveľmi. A tak sa stalo, že paramilitares živiaci sa najmä vydieraním farmárov a pestovaním drog si pomaličky nachádzali priateľov medzi politikmi, členmi kongresu, guvernérmi, starostami a miestnymi poslancami (príbuzní mnohých z nich boli unesení FARC).
I sa stalo, že niekedy v roku 2006 sa vláda dohodla so spriatelenými paramilitares na ich demobilizácii, výmenou za čiastočnú či úplnú beztrestnosť. A tak sa stalo, že sa našiel počítač jedného z ich šéfov, tzv. Jorgeho 40, obsahujúci veľmi kompromitujúce materiály pre politikov na pomerne vysokých pozíciach v štátnom aparáte. Malej kauzičky sa chytili súdy, vrátili sa k obvineniam a podozreniam, ktoré už existovali už pred objavením počítača a hľa výsledok:
66 obvinených poslancov federálneho Kongresu
33 zatknutých a uväznených poslancov federálneho Kongresu
odstúpenie ministerky zahraničia
zatknutie prezidentovho bratranca
vyšetrovanie samotného prezidenta Uribeho
Prezident, samozrejme, na verejnosti podporil vyšetrenie všetkých zločinov (najmä keď sa objavil tajný dokument podpísaný niektorými guvernérmi provincií a šéfmi paramilitares o potrebe "znovu založiť a preusporiadať štát"). Ústavný súd bol zhrozený a začal masívne zatýkanie a obviňovanie politikov, najmä z Uribeho strany. Ten sa však nedal a vyhlásil, že sa chystá založiť iný súd, ktorý by mal na starosti stíhanie politikov. Ústavný súd bol v šoku a obvinil prezidenta z pokusu o zastrašovanie a ovplyvňovanie vyšetrovania. A čo spravil prezident? Vydal šéfov paramilitares do USA, aby sa tam zodpovedali z pašovania drog. Prečo to urobil? No predsa preto, že v USA sa ich budú pýtať len na drogy a nie na vzťah s prezidentom a jeho politickou stranou, ako by tomu bolo v Kolumbii. Šikovný chlapík tento prezident.
Prevalila sa však ešte ďalšia kauza, v ktorej poslankyňa Kongresu vypovedala, že jej pred dvoma či troma rokmi zaplatili za to, aby hlasovala v prospech zákona umožňujúceho ďalšie prezidentovo funkčné obdobie. Poslankyňu zatkli a poslali do väzenia za korupciu, prezidentovi sa však nestalo nič, lebo sa nedokázalo, kto jej to vlastne zaplatil za podporu prezidenta. Údajne bolo do toho zapletených viac poslancov, no jednoducho bordel. A aby to nebolo všetko, Ústavný súd začal rozmýšľať, že by sa mal pozrieť na legitimitu prezidentovho druhého funkčného obdobia a že referendum o jeho znovuzvolení by sa malo opakovať, načo sa vynorili obvinenia, že celý Ústavný súd je na výplatnej páske paramilitares alebo FARC.
A aký je výsledok?
Absolútna strata dôvery v parlament (kongres)
Strata dôvery v ústavný súd
Strata dôvery v inštitúcie krajiny a čoraz častejšie hlasy volajúce po zmene
Prezidentova popularita dosiahla 84%
Takže, milé deti, tu to máte. Škandál-neškandál, parapolitika-neparapolitika, prezidentova popularita sa dostáva do výšok a všetci (vrátane autora tohto článku) sú radi, že FARC čučia doma pod plachtou a nevystrkujú moc rožky. Čo mi to len pripomína?
Kolumbíjske náboženstvo je zmesou vplyvov rôznych demografických skupín počas bohatej histórie tejto krajiny. Do dnešných dní sa v ňom zachovali elementy prapôvodnej mytológie Muiscov a Tayronov, o ktorých sme si písali v rozprávke č. 24 :D
Najväčší vplyv v krajine má však katolícka cirkev. Priviezli ju so sebou španielski conquistadori už na začiatku 16. storočia a doteraz zostáva hlavným náboženstvom v krajine. Kolumbia sa delí na 13 cirkevných provincií zastrešujúcich 13 arcidiocéz a 52 diocéz. Sídlom kolumbíjskeho primaciálneho arcibiskupstva je Bogotá. Aj keď podľa oficiálnych štatistík vyznáva katolícku vieru až 95% obyvateľov, reálne odhady však hovoria o cca. 75% a iba okolo 19% vieru aj praktizuje. Zvyšok tvoria ľudia, ktorí boli pokrstení, ale náboženského života sa nezúčastňujú. Až do začiatku 90. rokov minulého storočia mala katolícka cirkev postavenie štátneho náboženstva, ale nová ústava z roku 1991 už garantuje všetkým cirkvám náboženskú rovnoprávnosť.
Okrem toho je zaujímavý aj osud Islamu, ktorý sa v Kolumbii začal šíriť už v prvej polovici 19. storčia, keď krajina získala nezávislosť. K hlavnej ekonomickej prisťahovaleckej vlne z krajín blízkeho východu však došlo v rokoch 1880 - 1930. Podobne ako aj ostatní prisťahovalci, aj Moslimovia sa usadili prevažne na Kolumbíjskom pobreží, blízko pri prístavoch, ktorými do krajiny prišli.
Celkovo je rozloženie náboženstiev v Kolumbii nasledovné:
Katolícke: 75%
Nekatolícke kresťanské náboženstvá: 14%
Adventisti
Baptisti
Luteráni
Menoniti
Nazaréni
Pentekostáli
Iné náboženstvá: 3,6%
Adventisti (okolo 180.000 členov)
Mormoni (okolo 130.000 členov)
Jehovisti (okolo 120.000 členov)
Židia (okolo 7.000 členov)
Moslimovia (pod 2.000 členov)
Ateisti: 2%
Dobrou správou je, že náboženská tolerancia je v Kolumbii na vysokej úrovni a vedľa seba pokojne koexistujú kostoly, synagogy aj mešity. V posledných 5 rokoch síce zabili asi 100 predstaviteľov evanjelikánskych cirkví, ale čo už :D
Nabudúce si dáme niečo o kolumbíjskej železnici :D
Nuž, po miernom zdržaní spôsobenom inými neodkladnými povinnosťami prinášam najnovšie informácie zo sveta kolumbíjskych železníc. Milí priatelia, kolumbíjske železnice neexistujú :D Alebo sú prinajmenšom v kóme.
Na začiatku minulého storočia bola celá Kolumbia aj napriek jej zložitej topografii popretkávaná koľajami, po ktorých sa veselo preháňali osobné aj nákladné vlaky. Lenže čo sa nestalo. V 50. rokoch došlo k zoštáteniu železníc a štát, ktorý sa práve potýkal s 20 ročným obdobím občianskych nepokojov na investície a opravy tratí nemal čas. A tak postupne železnice odplavili dažde, pochovali zosuvy pôdy a svoje spravili aj naši priatelia z FARC a ich zopár dobre umiestnených bômb.
Takýto osud postihol aj železnicu v Manizales, preto nám po nej dnes zostala len stará stanica a jeden či dva železničné tunely. A z rovnakého dôvodu sa dnes môžete železnicou previesť iba v severnej časti krajiny po tzv. Ferrocarril del Atlántico (Atlantická železnica) spájajúca hlavné mesto Bogotá a prístav Santa Marta.
Nabudúce si dáme zasa čosi iné :)
Rozprávky starej matere 30 - Katedrála v Manizales
Katedrála v Manizales zaberá celú jednu stranu hlavného mestského námestia nazvaného, ako inak, po revolucionárovi Simonovi Bolívarovi.
Prvý kostol bol na mieste dnešnej katedrály postavený v roku 1849. Vydržal iba 17 rokov, kedy ho museli po poškodení
častými zemetraseniami zbúrať. Druhý kostol začali stavať len o 2 roky neskôr a dokončili ho v roku 1897. V roku 1900 sa bol povýšený na katedrálu - sídlo novovytvoreného Manizaleského biskupstva. Pri požiari v roku 1926 bola katedrála zničená a momentálne sa jej funkčná replika nachádza v časti Chipre.
V roku 1927 sa začalo s konštrukciou novej katedrály a keďže nikto z domácich architektov nebol schopný ponúknuť vyhovujúci návrh, riadili sa práce projektom Francúza Juliena Poltyho. Koncom 20. rokov boli ale práce na katedrále zastavené z dôvodu svetovej krízy a nedostatku cementu na jej stavbu (dovážal sa z Dánska). Výstavba sa obnovila v roku 1935 a už o rok neskôr stála katedrála v svojej plnej kráse. Po odpočítaní nútenej prestávky teda celá stavba trvala
iba 3,5 roka.
Katedrála je jedinečná v Latinskej Amerike nie len svojou veľkosťou (výška 113 metrov, čo ju robí 2. najvyššou na celom Americkom kontinente po katedrále v Brazílii), ale aj použitou konštrukčnou metódou. Nie je totiž stavaná z kameňa, ale z liateho betónu. V čase jej stavby išlo o priekopnícku metódu. Katedrála odolala trom veľkým zemetraseniam (pri jednom v roku 1962 sa poškodila jedna z veží, ktorú následne opravili). Katedrála sa rozprestiera na ploche 2300 metrov štvorcových a zmestí sa do nej až 5000 ľudí. Má hmostnosť 30 000 ton. Okrem hlavnej veže s vyhliadkovou plošinou nazvanou Corredor Polaco má katedrála 4 postranné vežičky s výškou 62 metrov. Každá z veží a štítov nesie dvoj až trojmetrovú sochu jedného zo svätcov. Hlavná veža kedysi niesla sochu Ježiša Krista, no tá po jednom zo zemetrasení
spadla a v roku 1989 bola nahradená krížom.
Vnútorné zariadenie katedrály zahŕňa baldachýn, vitráže, zujímavá je tiež klenbová strecha. Hlavnou atrakciou katedrály však je už spomínaný Corredor Polaco (poľská chodba). Ide o kruhovú vyhliadku umiestnenú po obvode hlavnej veže vo výške 102 metrov (11 metrov pod vrcholom veže). Samotná veža v tomto bode dosahuje polomer len niečo vyše 1,5 metra, takže pôsobí mimoriadne nedôveryhodným dojmomm :D. Corredor Polaco pre verejnosť otvorili v roku 1959, ale už o 18 rokov ho zatvorili kvôli zlému stavu jeho 40-ročných drevených schodov (40 cm. vysoké a 30 cm. široké dosky upevnené do špirály okolo dvoch zvislých drevených trámov s 10cm priemerom. V hornej časti dosahovala šírka schodov dokonca len 15
cm.). Znovu otvorený bol Corredor Polaco až v tomto roku po rekonštrukcií, ktorá stála 100.000 dolárov. Staré schody boli nahradené železnými konzolami uchytenými o steny veže, ktorá je mimochodom v strede dutá (len s 2m širokými medziposchodiami cca. 10 metrov nad sebou), takže človek stúpa do výšky 50 m nad dno veže viac-menej vo vzduchu.
Zaujímavé je tiež meno Corredor Polaco. Hovorí sa, že ho dostal počas druhej svetovej vojny, kedy si prisťahovalci z Európy všimli jeho podobnosť s poľskými strážnymi a vyhliadkovými obrannými vežami.
Nuž, doteraz sme sa pozerali najmä na tú krajšiu stránku Kolumbie. Nastal čas pozrieť sa aj na jej odvrátenú tvár :) Chudobu v Kolumbii by som prirovnal k našim rómskym osadám: všetci o nich už počuli, stále sa o nich hovorí, ale málokto ich videl. Prečo? No predsa, načo by niekto chodil do rómskej osady, však áno. O osadách počujeme len vtedy, keď v susednej dedine niekto záhadne cez noc do čista okope všetky zemiaky, resp. sa nadobre postará o niekoľko kuriek či hafanov.
Tak je to aj v Kolumbii. Človek sa prechádza po ulici, vidí normálne autá, normálne domy, normálne firmy, normálnych ľudí. O chudobe sa tu vyššie vrstvy dozvedajú len z novín alebo vtedy, ak im niekde zmizne auto či unesú člena rodiny. Ako som už viackrát písal, štatisticky na tom Kolumbia na prvý pohľad nie je zle: nezamestnanosť len mierne nad úrovňou našej (11%), priemerná dĺžka života len o 2,5 roka nižšia ako na Slovensku (72,5), HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily tretina z nášho (6700 USD), gramotnosť len 7% pod našou (92%), na uliciach bezpečno.
Realita je však trošku iná a práve naša nemocnica je miestom, kde sa človek do styku s chudobou dostáva. Poďme po poriadku:
Nezamestnanosť 11%. Podľa kolumbíjskeho počítania. Podľa slovenského je to približne 64%. V Kolumbii sa totiž za zamestnaných považujú aj ľudia pracujúci načierno bez pracovnej zmluvy a bez zdravotného poistenia za nižšiu ako minimálnu mzdu, bezdomovci, ktorí do zberných surovín odnášajú použitý papier, a poväčšinou mladí ľudia predávajúci na ulici všetko od ovocia, cez kukuričné lupienky až po "manillas" (ručné náramky z bavlniek). Do štatistiky ako nezamestnaní vstupujú len tí, ktorí nemajú vôbec žiadny príjem a sú odkázaní celkom na milosť príbuzenstva. Lebo podpora v nezamestnanosti tu neexistuje. Takže kto nepracuje, neje. Znamená to, že napríklad človek so skončenou vysokou školou dostáva v Manizales minimálnu mzdu (z ktorej sa vyžiť nedá). Ak chce viac, potrebuje doktorát, zamestnať sa v štátnych službách, mať 5 rokov praxe alebo sa presťahovať do Bogoty (kde sú však aj náklady na život omnoho vyššie).
Priemerná dĺžka života. Pokiaľ sa človek v Kolumbii dožije 5 rokov, má už celkom slušnú šancu dožiť sa dospelosti. A pokiaľ sa dožije 30, má celkom slušnú šancu dožiť sa staroby. Najčastejšou príčinou smrti tu totiž nie je rakovina či infarkt, ale stará dobrá vražda. Či už ide o obete ozbrojených konfliktov, obete lúpeží, či vrážd zo žiarlivosti. Ak sa ale dožijete tej 30 a žijete v meste, máte už celkom dobré šance, lebo žije sa v Kolumbii zdravo a čulí 80-nici a 90-nici tu nie sú ničím výnimočným.
HDP na obyvateľa. Jeho výška skutočne nie je až tak dramaticky nižšia od nášho. Rozdiel je ten, že zatiaľčo naše HDP je 6 najrovnomernejšie rozdelené na svete (vrátane už spomínaných rómskych osád), to kolumbíjske je na 185. mieste - čiže 6. najnerovnomernejšie rozdelené. Predstavme si to asi takto: v Kolumbii jeden človek (istý pán Santo Domingo) vlastní 28% bohatstva celej krajiny. 5 najväčších finančných skupín vlastní 92% všetkého bohatstva v krajine. A zvyšných 40 miliónov ľudí si delí tých 8%.
Gramotnosť. Ono tiež záleží na tom, ako gramotnosť definujeme. V nemocnici sa často stretávame s 15-ročnými deckami, ktoré písať nevedia a čítajú s obrovskými obtiažami. Ale gramotné oficiálne sú.
Na uliciach bezpečno. Pokiaľ človek neurobí chybu. Za chybu sa počíta: ísť po zotmení sám alebo len v dvojici po ulici, nezaistiť auto, kým je človek v ňom a čaká na niekoho, nosiť šperky, ísť do nesprávnej časti mesta (tam, kde žije chudoba), sadnúť si v taxíku vedľa šoféra, prijať jedlo/nápoj od spolusediaceho v autobuse, zaspať v autobuse. Že dodržiavanie týchto jednoduchých pravidiel nie je v praxi jednoduché, dokazuje aj fakt, že vo svojom okolí tu v Manizales nepoznám nikoho, koho by ešte v živote aspoň 1-2 krát neolúpili.
Zdravotná starostlivosť. Je super, pokiaľ máte peniaze. Pokiaľ ich nemáte a ste poistený, poisťovňa vám preplatí základné úkony. A ak ste úplne chudobní a nemáte ani na to najzákladnejšie poistenie, stále máte možnosť podať na súd žalobu (tzv. "tutela") za nedostupnosť zdravotnej starostlivosti (lebo kolumbíjska ústava garantuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých). Lenže na to musíte vedieť čítať a písať a mať aspoň základné právne vedomie. A to je niečo, čoho sa u najchudobnejších človek asi ťažko dopátrate.
Bezdomovectvo. Približne 20% obyvateľstva Kolumbie tvoria bezdomovci. To znamená, že ich je okolo 9 miliónov. Pri rovnakom pomere by sme ich v Bratislave museli mať vyše 80.000 a na Slovensku milión.
Vzdelanie. Drvivá väčšina populácie (najmä vidieckej) má len niekoľko ročníkov školy. Vzdelanie v štátnych školách je tu síce pre tých najchudobnejších zadarmo, lenže aj zošity niečo stoja a okrem toho, kto by robil na poli, však že :D? Povinná školská dochádzka neexistuje.
Podvýživa. Okolo 30% kolumbíjskych detí do 5 rokov trpí na chronickú podvýžívu, 13% na akútnu - to znamená, že 30% z nich má trvalé následky a 13% je v priamom ohrození života. Aké má podvýživa následky? Znížená výška, zhoršená obranyschopnosť, časté infekcie (tuberkulóza, časté zápaly pľúc - na Slovensku sa u detí prakticky nevyskytujú), mentálna retardácia, smrť. Pritom najhoršou z nich paradoxne nie je tá posledná, ale práve tie zvyšné, lebo neúnosne zvyšujú náklady štátu a samotných rodín na zdravotnú starostlivosť. Tieto prostriedky potom chýbajú v ostatných častiach hospodárstva. No a výsledkom je aj tak generácia, ktorej 30% má mierne až stredne znížené kognitívne schopnosti (mentálne zaostávanie) - čo opäť produkuje ďalšie problémy ako nezamestnanosť, mnohopočetné rodiny, neschopnosť prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam a tak ďalej. Jednoducho začarovaný kruh chudoby.
Sociálne triedy. Samotný systém sociálnych tried je problémom. Ak totiž nemáte peňazí nazvyš, musíte sa presťahovať do zóny I. resp. II. sociálnej triedy. V opačnom prípade si nebudete môcť dovoliť platiť dane a poplatky za energie, vodu, ktoré majú vyššie triedy zvýšené. To znamená, že vaše deti budú vyrastať v prostredí chudoby, chodiť do škôl pre chudobných a budú mať omnoho vyššiu pravdepodobnosť, že sa z nich stanú malí gázlici. A kruh chudoby sa opakuje.
Rodinný život. Kvôli ekonomickým a kultúrnym podmienkam je chudoba zhoršená aj nefunkčnými rodinami. Viac ako 50% rodín je neúplných, dievčatá často otehotnejú v 16, 15 či 14 a otec je skoro vždy neznámy. Občas je to strýko, bratranec, či brat, inokedy sused. Takéto dievčatá sú odkázané na pomoc príbuzných, čím zhoršujú aj ich ekonomickú situáciu.
Chudoba ako taká. Približne 65-80% Kolumbíjčanov žije pod hranicou chudoby, pričom 45% pod hranicou extrémnej chudoby.
ZHRNUTIE. V Kolumbii žijú vedľa seba dva svety. Svet relatívne bohatých a svet veľmi chudobných. Vedia o sebe, no nepoznajú sa a v skutočnosti sa ani poznať nechcú. Problémom je, že ich občasné strety sú nevyhnutné a veľmi často krvavé, lebo tí chudobní si násilím berú to, na čo ekonomicky nemajú dosah.
Rozprávky starej matere 32 - Migrácia do a z Kolumbie
Historicky nebola Kolumbia cieľom takých veľkých migračných vĺn ako tomu bolo v prípade ostatných latinskoamerických krajín (napríklad Argentíny alebo Chile). Dôvody treba hľadať v kolumbíjskom ozbrojenom konflikte a zložitých imigračných zákonoch krajiny. Imigranti sa väčšinou sústredili do pobrežných miest (vstupné brány do krajiny) ako sú Barranquilla, Cartagena a Santa Marta a najväčších stredísk krajiny (Bogotá, Medellin, Cali). Aj napriek ich neveľkému počtu je v Kolumbii možné identifikovať rôzne skupiny prisťahovalcov:
Španieli: okrem prvotných osadlíkov a ich potomkov zažila Kolumbia vlnu prisťahovalectva počas vlády diktátora Franca (po španielskej občianskej vojne).
Černosi: do Kolumbie prichádzalo černošské obyvateľstvo z ostatných amerických krajín za slobodou, keďže Kolumbia bola prvá krajina nového sveta, ktorá zrovnoprávnila ich existenciu a ponúkla im rovnaké práva ako belošskému obyvateľstvu.
Arabi: pisťahovalci z arabského sveta sa do Kolumbie prisťahovali najmä z Libanonu, Sýrie a Jordánska. Väčšinou sa usadili na severnom pobreží, v mestách ako Barranquilla, Cartagena a Santa Marta. Najznámejšia kolumbíjska speváčka, Shakira (Isabel Mebarak Ripoll) je libanonského pôvodu. Po vytvorení štátu Izrael začali prichádzať aj utečenci z Palestíny.
Gringovia: údajne okolo 30-40.000 duší.
Ázijci: najmä v okolí mesta Cali. Ide zväčša o potomkov čínskych námorníkov, ktorí sa tu v minulosti usadili. Okrem toho prichádzali Japonci, Číňania a Kórejčania aj ako robotníci na trstinové plantáže.
Židia: do Kolumbie utekali židia najmä zo Španielska a Portugalska. Prisťahovalectvo prebiehalo v dvoch vlnách: najprv ako záchrana pred inkvizíciou a následne, pred druhou svetovou vojnou, ako únik pred fašizmom. Koncentrujú sa v troch najväčších mestách krajiny (Bogotá, Medellin, Cali).
Cigáni: prichádzali jednak počas koloniálnych čias ako vyhnanci zo Španielska, jednak počas prvej a druhej svetovej vojny.
Taliani: priniesli pizzu a cestoviny najmä do prístavných miest Barranquilla a Cartagena
Nemci: prichádzali najmä počas 19. storočia.
Ostatní: Menšie a rýchlejšie sa asimilujúce skupiny prisťahovalcov tvoria: Holanďania (priplávali ako námorníci :D), Francúzi, Rakúšania, Belgičania, Švédi a Srbi. Počas studenej vojny prichádzali aj Rusi, Kubánci a skupiny prisťahovalcov z iných karibských krajín. Prenasledovanie a diktátorské systémy vládnutia v Argentíne, Perú, Čile a Paraguaji priniesli vlnu prisťahovalectva aj z týchto krajín, rovnako ako ekonomická situácia v Ekvádore.
Slováci: momentálne viem o 4, z toho dvaja sa v Kolumbii usadili natrvalo :D.
Čo sa týka emigrácie, tá sa rozdeľuje v zásade do dvoch skupín: emigrácia ekonomická a emigrácia politická. V prípade politickej išlo v minulosti najmä o príslušníkov bohatších vrstiev utekajúcich pred všadeprítomnými prstami FARC, resp. príslušníkov chudobnejších tried utekajúcich pred Paramilitares. V dnešnej dobe ide najmä o drogových barónov, ktorí si užívajú pobyt v amerických väzniciach (heeheee :D).
Ekononická emigrácia je však omnoho výraznejšia a tvorí drvivú väčšinu všetkých prípadov v súčasnosti. Medzi najpopulárnejšie destinácie patria: USA, Panama, Venezuela, Brazília, Španielsko, UK, Ekvádor, Nemecko, Mexiko, Taliansko, Čile, Kanada, Holandsko, Austrália, Francúzsko, Kostarika a Izrael. Odhaduje sa, že v zahraničí žijú skoro 4 milióny Kolumbíjčanov, čiže približne 10% populácie. V niektorých krajinách (napr. New York - USA) spôsobila vysoká koncentrácia Kolumbíjčanov vytvorenie takmer čisto kolumbíjskych štvrtí sťažujúcich integráciu prisťahovalcov do väčšinovej spoločnosti. V Európe sa najväčšia kolumbíjska komunita nachádza v Španielsku (z historických a jazykových dôvodov), UK, Taliansku a Nemecku.
Medzi emigrantmi prevažujú ľudia so stredným až vyšším vzdelaním (odkiaľ by chudoba nabrala peniaze na letenku, všakže :D), čo vytvára efekt odlivu mozgov: najšikovnejší ľudia z krajiny odchádzajú, čo škodí jej rozvoju. Na druhej strane však peniaze emigrantov, ktoré pravidelne zasielajú do Kolumbie svojim rodinám tvoria významnú časť kolumbíjskeho hospodárstva. Podľa štatistík tvoria tieto peniaze tretiu najvyššiu súčasť kolumbíjskeho hospodárstva a do krajiny prinášajú viac prostriedkov ako export kávy.
Len pre ilustráciu, z našej nemocnice za tých 9 mesiacov, čo som tu, odišli už dve kolegyne. Jedna do USA a druhá do Austrálie. A poznám rodiny, ktoré žijú len z toho, čo im ich tato každý mesiac pošle z USA v obálke. Problémom je, že väčšinou sa u takýchto rodín vytvorí návyk a stanú sa od týchto posielaných peňazí závislé: nepracujú, len celý deň sedia doma a čakajú na obáločku.
Pánboh daj šťastia, lavička. Dnes si povieme krátko pár slov o Medellíne. Medellín je druhým najväčším mestom Kolumbie (cca. 2,5 milióna obyvateľov, spolu s celým metroplexom 3,3 milióna) s centrom celého regiónu Paisa (departmenty
Antioquia(Medellín), Caldas(Manizales), Risaralda(Pereira) a Quindío(Armenia)). V minulosti malo mesto niekoľkokrát zmenené meno. Pôvodné pochádzalo od názvu pôvodného (obývali toto územie už cca. 10.000 rokov) miestneho indiánskeho kmeňa Aburrá - čo v indiánskej reči znamená maliari, keďže milí domorodci sa pred príchodom Európanov zaoberali okrem poľnohospodárstva a zlatotepectva aj tkaním maľovaných látok. Po príchode Európanov sa potom zaoberali najmä prácou v baniach a umieraním na choroby, až kým svoju činnosť nedokončili a celkom nevymreli.
Samotné územie mesta (celkom milé údolie medzi dvoma Cordillerami) objavili conquistadori v roku 1541 a o 74 rokov neskôr založili samotný Medellín. Zmeny mena boli zapríčinené zakladaním nových osád na území mesta, ktoré napospol stavali noví bieli osadníci, aby sa odlíšili od pôvodného zmiešaného a indiánskeho obyvateľstva. Názov novej osady sa použil pre celé mesto, bieli osadníci sa napokon zmiešali a tak sa cyklus opakoval. Súčasný názov Medellín sa tak začal používať až od roku 1674 (Villa de Nuestra Seňora de Medellín) storočia ako pocta vtedajšiemu šéfovi
západoindickej spoločnosti, ktorý pochádzal z rovnomenného mesta v Španielsku.
Hlavný rast zaznamenalo mesto v 20. storočí, keď na jeho začiatku malo necelých 60.000 obyvateľov a na jeho konci sa pýšilo 2,5 miliónmi. Ekonomicky sa Medellinu darilo najprv vďaka produkcii zlata, neskôr exportu kávy a po priemyselnej revolúcii v 30. rokoch minulého storočia uhlie spolu s textilným a potravinárskym priemyslom. V súčasnosti ovláda väčšinu podnikov v Medellíne tzv. Medellínska podnikateľská skupina, koncentrujúca vo svojich rukách neuveriteľné aktíva tvoriace 36% HDP Kolumbie. Samotný príspevok Medellínu k národnému HDP dosahuje 8%.
V 50. rokoch sa zrodil tzv. "Medellínsky hlavný plán", ktorého úlohou bolo naprojektovať ďalší rast mesta. Chvíľu aj fungoval, no potom prišlo za 10 rokov k nárastu populácie z 300.000 na 1,1 milióna a tak celý krásny plán putoval do koša :) Pri tejto expanzii pohltil Medellín kopu okolitých mestečiek a vytvoril tzv. metroplex - metropolitné územie. Problémom však bolo, že sa do mesta sťahovali najmä nemajetní ba priam až chudobní, čo viedlo k vytvoreniu rozsiahlych
chudobných štvrtí a slumov. V atmosfére násilia počas obdobia La Violencia a neskoršieho boja FARC proti Paramilitares sa z Medellinu stalo mesto s úbohou bezpečnosťou a ešte horšou povesťou. Keď sa ku všetkému tomuto pridal aj Medellínsky kartel, bol oheň na streche. Začiatkom 90. rokov dochádzalo v meste približne k 20 vraždám denne, čo predstavuje 1,3 vraždy na deň a 100.000 obyvateľov. Len pre porovnanie, na Slovensku tento ukazovateľ dosahuje hodnotu 0,005 vraždy na 100.000 obyvateľov a deň, čiže 230 krát menej. Medellín sa tak stal svetovým hlavným mestom vraždy.
Všetko sa však v 90. rokoch po smrti Pabla Escóbara začalo meniť k lepšiemu, počet vrážd klesol desaťnásobne (síce stále 23x viac ako na Slovensku, ale lepšie ako 230, všakže :D). Mesto sa začalo rozvíjať do krásy, boo vybudované Medellínske metro (jednié v Kolumbii) spolu s nadväzujúcim lanovkovým systémom obsluhujúcim hornaté časti mesta, začal sa budovať systém rýchlych autobusových pruhov na spôsob Bogotského transmilénia a celkovo sa život v meste zmenil k
lepšiemu. Okrem toho sa rozvinul aj systém zdravotnej starostlivosti, leteckej dopravy (druhé medzinárodné letisko v krajine), vzdelávacích inštitúcií (kopa vysokých škôl) a podobne.
Kultúrne je Medellín nesmierne bohaté mesto, dal svetu osobnosti akými sú maliar Botero, organizuje sa tu každoročný festival kvetín a podobne. Z etnického hľadiska sú Medellinčania praví Paisas (Paisa znamená v preklade "krajan" a označuje kultúru prevažujúcu v rámci kolumbíjskeho kávového regiónu). Prevažujú mestici a belosi, černochov, mulatov a zambov je pomenej. Inak, Medellín je ako mesto veľmi príjemné, jeho kultúrny rozmer je celkom jasne viditeľný. K pocitu pohody prispieva aj klíma, ktorá na rozdiel od našej Manizaleskej mrazničky pripomína viac naše leto :D
Tento týždeň si povieme niečo o najväčšom kolumbíjskom meste, Bogote.
Bogotá D.C. (Districto Capital), predtým Santa Fé de Bogotá, je s 8 miliónmi obyvateľov najväčším a najrozľahlejším mestom Kolumbie. S nadmorskou výškou 2600 m.n.m. je zároveň tretím najvyššie položeným hlavným mestom na svete (po La Paz a Quite). História osídlenia sa začína písať v predkolumbovských časoch, kedy na územie dnešnej Bogoty privandrovali Muiscovia živiaci sa poľnohospodárstvom, nákupmi zlata a tepaním okrasných zlatých predmetov. Oblasť nazvali Bacatá, čiže "osiate polia" (áno, osiate, nie to druhé slovo, ktoré vám napadlo :D). Po vpáde Conquistadorov v
16. storočí došlo k rýchlemu osídleniu mesta (1538) a pošpanielčeniu jeho názvu.
Erb Bogoty tvorí Habsburská orlica (v tých časoch boli na španielskom tróne Habsbáči) s granátovými jablkami (aby sa nepovedalo). Vlajka je žlto červená (podľa farieb Kolumbie). Ako hlavné mesto je Bogota sídlom vlády, najvyššieho súdu, prezidenta (Casa de Nariňo) a všetkých hlavných inštitúcií krajiny.
Čo sa týka počasia, je chladnejšie ako v Manizales (leží o 500 metrov vyššie), takže teploty dosahujú v priemere počas celého roka od 5 do 16 stupňov Celzia, v extrémoch od -8 do 28 °C. Inak, prší dosť, veterno je tiež stále, takže v krátkom tričku si veľmi nepobeháte. Občas sa dokonca vyskytujú snehové či krúpové búrky - pri poslednej pred 2 rokmi napadol zachvíľu asi meter krúpov a ochromil celé mesto. A teraz najdôležitejší fakt: Bogotá leží vo vnútrozemí a v horách - takže keď nabudúce v Hollywoodskom filme uvidíme hlavného hrdinu prechádzať sa v kraťasoch po bogotskej pláži, budeme už vedieť, že súdruhovia niekde urobili chybu :)
Ako celá Kolumbia, aj bezpečnostná situácia v Bogote sa za posledných 5 rokov zlepšila na nepoznanie. Obyvateľstvo ako
také je hlavne mestizo (ako v Manizales) a má typický prízvuk "Rolo" - na konci každej vety zdvihnú melódiu, ako by sa pýtali. Bogotá má 2 letiská - 1 medzinárodné a jedno vnútrozemské. Okrem toho vymysleli celkom šikovný ofajč: aby nemuseli stavať podzemné metro a trochu odľahčili doprave v tejto 8.000.000 dedine, vystavali systém superrýchlych autobusov jazdiacich v oddelených pruhoch - tzv. Transmileno. A celkom im funguje :)
Duch mesta je jednoznačne medzinárodnejší ako Manizales či Medellín, ba dokonca aj ako Cartagena (tá je totiž turistická ale nie kozmopolitná). Európanovi pripadá známejší a domáckejší, nájdete tu drobné kaviarničky, na ktoré je našinec zvyknutý a dokonca občas započujete aj angličtinu :).
Tejo je národný kolumbíjsky šport (oficiálne vyhlásený v roku 2000). Tejo, resp. jeho indiánsky predchodca Turmequé má
však približne 500-ročnú tradíciu. Pôvodne sa hrával so zlatými diskami (zepguagoscua), ktoré indiáni hádzali na vertikálny do zeme zapichutý kolík. Pritom tradične popíjali nápoj chicha (čítaj "čiča") vyrobený z kukurice. Keďže však zlato časom zdraželo, resp. indiáni prišli na jeho učitočnejšie využitie, ako je výroba spomínaných diskov, zmenili sa zlaté zepguagoscua postupne na kamenné (a neskôr oceľové) a Turmequé sa vyvinulo na Tejo.
Ide o tímový šport na spôsob kolkov. Každý hráč teda hrá samostatne, no výsledky všetkých hráčov v tíme sa priebežne
spočítavajú. Úlohou každého hráča je hodiť približne 2 kg vážiaci 5 cm hrubý a 10 cm široký oceľový disk (v skutočnosti useknutý kužeľ, keďže spodná strana má už spomínaných 10, ale vrchná iba približne 8 cm) do 18m vzdialeného nakloneného hlineného poľa (o rozmeroch cca. 60 x 100 cm). V strede poľa je na úrovni hliny zapustená železná rúra s priemerom asi 15 cm a po jej obvode rozmiestnené 4 trojuholníkové papierové skladačky s pušným prachom (mechas). Tejo, ktoré pristane najbližšie pri železnej rúre získava bod. Ak tejo dopadne do stredu rúry, získava myslím 6 bodov. Ak ale trafí mechu položenú na okraji rúry a tá vybuchne, získava až 8 bodov. Treba ešte povedať, že
hodené tejo sa počas letu nesmie ani jedenkrát obrátiť a musí na hlinenú plošinu dopadnúť pod
istým uhlom.
Z kultúrneho hľadiska je tejo takmer výlučne mužský šport a patrí medzi obľúbené zábavy najmä nižších vrstiev. Je to okrem iného spôsobené tým, že indiánska chicha bola v súčasnosti nahradená za pivo, takže ku koncu súťaže má už väčšina členov tímu zvyčajne problém mechu vôbec vidieť :D Treba však zároveň dodať, že tejo sa v Kolumbii (a vďaka kolumbíjskym emigrantom aj vo Venezuele a v Ekvádore) hráva aj na profesionálnej ligovej úrovni.
Dnes je štvrtok, 11.03.2010, meniny má Angela, Angelika
Cestovná horúčka pomaly vrcholí :). Minulý týždeň sa mi podarilo vybaviť víza do Kolumbie aj USA (letím totiž cez Atlantu).
Jediné, čo zostáva, je nakúpiť nejaké typické slovenské tekuté aj netekuté výrobky, dotiahnuť poistenie a balenie a dostaviť sa k odletu.
Letím v pondelok, 10.12. večer z Bratislavy do Prahy. Tam prespím u českého MC a v utorok ráno letím do Bogoty s prestupom v Zurichu a spomínanej Atlante.
Tam zasa prespím u MC Colombia a v stredu konečne po dvoch dňoch dorazím do miesta určenia -- Manizales. Budem sa odtiaľ ozývať, tak checkujte blog ;)
PS. Už sa teším, že stretnem Katku Ďurovkovú.
Na ceste 1 - Praha 10.12.2007
Hlásim sa z prvej zastávky na ceste Bratislava - Manizales, z Prahy. Okolo 19:40 sme doleteli do Prahy, nasledoval športový výkon môjho života:
Pretrepať 25 kg kufor s jedným funkčným kolieskom na druhý terminál do úschovne (asi kilometer). Na konci som bol mokrý ako myš a zrelý tak akurát pod sprchu :D
Apropos, ten kufor: teta v Bratislave na letisku sa veľmi bavila, keď som sa ju snažil ukecať, že 5 kg nadváha je ešte v norme a že mi má
ten kufor zacheckovat bez nejakých dodatočných finančných nákladov pre moju osobu :D Najlepšie je, že zajtra vstávam okolo 4:10, aby som stihol
prvé metro a okolo 5:30 sa dostal na letisko. Držte palce, nech nezaspím a nezmeškám ho :D Nabudúce sa ozvem zajtra z Bogoty alebo až pozajtra z
Manizales, podľa toho, či sa tam niekde dostanem na net.
Na ceste 2 - Bogotá 12.12.2007
Hlásim sa zo slnkom zaliatej Bogoty :) Je akurát 1:16 v noci miestneho času a ja som bezpečne v byte u spriatelených
AIESECárov. Zajtra ráno musím chytiť let o 10:18 do Manizales, odkiaľ sa potom zasa ozvem.
Cesta bola fajn, ale strašne dlhá. Vstával som o 4:00, aby som stihol z Prahy lietadlo do Zurichu. Tam sme po
hodine presadli na lietadlo do Atlanty, ktorého let trval 10 hodín. V Atlante prebeihalo všetko podľa plánu,
až na to, že nám zmenili bránu, takže sme museli cez celé letisko na úplne posledný terminál. Okrem toho
bolo lietadlo prebookované, takže niektorí sa ani nedostali na palubu. Ešte šťastie, že mi palubnú kartu vystavili
už v Zürichu. Inak, jedla bolo po ceste až nadbytok, takže som si v Prahe mohol odpustiť aj bagetu za 200,- CZK :)
Po príchode do Bogoty sme najprv asi pol hodinu čakali na batožinu a v zápätí sa na nás vrhla kopa
taxikárov ponúkajúcich aj telefonické služby. Keďže môjmu mobilu sa zatiaľ akosi nechce spolupracovať, využil som
služby jedného z nich a za 10.000 pesos som zavolal chalanovi, na ktorého som mal kontakt. On mi dal adresu, na
ktorú sa mám odviesť taxikom s tým, že mám zobrať len certifikované taxíky. Tak som aj spravil a za 30 minút (a o 30.000 pesos ľahčí)
som sa dostal na byt. Ľudia sú tu fakt milí, už sa teším na Manizales.
Prvý necelý týždeň v Manizales 17.12.2007
Takže, čo sa dialo od môjho posledného priíspevku? V stredu som ráno pekne vstal, vzal si zasa taxík cez celé mesto, čo ma odľahčilo o ďalších 30.000 pesos. Na letisko som dorazil načas, takže som si také 2 hodinky počkal. Let do Manizales mal trvať cca. 50 minút a lietadlo, ktorým sme leteli, bola presne taká istá vrtuľová uhorka, akou sa lieta z Bratislavy do Košíc. Po pár minútach letu som zaspal a keď som sa zobudil, ešte stále sme leteli, aj keď už sme mali byť dávno pristáti. Vysvitlo, že letisko v Manizales bolo zavreté kvôli ministrovi obrany, čo tam bol, takže sme asi 1.5 hodiny krúžili, potom pristáli v neďalekom meste natankovať a konečne leteli do Manizales.
Tam ma už čakala kopa AIESECárov aj s welcome packageom, išli sme sa hneď napapať, potom k jednému z nich domov, trochu sme si prešli mesto a večer som bol odtransportovaný do domu jednej AIESECárky, kde som nasledujúce 2 noci spal.
Večer ma ešte zobrali na jeden coffee-talk o HIV/AIDS (alebo VIH/SIDA ako to volajú tu), kde boli prítomní aj dvaja HIV+ típkovia, tak sa kecalo o tom, ako to funguje v Kolumbii, ako na Slovensku, aké sú problémy a prečo sa HIV tu tak šíri. Chcú tiež spraviť jeden projekt na zvýšenie povedomia o tomto probléme medzi deckami na stredných školách.
Nasledujúci deň ma ráno vyzdvihla iná AIESECárka a celý deň sme behali po úradoch, na cudzineckú políciu, pozrieť do roboty, meniť peniažky a nakoniec do kina, lebo tá baba, u ktorej som býval, mala dojsť až okolo 8:00 (to znamená reálne o 9:15) -- jej otca totiž zrazila pár dní predtým motorka, a tak bola furt v nemocnici u neho. Po kine (film Život Včely je úplne geniálny, vrelo odporúčam, rehotal som sa ako kôň) už tá baba musela ísť domov, tak som sa chvíľku prechádzal a potom som hodku-dve sedel v bare u jedného AIESECára neďaleko.
Ďalší deň sme vybavili dočasný občiansky (ten trvalý príde asi tak za 2 mesiace). Inak, keby mal niekto záujem o všetky moje odtlačky prstov, dlaní, a neviem čoho ešte, nech sa s dôverou obráti na kolumbijskú políciu. Brali mi ich asi 5 minút a všetky asi 3x :D. Potom ma zaviezli za jedným chalaniskom, čo sa volá Jorge. Je tiež AIESECár, ale akurát pracoval na inom projekte pre decká-stredoškolákov z celej Kolumbie.
Išlo o taký vedecký tábor, kde došli vedecké kapacity z celého sveta a mali s týmito deckami workshopy. V piatok to akurát celé končilo, takže večer nás zobrali domov k jednému chalanovi, kde bola taká menšia párty pre organizátorov a miestne decká z Manizales, ktoré sa účastnili projektu (asi 30 ľudí v miestnosti o veľkosti našej menšej predizby). Prvá vec bola, že tie detiská boli až nadmieru inteligentné... Ako chodiace encyklopédie. A okrem toho, keď sa s nimi človek rozpríval, ako keby sa rozprával s dospelými... dosť haluz... Okrem toho bolo na tej párty "prekvapko", t.j. objednali saxofonistu, lebo hlavný organizator toho projektu, jeden profesor, strašne miluje jazz. Takže sme mali taký malý koncert spolu s jeho komentármi... Čo vám budem hovoriť, bolo to úplne geniálne :D.
V piatok som sa ešte sťahoval do domu, kde budem teraz bývať. Býva tam Doňa Miriam spolu s jej synom Julianom (druhák na univerzite) a dvoma babami - Ruka a Betsy. Ruka už išla na prázdniny domov, Betsy ide ďalší víkend.
Nasledoval víkend a stretko s Katkou Ďurovkovou :D V sobotu sme trochu kecali a potom sme šli aj s dvoma týpkami, ktorí sa obidvaja volajú Daniel, do baru, tam bola samozrejme kopa ľudí, takže sa kecalo (a aj pilo a tancovalo) až do večera. V nedeľu som potom ešte išiel na obed k babke jedného z tých Danielov, ktorý je AIESECár z Armenie a Katka u neho tiež spala. Katka s Danielom išli potom domov do Armenie (je to strašne blízko... asi 3 hod. autobusom = 60 km.) a ja domov. Potom sme ešte išli s Betsy do kina, trošku som sa pohral s blogom a šiel som spať :)
Dnes som bol prvý deň v práci, takže už budem mať trošku lepší prístup k internetu. Doma by som ho mal mať asi tak o mesiac. Čo sa týka roboty, vyzerá to celkom v pohode, mal by som pracovať s firmami, ktoré podporujú tú deckú nemocnicu, kde pracujem, takže uvidíme :) Okrem toho budem aj s deckami, pomáhať takým tetám trochu ich obveselovať - čítajú sa im knihy, majú kanisterapiu, púšťajú im hudbu a tak... Budem mať aj vlastný program, ktorý ešte neviem, čo bude - najprv ho musím vymyslieť :D
Inak, tá nemocnica... naše sa nemôžu s ňou ani porovnávať... jednak čo sa týka vybavenia a aj čistoty a celkovo toho, ako pôsobí (skoro ako hotel)... fakt sa tam snažia, aby sa decká cítili dobre.
Čo sa týka papania, jedia dosť kureniec, hovädzinu, bravčovinu, ryžu, zemiaky, polievky (vynikajúce), strašnú kopu ovocia, džúsov... Peťo Reťo také ľúbi :D
PS. Ostatné fotky nájdete vo Fotogalérii. Odkaz je na lište vpravo.
Vianoce v Kolumbii 27.12.2007
Takže v skratke, čo sa udialo za posledný týždeň a pol. Začal som pracovať. V kancelárii toho zatiaľ toľko na práci nemám, skôr si čítam dokumenty, checkujem maily a píšem blog :). Mal by som pracovať s fundraisingom, takže budem spracovávať databázu donorov, rozširovať ju a ťahať z nej dáta na niektoré z projektov. Zatiaľ ešte nemám svoj stôl, sedím na mieste šéfky účtárne, ktorú akurát 2 dni pred mojim príchodom vyhodili :). Tety z účtarne (Claudia a Jasmin) sú ale veľmi milé a cítim sa tu dobre. Moja šéfka bola prvý týždeň Ana Cecilia (bývalá AIESECárka), ktorá ale k 1.1.2008 odchádza, takže novým šéfom bude Gustavo. Vyzerá tiež v pohode, tak dúfam, že sa nám bude dobre spolupracovať.
Čo sa týka druhej časti mojej práce, Arteterapia s chorými deckami, tam sa tiež zaúčam, ale o poznanie aktívnejšie. Zúčastnil som sa na 3 druhoch programov:
čítanie rozprávok s Mariou Virginiou a jej kolegynkou
hranie na gitare s Jorgem Luisom (strašne v pohode týpek, asi tak starý ako ja, študuje hru na gitare a toto robí vo voľnom čase)
šašovia s Dr. Feliz – Ricardo – bývalý herec, ktorý to robí spolu so svojou manželkou
Koordinátorkou celého programu je Paula, tiež veľmi milá teta.
Čo sa týka deciek, sú tu s popáleninami, zápalmi pľúc, rakovinou, rôznymi chorobami vyžadujúcimi chirurgiu apod. Jedného chalaniska, Daniela, napríklad bolela noha. Vyšetrenia nič neukázali, až kým si nezlomil nohu v krčku – pri operácii sa zistilo, že tam má nádor a že asi preto sa to zlomilo. Iná baba, Yaritza, má 10r, ale vyzerá tak na 3 – vôbec jej totiž nerastú kosti. Mentálne je však úple v poriadku a veci, ktoré hovorí, by niekedy nepovedali ani dospelí...
Okrem roboty sa tento týždeň konali novenas. Novenas je posledných 9 dní pred 25. decembrom a každý deň sa číta nejaká pseudomodlitba, spieva sa a papá buňuelo (sladké tvorohové guľky) a natilla (pevnejší puding). Toto sa samozrejme nerobí len tak doma, ale rotuje sa po domoch celej rodiny, takže každá novena je celkom udalosť. Okrem toho sa noveny robia aj v robote, shopping centrách a tak. U nás v nemocnici bola každý deň, ale v stredu okolo 14:00 ju robilo naše oddelenie. Okrem toho som ešte večer bol na novene u Carlosa (chalan z @) – bolo tam asi 35 ľudí, všetko blízka rodina. V štvrtok večer som bol na ďalšej u Jorgeho aj s ďalšími AIESECármi. V ten večer sme prehodili moju formu v IXP na Realized, takže už som oficiálne na stáži :).
V utorok sme ešte boli s Manuelom a jednou babou povyraziť. Okrem skvelých lasagne sme skočili do výstavnej štvrte Chipre (výhľad na celé údolie, výzdoba, monumenty) a tam sme boli svedkami zaujímavého úkazu. Stáli sme na vrchu kopca a zo strany na nás svietil zelený reflektor. Asi 30 metrov od nás, vo vzduchoprázdne sa zrazu objavili naše zelené tiene – tak blízko sa totiž dostal oblak a na ňom robil reflektor tieňohru... Bola to fakt pecka.
Zo zaujímavých udalostí treba povedať, že som si kúpil tepláky a kvetináč, ktorý som okamžite obohatil rastlinným materiálom zozbieraným z nič netušiacich stromov a krov – dúfajme, že to bude rásť.
Okrem toho som nezanevrel ani na svoje druhé povolanie učiteľa. Učím tu tety z účtárne slovenské nadávky a to najmä tie, ktoré sú také isté ako slová v španielčine. Uvádzam španielske slová a ich význam v slovenčine.
faz („z“ sa číta ako „s“) – tvár
ancha („ch“ sa číta ako „č“) – široký
amanacer („c“ sa číta ako „s“) – brieždenie
ano – zadok
curva („c“ sa číta ako „k“) – zákruta
V piatok som potom s Betsy a Danielom (je to tu spolu s Jorgem najčastejšie meno – tento je nový, ešte ste o ňom nepočuli – to je ten,
ktorý si nedal pozor, vypil džús od dobrého uja v autobuse a potom mal takých 15 hodín okno) vybrali do Armenie na Vianoce. Katka ma už čakala, išli sme domov k nej a čoskoro zalomili. Sobotu sme strávili nakupovaním darčekov pre Londoňovcov (rodina Daniela z AIESECu v Armenii, ktorí si Katku tak mierne adoptovali :D) a pre tety, u ktorých Katka býva. Večer sme potom šli vonku a do tretej nad ránom sme sedeli na chodníku, kecali a popíjali. Bolo úplne skvelo.
V nedeľu sme si spravili výlet. Najprv sme ochutnali džús, ktorý chutil ako bližšie nemenovaný výlučok ľudského tela, potom sme zobrali Londoňovské auto a s Katkou a Danielom sme obehli niektoré miestne mestečká. Bolo úplne fasa, videli sme aj miestny národný park s vysokými palmami (vraj vedia dorásť až 60 metrov: Palma de cera) a potom sa išli napapať.
Pondelok (tu normálne pracovný deň, ale ja som mal voľno) sa dokupovali posledné darčeky, volalo sa rodine domov a potom sa išla variť kapustnica, zemiakový šalát a rybie filé. Namiesto kyslej kapusty sa použila kapusta zaliata šťavou z vyžmýkaných citrónov, namiesto
hríbov šampiňóny, zeler do šalátu nebol, ale inak boli ingrediencie viac-menej dodržané. Čo vám budem hovoriť, kapustnica sa podarila, zemiakový šalát tiež, takže sa všetci zalizovali a my s nimi :D (viď vianočná fotogaléria). Okolo piatej sa malo ísť na fincu (chatu) priateľov Londoňovcov, lenže ako to už v Kolumbii býva, odchod sa postupne nenápadne posúval, takže nakoniec sme išli asi okolo 9:30.
Na chate bola fasa, papala sa vyprážaná bravčovinka, zemiačiky, o pol noci sa rozdávali darčeky a potom, okolo 1 ráno bola ešte hra, kde si ľudia vylosovali čísla, potom si na ich základe ťahali darčeky a mohli ich aj brať ostatným... Celkom sranda, až na to, že Peťo Reťo príhodne „vyhral“ sexi šatočky s tangáčmi... :D
V utorok sme celý deň leňošili a večer išli naspäť do Manizales. Cesta bola tentokrát trochu horšia, lebo boli dosť brut zápchy a okrem toho sa mi v kritickej časti cesty podarilo zobudiť, takže som skoro rekapituloval svoj jedálniček (predstavte si asi tak 3 hodiny trvajúce Vyšehradné alebo iný príhodný horský prechod plný zákrut). Dorazil som šťastne, so sebou som si doniesol vešiaky, čo som si kúpil v Armenii a rozhodol som sa, že si trochu prezariadim izbu...
zišiel by sa mi nočný stolík, hodiny na stenu, nástenky a tak... Cez víkend sa posnažím nájsť nejaký obchod, kde to predávajú.
Dnes, t.j. v stredu, sa mi podarilo konečne otvoriť si účet, takže mám už platobnú kartu, internet banking a všetko. Nenormálne sa teším :D.
Viac informácií o týždeň.
Zmena je život :) 31.12.2007
Keďže sa nám dnes o pol noci láme (zasa raz) ďalší rok, treba sa zamyslieť nad novoročnými predsavzatiami (bla bla :D ).
Mojím novoročným predsavzatím bolo vylepšiť zasa o trochu stránku a zmenšiť objem dát, ktoré je potrebné zakaždým pri
otvorení stránky načítať (rastúcim objemom článkov a fotiek sa už stávala pri pomalšom pripojení priveľkou). Keďže predpokladám, že väčšina návštevníkov asi najčastejšie zotrváva na stránke o Kolumbii,
smerovala vyššie spomenutá úprava k urýchleniu načítania prvotnej stránky na úkor neskoršieho pomalšieho načítavania
ostatných stránok. Táto úprava so sebou priniesla aj ďalšie zmeny, ktoré nájdete zhrnuté na pravej lište. Týmto by som chcel
upriamiť vašu pozornosť na hlasovanie o budúcej podobe stránky, ktorého sa môžete zúčastniť (a keďže som ho robil do rána do 4:00, dúfam, že sa aj zúčastníte) :D.
Samozrejme, akékoľvek ďalšie pripomienky alebo nápady rád privítam na fóre :). Na novú stránku sa dostanete buď kliknutím na obrázok vtáka v ľavom
hornom rohu alebo priamo týmto odkazom www.peterret.sk/nova.
Stránka vyzerá rovnako ako pôvodná, zmenilo sa len jej vnútorné fungovanie s vplyvom na rýchlosť načítavania.
Trošku som sa hral aj s optimalizáciou stránky, takže by teraz mala vyzerať pekne na:
Internet Explorer 7
Internet Explorer 6
Mozilla Firefox
Opera
Netscape Navigator
Safari
Inak, pre zaujímavosť sa mi pri optimalizácii stránky pre iné ako IEx prehliadače dostal do ruky aj tento posledný browser Safari. Vyzerá fakt pekne
a je brutálne rýchly :) Aj stránka na ňom vyzerá lepšie, takže, keby mal niekto záujem, stiahnúť sa dá na www.apple.com/es/safari/download.
Od minulého štvrtka, kedy som pridal posledný článok sa zasa udialo zopár zaujímavostí, ale počkáme ešte na Silvestra a Nový rok,
aby ste to mali pekne pokope. Ďalší článoček teda môžete čakať cca v stredu okolo obeda vášho času.
Toľko zatiaľ odo mňa, prajem všetkým veselého Silvestra a šťastný nový rok :D.
Nuž, zhrňme si v skratke, čo sa udialo od minulej stredy. Hneď vo štvrtok som bol zavolaný na Danielovu narodeninovú party
(tí, ktorí blog čítajú pravidelnejšie si už možno domysleli, že rovnako ako minule, aj toto je celkom iný Daniel, o ktorom
som zatiaľ ešte nepísal -- je to inak ten, ktorému som niesol tú slovenskú ústavu). Išli sme do Cable, sedeli a kecali do nejakej
23:00 večer a potom sme sa zaviezli domov. Spoznal som zvyšok EB a vyzerajú byť dosť do pohody. Majú tendenciu zapojiť ma
do AIESEC vecí (u nich sú viac ako 2-3 roky v AIESECu strašná rarita) a ani sa tomu nejak nebránim... aspoň sa nebudem po večeroch
nudiť a spoznám tu lepšie miestnych ľudí.
Zvyšok týždňa som prežil bez väčšej psychickej ujmy (mali sme v piatok dokonca úplne geniálnu večeru - Ajiaco - skvelá polievka s mäsom, smotanou, banánom, zemiakmi a ryžou).
V sobotu som sa vybral do centra trochu nakúpiť. Svoje nákupné nutkanie som realizoval v takom centre na štýl AUparku. Potreboval som v podstate dve veci: hodiny na stenu -
aby som vedel, koľko je hodín :D - a nástenku, aby som si mal kam dať fotky, ktoré si skôr či neskôr vytlačím. Hodiny som našiel
bez väčšieho problému (mali ich síce AŽ v jednom obchode, ale mali... väčšinou sú tam len samé handry... presne ako AUpark :D ). Stále fungujú.
Horšie to bolo s nástenkou. V jednom supermarkete špecializovanom na papierníctvo som síce nástenky našiel, ale za 100.000 pesos, čo
som povedal, že zaplatím len pod hrozbou fyzického násilia. Preto som sa zo zúfalstva uchýlil k podobne nepravdepodobnej a výstrednej možnosti:
vyrobiť si nástenku sám. Kúpil som si teda kus tenkého korku, nejaké klince a pripináčiky (kopu takýchto haluzí typu spinky, nožík, nožničky, lepidlo, ... som si už nakúpil predtým), čo
ma spolu vyšlo ani nie na 1/10 ceny hotovej nástenky a poďho domov (ešte som neodolal a uchmatol nejaké papiere a obálky - čo keby som ich náhodou potreboval, že ? :D)
Doma som sa najprv pokúsil zavesiť kus korku na stenu len tak, za pripináčiky a niť, lenže to vôbec nedržalo a bolo to poprehýbané ako naše veľhory.
Preto som si povedal, že by bolo dobre navrch dať nejakú výstuž (latku) a pripevniť to o ňu. Nejak sa mi podarilo vyžobrať pílku (cerrucho) a kladivo (martillo), ktoré sa síce chvíľu hľadali,
ale potom sa s úspechom našli. Urobil som teda tak, pripevnil korok o latku, hodil na stenu... a... tentokrát sa tá latka vyhýbala smerom
navrch tak, že to vôbec nepripomínalo nástenku, ale obesenca. Povedal som si, že možno výstuž na spodu "nástenky" by pomohla. Druhá latka, rovnaký výsledok.
Tu som už tušil, že bude treba jednoducho zhlobiť rám. Našiel som si doštičky, napílil a začal zhlábať. Lenže beda. Tieto nové doštičky boli zo strašne, ale strašne
tvrdého dreva, takže klince, ktoré som mal, do nich nešli a len sa to štiepalo a mňa išlo od jedu rozpučiť. Že by kus kolumbijskej nástenky vyhral nad vysokoškolsky vzdelaným Slováčiskom?
To teda nie. Zobral som zvyšky zdravého rozumu do hrsti, rovnako som zobral do hrsti aj sekundové lepidlo a to, čo nešlo pribiť, som prilepil :D.
Nie je to síce asi štandardný postup, ale čo už... nezvyčajné podmienky si vyžadujú nezvyčajné riešenia. Spoje som potom ešte podlepil
kúskami lepenky a nástenka bola hotová. Je síce mierne "vrtuľoidná", ale za to môže materiál ;).
Po tomto heroickom výkone som sa už zmohol len na mierne úpravy webky, pozretie dvoch filmov a išlo sa spať. V nedeľu som od rána
robil na webke, lebo začínala byť už pomaly priveľká na jedno natiahnutie, tak som sa ju snažil rozbiť na viac častí (ale celý ten projekt ste si už asi všimli na lište vpravo, resp. v článku nižšie).
Okolo 15:00 sme skočili aj s miestnymi AIESECármi do auta a šli sme (zasa raz cez tie prekliate zákruty -- áá... mimochodom... vracať sa povie "vomitar" a brutálne zle zo zákrut "mareo impresionante"
- v Manizales pri cestovaní veľmi užitočná slovná zásoba :D ) do neďalekého mestečka (asi 40 min. cesty) Chinchiná. Inak, všetci sa strašne vytešovali, keď som im vysvetlil,
že "En Colombia hay muchas curvas" sa dá v slovenčine pochopiť aj trochu inak, ako je pôvodný španielsky zmysel tejto vety. Myslím, že sa tento význam celkom uchytil, lebo po ceste naspäť sa na tom stále kosili :D
V Chinchine sme sadli do baru, kecali, popíjali (vodu :)) a tancovali -- áno, bol som
prinútený... až ku koncu začali hrať peknú elektronickú hudbu, na ktorú vie tancovať aj Peťo Reťo, ale to už sme išli domov.
Od 21:00 do 04:00 som ešte dorábal zmeny na webke a optimalizoval ju pre neskoršie úpravy a potom som zaspal sladkým dvojhodinovým spánkom.
V pondelok sa robilo len doobeda. Inak, v robote moc zatiaľ nemám čo robiť, čítam si takú knižku o terapii pacientov pomocou
psov, ale popravde viac sa hrám s webkou a behám po nete :D Je to síce divné, ale mne ako vyhlásenému workoholikovi to vôbec
neprekáža a dokonca som vnútorne veľmi spokojný a nadšený zo svojej neefektivity :D Asi by sa na to dalo zvyknúť :). Ono to ale asi nebude mať dlhé trvanie,
lebo od polky januára sa rozbiehajú projekty, takže ma už bude čakať aj nejaká reálna práca. Nuž ale dosť o robote. Doma sa
akurát varil obed (lasagne), lenže akurát začal podozrivo dymiť sporák, tak sme nakoniec skončili s pečeným kuraťom zo supermarketu :)
Potom prišla ešte lepšia zábava: na streche totiž praskla eternitová škridľa a hrozilo, že preborí sklenený plafón kúpelňe
už aj tak dosť prežratý termitmi. Tak sme sa s Julim trochu zahrali na opravárov a provizórne nejak opravili strechu (on si zobral
na starosti lozenie a ja skôr logistickú a morálnu podporu :D)
Po obede okolo piatej sa išlo k Mauriciovi (a.k.a. "Pollo") domov osláviť starý rok. Ten sme oslavovali až do 6. hodiny rannej
a to najmä kecaním, ale aj jedením (geniálna bravčovinka na grile), poniektorí popíjaním a hlavne trápením jediného prítomného
cudzinca (rozumej mňa). Hitom večera bolo vidieť Retiaka tancovať (uznávam, že niektoré moje ťahy sú relatívne vtipné), takže
som si to musel párkrát zopakovať, učiť ho salsu (beznádejné) a potom ho nútiť prerozprávať Červenú čiapočku v 7 jazykoch. Najviac
sa na mne bavil fanklub 14-17 ročných bratnrancov a sesterníc, ktorí sa ma vytrvalo vypytovali na všetky podrobnosti o Slovensku...
najmä na jedlo, počasie, terén, jazyk (keď poviem, že na Slovensku po Slovensky, veľmi sa vždy čudujú) a tak... Odpovede mám
už dostatočne nacvičené, lebo tieto otázky sa ma tu pýta asi fakt každý :) Inak, ak si myslíte, že o Slovensku nevedia len v
Amerike, Francúzsku a Taliansku, tak si do zoznamu kľudne môžete zaradiť aj Kolumbiu... Slovensko/Slovinsko/Československo
im tak trochu splýva. Nech im je odpustené :D.
Na ďalší deň sa trochu zmenil plán a ja som bol už o 9:30 kruto zobudený (spalo sa u Polla) s tým, že sa ide na fincu (chata) k jednému kamošovi.
Zobrali sme plávky a po 1.5 hodinovej jazde do 30 km. vzdialeného kúta departamentu Caldas sme dorazili na fincu. Čo Vám budem hovoriť,
na Nový rok som sa predtým ešte vonku v bazéne nekúpal a musím povedať, že je to celkom super. Hlavne keď tu už asi fakt máme
nejakú haluznú obdobu leta, lebo už 5 dní nepršalo a dokonca sa teplota vyšplhala na vyše 30°C :D. Vďaka 45 ochrannému faktoru
som aj bazén prežil bez ujmy na zdraví a po obede a krásnej trojhodinovej spacej sieste pri vode ovievaný čerstvým vánkom sme nasadli do
auta a poďho domov.
Takže toľko odo mňa. Dohodil som jednu fotečku do galérie Fauna a Flóra a pribudla nám novoročná galéria aj s videjkom (inak, keď nad danou galériou podržíte myšku, zobrazí sa vám dátum aktualizácie, nech nemusíte preklikávať). Dnes by som si ešte mal ísť konečne skočiť vybaviť zdravotnú poistku a hodiť trvalý príkaz, tak dúfam, že to vybavím.
Budúci týždeň nás tu čakajú ešte miestne "hody" nazývané "Feria de Manizales" -- veľká sláva, býčie zápasy
(ktoré si určite pôjdem pozrieť), robota celý týždeň len doobeda (hurá), ale tiež dosť ľudí odvšadiaľ, takže si treba dávať
pozor na veci :). Budúci týždeň zasa niečo napíšem o priebehu ferie a tak, takže poctivo checkujte blog, hlasujte a píšte na fórum :)
S láskou Váš mierne nevyspatý a preto momentálne hyperaktívny a hladný,
Peťo Reťo.
Feria Manizales 1 9.1.2008
Pozdravujem zo (zasa raz) upršanej Kolumbie. Zdá sa, že tento týždeň tu máme jeseň. Je to vraj ale celkom normálne,
lebo počas jarmoku-ferie vraj prší každý rok. Takže pekne po poriadku. Minulú stredu sa mi podaril husársky kúsok:
za 3 hodiny sa mi podarilo vybaviť si zdravotnú poistku, takže už môžem spávať o čosi kľudnejšie a o 60.000 mesačne
ľahšie. Proces to bol pomerne jednoduchý. Stačila fotokópia Cedule (taký môj dočasný občiansky) a pasu, teta vyplnila
formulár a poslala ma s ním do banky. V mojej banke som zistil, že sa to tam uhradiť nedá, že len v BanCafé na druhom
konci Santander. Rozlúčil som sa teda s myšlienkou platby prevodom, vybral si z Cajero (bankomat) bubáky a pobral sa
do Bancafé. Dorazivší do tejto finančnej ustanovizne som zistil, že podobný úmysel ako ja malo asi ďalších 35 ľudí, takže
vyzbrojený trpezlivosťou som sa po necelých 40 minútach pri 3 funkčných okienkach dostal na rad. Teta pokladníčka
ihneď zistila, že teta v poisťovni mi to vyplnila zle a teda úhradu nemôže prijať (teta sa najprv pomýlila, napísala 2007 a
potom 7 prepísala na 8). Od istého infarktu ma zachránila vedľastojaca teta, ktorá mala náhodou rezervný formulár. Fuuuu.
Po tom, ako moje ťažko zarobené prostriedky úspešne zmenili majiteľa v prospech poisťovne SOS (aké príznačné), som zasa
bežal na druhý koniec mesta do ich kancelárie, kde mi tetuška pri okienku vystavila preukaz. Zaujímavým zistením
tu bolo, že poistka sa nedá platiť prevodom a že každý mesiac musím utekať s takým istým tlačivom do banky. Celkom
vtipné, keď vezmeme do úvahy, že to musím vybavovať cez pracovnú dobu.
V sobotu začala feria. Vybehli sme von aj s miestnymi a ďalšími AIESECármi z Bogoty a Medellinu k JuanPablovmu baru,
trochu pokecali, pokukali koníky (pre záujemcov, viď najnovšia Fotogaléria aj s videom.
Ospravedlňujem sa za dosť biednu kvalitu, ale nemal som tú odvahu brať so sebou foťák, tak to bolo fotené a nahrávané len cez mobil).
Musím povedať, že to bolo vskutku úžasné. Toľko opitých ľudí na koňoch som ešte nevidel :D A toľko konského trusu na verejnej
komunikácii spolu s príslušným čuchovým ochromením tiež nie. Ku cti im ale slúži, že do ďalšieho dňa bolo všetko odpratané.
Na druhej strane kvoli koníkom zavreli polku hlavnej dopravnej tepny v meste, takže dostávať sa tam nebolo ľahké. Keď sa to
však porovná s dopravou v BA, bola to úplná lahoda. Stretol som tiež jedného týpka, ktorý na mňa začal po chorvátsky, že by som
mal rozumieť. Rozumieť som rozumel, celkom sme pokecali, len mi nebolo celkom jasné, odkiaľ vie Kolumbíjčan po chorvátsky. Keď
ale začal pliesť ruské slovká, začal som mať podozrenie, že to Kolumbíjčan asi nebude. A ani nebol. Bol to amík (gringo), študujúci
akurát magisterský stupeň medzinárodných vzťahov, ktorý mal babu chorvátku, stážoval na ukrajine a okrem angličtiny, španielčiny,
chorváčtiny a ruštiny (čo je na gringa super úspech) mu to ešte poriadne kecalo aj po nemecky, francúzsky, portugalsky, taliansky,
bulharsky, kórejsky, arabsky, čínsky, japonsky a boh vie ešte po ako... dokopy narátal okolo 19 jazykov. Priemerná doba učenia jedného
na dosiahnutie úplne plynulej komunikačnej úrovne: 2 mesiace. Tak sme sa tam na seba všetci v tom bare pozreli, zahľadili sa na chvíľu
do zeme, rozpačito si usrkli z našich nealkoholických nápojov a s ďalším komplexom menejcennosti do zbierky sme radšej rýchlo zmenili tému :D :D :D.
Ale inak bol ten týpek celkom normálny. V tomto bode treba spomenúť ešte jeden moment. Mám dojem, že sa tu voči mne koná tajné spiknutie
za účelom zmeniť (po španielsky corromper) netancujúeho a nepijúceho Peťa Reťa na skutočného Kolumbíjčana. Takí boli neodbytní,
až som na ich veľké naliehanie musel aspoň na jazyk ochutnať rum, aby z môjho zhrozeného a prskajúceho výrazu tváre za hlasného rehotu usúdili,
že mi skutočne nechutí. Ach jaj.
V nedeľu sa potom konala prehliadka veteránov a v pondelok, ktorý bol preložený štátny sviatok Troch kráľov (viď článok vyššie),
ohňstroj. Trval 40 minút, ale zhodli sme sa viacerí, že keby rovnaký objem pyrotechniky stlačili do 15-20 minút bolo by to omnoho lepšie.
Viac fotečiek a video opäť vo fotogalérií.
V utorok (nezabudnite, že celý týždeň robíme len do 13:00) sme potom s Karime, so stážistkou z Grécka, Kelly, jej frajerom
Arturom a jednou cool babou (pani učiteľkou) Sandrou išli osláviť začiatok pracovného týždňa návštevou jarmočných stánkov.
Návšteva sa začala okolo 15:30 a skončila v neskorých večerných hodinách, keďže sme ju skombinovali s degustáciou miestnych
špecialít (v jednej reštike sme mali úplne geniálne kubánske sendviče... taký dobrý chlebík som ešte asi nejedol). Ďalším
dôvodom, prečo nám to trvalo tak dlho, a to sme sa s Arturom úplne zhodli, boli naše spanilé devy, ktoré potrebovali každú
jednu vec chytiť obrátiť, posúdiť a až potom nekúpiť. Nám dvom stačilo okolo veci prejsť a nekúpiť ju takýmto časovo efektívnejším
spôsobom. Nuž čo. Máme to ťažké. Samozrejme, aby sa učinilo tradícii zadosť, spustila sa počas nášho nakupovania prietrž mračien,
takže naša strecha doma dostala zaťažkávaciu skúšku. Prešla - tiekla iba trochu :D. Okrem toho sa mi podarilo doplniť a
rozšíriť sekciu Fauny fotogalérie Fauna a Flóra o asi 20 fotiek motýlikov (niektorých
oddychujúcich cez siestu na stene, niektorých oddychujúcich naveky na zemi) a jedného veľmi vytrvalého 5cm veľkého chrobáka (viď video).
Toľko k priebehu týždňa. Dnes sa mi ešte podarilo presadiť nejaké rastlinky, čo som si zohnal, tak už tu mám celkom slušnú škôlku :D
Večer sa ideme pozrieť na motorkársku show, v piatok na koncert a ak sa nám podarí zohnať lístky (lebo sú brut drahé), tak aj
na tých nešťastných býkov. Okrem toho si plánujem ísť kúpiť pončo a sombrero. Ozvem sa zasa o týždeň :D
S pozdravom a želaním pekných a netopiacich sa snehuliakov,
Váš oddaný
ja.
PS.
Koncom týždňa asi trošku poprehadzujem staré články do archívu na ľavej lište a sekciu Čo sme sa v Kolumbii naučili usporiadam
tematicky, nech sa v tom lepšie orientuje. To len keby sa niekto čudoval, kam sa niektoré veci podeli :)
p.
Feria Manizales 2 15.1.2008
V minulom článočku sme sa dostali do polovice slávneho manizaleského jarmoku - Feria de Manizales. To najlepšie nás ale ešte
len čakalo. V stredu sme zašli na motorkársku show (video a fotka v poslednej fotogalérii), bolo dosť dobre, potom sme ešte šli
do takej párty-štvrte (zriadenej len pre účely Feria de Manizales), zabavili sa s AIESECármi a okolo 3:00 nad ranom išli spokojne spať.
Ďalšie zaujímavé udalosti prišli v piatok. Najprv som bol na obede u Polla, pokecali sme s ním aj s jeho brachom a hlavne s
jedným ďalším exAIESECárom (taký kolumbijský dinosaurus - došiel pred 5 rokmi, aj keď je už rok-dva mimo) o starých dobrých
časoch, dávno zabudnutých roll-calloch a podobne :D
Okolo 18:00 mi zavolal Harold, že sa im od priekupníkov podarilo zohnať lístky na corridu, na najlepšiu zo všetkých za ten týždeň, tak sme sa
pobrali do centra, kukli procesiu s panenkou máriou makarenskou a išli sa pozrieť na býčkov (viď foto a video s priebehom corridy vrátane komentára vo fotogalérii).
Keď sa nad tým človek tak zamyslí, je corrida v podstate o tom, ako sa zopár týpkov s červenou plachtou predvádza pred asi 30.000 ľuďmi
a aby boli ľudia náchylnejší sa na nich pozerať, použijú ako lákadlo býka a postupne, asi pol hodinu, ho zabíjajú. Ono, pred štadiónom sa zišiel relatívne
veľký dav demonštrantov a ochrancov zvierat skandujúc všetlijaké zaujímavé heslá... bohužiaľ ako zahraničný som bol od plného
účinku tejto minidemonštrácie uchránený, lebo z toho, čo pokrikovali, som nerozumel ani slovo :D (aj keď všeličo sa dalo domyslieť).
Korida má asi nasledujúci priebeh:
Na začiatku sa hovorí nejaká motlitba, hrá sa hymna a slávnostne sa predvedú všetci zúčastnení (okrem býčkov). Ďalší scenár sa opakoval 6x, lebo bolo 6 býkov:
Vpustí sa býk a rozbehne sa po aréne
Kým býka niektorý z pomocníčkov zabáva, vchádzajú do corridy pikadori na koňoch. Kone sú chránené dlhým postrojom, lebo býk ich často napáda. Ochrana je len z jednej strany, preto sú tou druhou relatívne blízko pri mantineloch, aby tam býk nemohol. Okrem toho majú kone úplne zakryté oči, aby sa neľakali.
Pikador (držiaci piku, čiže kopiju) býka pekne pichne do chrbta a urobí mu tam takú džúru, aby začal krvácať a postupne slabol
Pikadori sa stiahnu a zasa nastupujú na chvíľu pomocníčkovia, ktorí býka striedavo naháňajú (resp. sa nehajú naháňať) s rúžovo-žltou plachtou nazvanou capote, aby sa ešte viac unavil a rozkrvácal
Na rad prídu dvaja týpkovia, z ktorých každý má v každej ruke po jednom bodci. Rozbehne sa proti býkovi a zabodne mu bodce do chrbta - účel: viac krvi = slabší býk
Zasa nastupujú pomocníčkovia a rúžové capotes
Prichádza hlavný matador s červenou muletou, ktorá má na časti pripevnenú paličku a na časti ju podopiera kordom. Ešte chvíľu sa s býkom za zborového pokriku "olé" hrá, až kým nie je zviera dostatočne vykrvácané a unavené
Potom, keď už skláňa hlavu na zem, vymení si matador kord za iný, namieri býčkovi medzi lopatky z chrbtovej strany a pich-ho, zarazí mu kord do chrbta až po rukoväť a rýchlo ujde
Celkom isto mu pri tom poškodí nejaké orgány (napríklad aortu a pľúca), lebo vo väčšine prípadov sa po tomto býk stiahne k mantinelu, kde ho ešte minútku-dve zabávajú pomocníčkovia s matadorom, až kým sa (takmer) bez života nezvalí k zemi
V prípade, ak má býk príliš tuhý koreň (alebo ho matador zle pichol) a obecenstvo sa čakaním na jeho skon už začína nudiť, nastupuje tzv. "skratka mortalis" - už celkom vyčerpanému býkovi sa kordom pichne medzi stavce, čím sa mu naruší miecha a on padá k zemi
Tým pádom matador zvíťazil a hrdo zožína ovácie
Zatiaľ priskakuje pomocníček a prerezáva býkovi stavce, nech so sebou toľko netrepe, keď ho budú odvážať
Pricupitajú ďalší pomocníčkovia, pripevnia býkovi (aj keď v tomto momente už v stave 500 kg nevykostenej hovädziny) hlavu na taký malý koňmi ťahaný kolieskový vozík a odvlečú ho za ňu preč z arény.
Ak bol toreádor dobrý, odreže taký ujo v smiešnom kostýme s čiapkou býkovi ucho, dve uši alebo dokonca aj chvost (podľa toho, aký bol dobrý) a podá ich toreádorovi
Nasleduje ešte taký ceremoniál, keď toreádor prechádza dookola po aréne, ľudia mu hádžu rôzne klobúky, šály, palice, ... a on im ich hádže späť
Niekedy tento proces môže byť trochu zjednodušený, keď prakticky všetky vyššie popísané úkony vykonáva matador na koni
Ono, keď si človek všíma menej funkčnosť jednotlivých úkonov páchaných na býkovi a viac celkovú atmosféru, hudbu a dobré jedlo, ktoré
sa dá popritom konzumovať, je to zážitok pomerne pôsobivý a určite odporúčam všetkým, ktorí ešte na corride neboli a majú tú možnosť,
ísť sa aspoň na jednu pozrieť. Okrem toho, spomínal som už, že majiteľkou tejto arény je naša nemocnica, takže výťažok z predstavenia
ide nám? Preto sa to vníma ako charitatívna akcia a myslím, že toreádori to robia bez nároku na honorár. Keď si zoberieme, že
jeden lístok stál cca. desatinu môjho mesačného platu, keď si to vynásobíme počtom ľudí (20-30.000?) a počtom dní v týždni (keďže corrida je každý deň počas ferie),
výjde nám celkom významný príspevok k zdraviu kolumbíjskych detí. Býci - nebýci.
Nuž, po corride nasledovala krátka večera v centre a cesta na koncert slávnej skupiny "Cantores de Chipuco". Ak ste o nich ešte
nepočuli, nevadí, tu sa celkom hrávajú. Najznámejšia pesnička má názov "Dónde está Vitor" a robí si srandu z roľníkov a chudobnej
časti populácie, ktorá tu má z nejakého dôvodu problém vyslovovať dve spoluhlásky za sebou, takže z mena "Victor" sa stáva "Vitor" a
slovo "Helicoptero" sa mení na "Helicotero" :D. V každom prípade, skončili sme asi o 5:30 ráno :). Celá feria bola, musím povedať, skutočne super,
akurát mala veľmi neblahý vplyv na stav môjho konta, takže poncho aj so sombrerom budú musieť počkať na lepšie časy :D
Nasledovalo dospávanie zameškaného, trocha prác a úprav na webke (neverili by ste, aký je problém niekedy urobiť veci tak,
aby vám ich správne zobrazovali všetky hlavné internetové prehliadače. Občas ma z toho šľak ide trafiť :D) Medzi hlavné zmeny
patria:
opravená kalkulačka mien na starej verzii stránky
opravená kalkulačka pre prehliadač Opera (kto mohol vedieť, že v nej fungujú úvodzovky a apostrofy inak ako v ostatných :) ?)
vylepšené hodiny pre všetky prehliadače tak, aby sa zhodoval čas na analógových a digitálnych a okrem toho, aby v Mozille a Netscape číslice neskákali ako splašené (bohužiaľ, ak nemáte aspoň Flash 6, tak budú skákať naďalej)
Opravené analógové hodiny v Opere, lebo doteraz nám vôbec nešli :D
Pridaná podpora pre nové rozlíšenie (1280x1024)
Prehodenie starej a novej stránky, keďže tu máme polčas hlasovania, tak aby ste ešte mali šancu zahlasovať za starú/novú verziu aj po skúsenostiach s novou
Upravené zobrazovanie videí tak, aby sa hneď všetky nezačali načítavať, ale aby sa tak stalo až po vašom kliknutí: urýchli to načítavanie galérie a samotných vídeí (hlavne v tej poslednej gelérii, kde sú 4 videá)
Takže toľko k mojím bohumilým aktivitám. V práci už robím prvú menšiu analýzu potenciálnych sponzorov, deadline vo štvrtok, tak držte palce, nech to stihnem.
Ak sa do budúceho týždňa nič zaujímavé nestane, dáme si článoček o done Miriam a jej synovi... je tam veľa zaujímavého. Najbližšie pripravované zmeny na stránke sa
týkajú pridávania podpory nových rozlíšení, aby ste nemuseli toľko scrollovať. Nemám to však kde odskúšať, keďže tu všetko fičí len na 1024x768, takže ak má niekto
z vás iné (väčšie) rozlíšenie, dajte mi pls. feedback, nech viem, či to vyzerá dobre alebo či to treba nejak inak uhádzať.
Samozrejme, všetky ostatné nápady, podnety a upozornenia na bugy vítam a ďakujem všetkým, ktorí ma zatiaľ na podobné veci
upozornili :D .
Medzi ďalšie správy týždňa patrí, že FARC (guerila) za zvukov fanfár a po sprostredkovaní venezuelského prezidenta Cháveza (kto vie, čo tým sledoval)
prepustila dve ženy, ktoré zadržiavala nejakých 6 či 7 rokov a
polícii sa podarilo vypátrať syna jednej z nich. Celý národ teraz dúfa, že prepustia ďalších. Ono, zadržiavajú údajne okolo
700 ľudí, čo nie je málo. Zdá sa totiž, že oni tu ľudí väčšinou nezabíjajú (len keď ich naštvú), len ich napríklad na 10 rokov
unesú. Celá tá vec s FARC je trošku haluzná. Začali, myslím, niekedy v polke 20. storočia ako ľavicové sily (kým asi tak sponzorované??) usilujúce sa o zvrhnutie západnými mocnosťami podporovaného, vykorisťujúceho, skorumpovaného a nerovnosť rozširujúceho (kým asi tak sponzorovaného??) kapitalizmu
- čo bola v tom čase asi v podstate aj pravda. Teraz sa snažia pozicionovať ako politická strana, ktorá sa uchýlila k boju kvôli
chýbajúcej demokracii, čo väčšina miestnych vníma s veľkým úsmevom. Proti nim sa potom postavila iná skupina (Paramilitares),
takže v niektorých oblastiach máme zrážky troch strán: FARC, paramilitares a armády. Skôr to bude asi tak, ako všade na svete:
mladí campesinos, ktorí nemajú veľkú životnú perspektívu, sa nechajú naverbovať na boj za nejaký vymyslený ideál a nakoniec už nikto
ani presne nevie, za čo sa bojuje... bojuje sa, aby sa bojovalo a aby vrchné velenie malo čomu veliť.
Toľko teda zatiaľ odo mňa pre tento týždeň, prajem peknú druhú polku januára a otužujte sa... my tu napríklad chodíme len vo svetroch :D :D :D
P.S. Konečne mám nočný stolík, jéééj :D
Po ferii 22.1.2008
Od minulej stredy sa toho veľa neudialo. Feria sa skončila, všetci sú teraz z toľkého jarmočenia trochu vyčerpaní a zároveň trochu mimo z toho, že zasa treba normálne celý deň pracovať (so mnou na čele). V stredu som odovzdával prvú analýzu financovania, ktorej príprava mi trvala týždeň - povedzme, že čistého času asi 8-10 hodín, ale veď aj e-maily a správy si občas treba pozrieť a po nete pobehať :D. Dôležité je, že šéfinovi sa páčila, takže s ňou budeme ďalej pracovať -- teraz mi bude trvať ďalší týždeň poslať cca. 20-30 mailov :D.
Mal som tiež prvý míting s Angelou, s ktorou budem každý utorok poobede 4 hodiny pracovať v tom programe ArteTerapia s chorými deckami... budeme ich niečo učiť, tak som zvedavý, akú formu to celé bude mať. To isté predtým robil aj Marcus, stážista z Fínska, ktorého tu mali pred 2 rokmi.
Okrem toho som sa rozhodol aktívnejšie zapojiť do miestneho AIESECU, lebo mi po prvé chýbajú AIESEC akcie, po druhé tu robia veci trochu inak ako u nás, takže sa aspoň niečo nové dozviem, po tretie spoznám tak lepšie miestnych ľudí a po štvrté, je to dobrý prostriedok proti nude, ktorá by sa mohla po tomto párty-sviatočnom mesiaci začať pomaly vytvárať. A to predsa nechceme. V piatok sme mali prvý míting TM-teamu (TM=talent management, čiže obdoba nášho HR, resp. PD). Onedlho budú mať jarný recruitment, ktorý tu funguje ešte po starom, t.j. najprv sa recruitujú membri a potom sa robí z externého prostredia selektívny screening EPkov (starí si možno pamätajú, že sa asi tak pred 4 rokmi u nás MC pokúšalo zaviesť špecializovaný screening - že by sa screenovali iba SNká špeciálne pre projekty, ktorých matching by bol už viac-menej dopredu istý - napr. India - a nebrali by sa SNká, ktoré chcú ísť na iný druh stáže alebo do inej krajiny). No, u nás tento nápad neprešiel a MC sme sa pekne poďakovali za nápad (hneď potom, ako pokusný špecializovaný screening pre Indiu úplne zlyhal), ale tu to údajne prináša vyššiu efektivitu matchingu. Je to aj tým, že zohnať tu niekoho, kto hovorí obstojne po anglicky je skutočný problém, takže vlastne také všeobecné SNká, ktoré by mohli ísť hocikam, ani nemajú. Ale naspäť k piatkovému mítingu. Budem im teda trochu pomáhať s recruitmentom a screeningom (hlavne na interviews, language testoch a assessment centrách). Okrem toho sa chystajú implementovať LTT, tak sa zapojím aj tam :) Normálne sa teším, už som si vypísal aj aplikačku :D. Ešte taká poznámočka na margo AIESECu tu, ktorý má cca. toľko členov ako LC BA a office ako polka finance roomu: človek si myslí, že keď už konečne (po rokoch :)) zvládne @ terminológiu, je v pohode na celom svete. Omyl vážení. V Kolumbii vôbec AIESEC terminológia ako taká nefunguje. Používajú tu síce tie isté skratky, ale všetky naše normálne z angličtiny prevzaté slová a názvy procesov prekladajú do španielčiny. Zopár príkladov:
board - junta
flipchart - plega de papel
match - casar (doslova oženiť)
meeting - reunión
recruitment - captación
screening - selección
skills - habilitades
SN forma - perfil del entrenado
team - equipo
training - capacitación
Takže tak... aby som sa všetko učil odznova :D :D :D Po meetingu, ktorý na moje prekvapenie trval asi len hodinu, sme sa celkom spontánne (no dobre, tak z mojej strany mierne plánovane) s Danielom Loaizom a jednou kamarátkou vybrali najprv na úžasný kubánsky sendvič a potom do kina na I Am a Legend -- odporúčam, jeden z lepších filmov poslednej doby... Keďže nám ale nestačilo, v sobotu sme večer išli ešte spolu s ďalšími ľuďmi aj na Legend of National Treasure II :D - nasmiali sme sa, tiež odporúčam. Najhoršie bolo, že sme (teda skôr ja som) zabudli kúpiť Onimu (Davidovi) lístok, tak som musel použiť svoj zahraničný šarm a prízvuk a predbehnúť sa asi pred 100 ľudí. Vyšlo :D.
V nedeľu sme sa potom išli aj s LuisBergom, Onim a Danym všetci zahraniční fotiť na najtypickejšie miesta Manizales. Budú robiť nábor nových členov, tak potrebujú nejaké živé ukážky :D V pondelok bolo opäť treba vstávať do práce, ale večer sme mali prvý míting OC recruitment (som sa tak trochu zapojil), tak som zvedavý, ako to budem stíhať :)
V utorok poobede sme aj s Angelou mali mať prvý štvorhodinový cyklus pre decká v rámci programu arteterapia, ale odložil sa predbežne o týždeň.
Inak, stretol som pred cca. týždňom a pol nejakých chalanov z toho vedeckého tábora, čo tu bol pred mesiacom a jeden z nich sa mi teraz ozval, že by potreboval doučovať ANJ. Ak to výjde, tak budú nejaké extra bubáčiky, len vyzerá, že si checkuje mail tak raz sa dva týždne, tak komunikácia bude asi trochu haluz :D
Medzi časom sa vrátila Katka Ďurovková z jej dvojtýždňovej cesty po pobreží, tak ju pôjdem asi o nejaký týždeň-dva pozrieť do Arménie alebo (čo je pravdepodobnejšie), pôjdeme spolu do Medellinu na global village, ktorú tam robia 15. februára. Inak, vrátila sa aj Vafka a je tiež v Medelline, tak bueme mať nejakú slovenskú párty :).
AIESECárčina 30.1.2008
Nuž, od minulého týždňa sa diali najmä pracovné veci. Mali sme niekoľko meetingov OC Captaciones (po našom OC Recruitment - organizačný výbor náboru nových členov :D), prischla
mi Universidad Nacional, ktorá začína až o 2 týždne na rozdiel od zvyšných univerzít, ktoré začali už tento pondelok. Je tu totiž asi 8 univerzít a LC Manizales pôsobí na všetkých z nich.
Rovnako som bol poverený návrhom a "docoreludaním" tričiek, čo bol prvý (aj keď sa obávam, že asi aj posledný) krok v mojej návrhárskej kariére :D.
V sobotu sme mali nabitý program a keďže to je jediný deň, keď majú všetci ako-tak voľno, využíva sa na plenárky (LC meetingy). Plenárky tu
trvajú také 3-4 hodiny a väčšinou bývajú spojené aj s nejakým tréningom alebo spíkrom. My sme mali takého uja, čo nám hovoril o tom, že
je dôležité, aby sa nám "nechcelo nechcieť niečo robiť" alebo niečo v tom zmysle :) Stretla sa viac-menej celá aktívna časť LCčka, keďže študenti sa už povracali z prázdnin :D
Čo sme ale tak celkom netušili, bolo, že sa spolu s nami v posluchárni nachádzali aj zástupcovia médií. A tak som bol pomerne prekvapený, že som našiel v pondelňajšom vydaní
novín svoj citát, ktorý po prvé tak celkom citát nebol a po druhé už vôbec nebol určený médiám a ich čitateľom... čo už :D. Ponúkame v pôvodnom znení a v preklade:
Experiencias
Hubo oportunidad para escuchar las experiencias de uno de los beneficiados por el intercambio. Peter llegó de Eslovaquia en diciembre pasado y realiza su práctica en el Hospital Infantil de Caldas.
Una de las situaciones que recordó fue lo que le ocurrió el 1°de enero con uno de sus amigos. "Nadie se levantó ese 32 de diciembre, entonces mi amigo y yo nos fuimos para un lugar, que se llama Santágueda y estuvimos en piscina. Donde yo vivo hace mucho frío y no hay piscinas", comentó el eslovaco.
Zážitky
Mal som príležitosť vypočuť si zážitky jedného z účastníkov výmenného programu. Peter prišiel zo Slovenska minulý december a momentálne stážuje v Detskej Nemocnici Departmentu Caldas.
Jedna zo situácií, na ktorú si spomína, sa stala 1. januára s jedným s jeho kamarátov. "Nikto 32. decembra nevstal z postele, takže sme sa s kamarátom vydali na miesto nazývané Santágueda a kúpali sme sa v bazéne. V mojej krajine je veľká zima a nemáme tam bazény", povedal Slovák.
Ehm, nuž čo, keď nemáme bazény, tak nemáme bazény... nie že sa teraz niekto pôjde cez leto kúpať na neexistujúce Zlaté piesky :D Okrem toho sa ani moja nemocnica nevolá celkom tak, ako napísali (žiadny Caldas v nej nevystupuje). Ale aspoň sme sa dnes s AIESECármi poriadne nasmiali na tom, ako to blbo napísali
(aj niektoré veci o AIESECu). Ponaučenie: náš VP Komunikácia si odteraz bude pýtať články na autorizáciu :D
Nedeľu sa mi podarilo produktívne stráviť pozeraním mojich obľúbených filmov donesených z rodnej hrudy (už som ich síce všetky raz videl, ale aj tak dobre padli). Podvečer nám boli -- verte-neverte, ale cca. necelý deň po zadaní objednávky, čo považujem za super rýchlosť -- nainštalovať internet, takže Juliho comp už frčí. Teraz už len zadať požiadavku
na zvýšenie rýchlosti zo štandardných 500k na 1M, keďže na tom budeme zavesení traja, kúpiť router, káble a zapojiť sieť... tak dúfam, že o týždeň by som už mohol frčať aj ja :D Stáť nás to bude asi 25.000 pesos mesačne každého, čo nie je až také zlé.
Ešte taká pikoška: Julimu do telefónu tvrdili, že ak si tú sieť spraví cez router, nebudú sa tie tri počítače vôbec v pripojení obmedzovať a teda, že budeme mať akoby 1500k, čo je kolosálna sprostosť :D
V utorok sme boli konečne ráno s Angelou za deckami z onkológie, tak som doniesol slovenskú vlajku, potom ju kreslili spolu s kolumbíjskou, trochu sa čítalo, trochu hralo s plastelínou a tak. Bolo celkom fasa. večer potom stretko na Uni Nacional kvôli recruitmentu (potrebujem 2 listy podpísané od 34 osôb :D), potom stretko OC Captaciones v Juan Valdez, menšie povyrazenie s Jorge F a Pollom a sladký spánok :D
Ďalšie informácie o udalosťami nabitom týždni o týždeň :D
Áno, skutočne je tomu tak. Od začiatku nášho hlasovania o finálnej podobe stránky uplynul už celý mesiac a nastal deň
zúčtovania, deň D. Preto prinášame naživo a priamo konečné výsledky hlasovania:
Ako vidno, nová verzia stránky s rýchlejším načítavaním získala v hlasovaní 19 hlasov, zatiaľčo stará a pomalšia verzia stránky iba 6. To znamená, že od 1.2.2008 sa bude defaultne načítavať nová verzia stránky (tak, ako tomu bolo aj
doposiaľ od polovice novembra). Záujemci o starú verziu si budú môcť kliknúť "na vtáka" (:D) alebo priamo zadať do prehliadača: www.peterret.sk/stara (napríklad keby si niekto chcel stiahnuť celú hlavnú stránku do režimu offline, zo starej verzie to ide úplne jednoducho - súbor, uložiť stránku - zatiaľčo pri novej verzii je potrebné preklikať sa všetkými sekciami a každú zvlášť uložiť. Galérie a hymnu je potrebné uložiť osobitne bez ohľadu na verziu
stránky).
Záverom hádam len poďakovanie všetkým hlasujúcim a prianie príjemného a ničím nerušeného čítania :D.
Bankový účet a tak 6.2.2008
Nuž tak veru. Opäť sa nám týždeň s týždňom stretol a tak prinášam informácie z ďalekého nového sveta. Minulú stredu sme ráno išli s JorgeF riešiť vzniknuvšiu situáciu s mojim účtom. Zistilo sa totiž, že mi naň nemôžu poslať výplatu, nakoľko je blokovaný. Problém bol len s vkladaním, vyberať sa z neho dalo úplne v pohode. Po menšom pátraní sa zistilo, že podobný problém tento mesiac nadobudli aj zvyšní stážisti v Manizales a že to bude asi niečo s bankou a jej vzťahom k nám, cudzincom. Najprv sme teda išli do banky, kde má účet AIESEC, vybrali moju výplatu za 2 mesiace (hurááá, už nie som na mizine) a potom šup do mojej banky na opačnom konci mesta. Zistilo sa, že účet je skutočne blokovaný na vkladanie a to kvôli nejakým chýbajúcim dokumentom. Teta za prepážkou, ktorá so mnou účet otvárala, sa strašne divila, lebo podľa nej boli všetky dokumenty v poriadku. Po pol hodinke zisťovania a telefonátov do Bogoty sa prišlo na to, že v skutočnosti nechýbal žiadny dokument, ale overenie pravosti už daných dokumentov (to bol asi ten telefonát, ktorým ma v jednu sobotu prebudili zo sladkého spánku a chceli po mne číslo občianskeho, číslo účtu a pomaly aj PIN -- tak som ich samozrejme poslal kade ľahšie - už sa viac neozvali :D ). Po tomto objave teta urobila v compe jeden "klik" na tlačidlo "overené" a s úsmevom konštatovala, že o 3 dni by mal byť účet odblokovaný. Ďalšia dobrá haluz je, že tú zdravotnú poistku, ktorú tu mám, mi tiež otvorili omylom a v skutočnosti mali odo mňa tiež chcieť milión potvrdení -- len na to zabudli :D Čo už :D problém majú teraz ostatní stážisti, lebo oni ju ešte nemajú a kvôli tým potvrdeniam ani tak skoro mať nebudú :)
Po úspešnom záťahu som ešte potom s Rolandom o druhej skočil na radnicu, kde bolo zasadnutie medzirezortnej skupiny o HIV/AIDS (jeden projekt, ktorý tu AIESECári robia), tak aby ma predstavil a ukázal -- chcú totiž, aby si aj radnica,
resp. zúčastnené neziskovky zobrali stážistov ako som napr. ja.
Vo štvrtok som potom aj so zvyškom tímu VIH/SIDA skočil na obed k Rolandovi. On je pôvodom z pobrežia (a aj to na ňom vidno: pomenší, tenučký, tmavý, s charakteristickým "coteňo" prízvukom), a preto ho všetci volajú Coste. Robil costeňskú špecialitu: ryžu s kokosom, opekaný platano a suflé z tuniaka. Strašne to bolo dobré :D Večer sme potom s Onim skočili ešte raz na Uni Nacional, kde sme mali druhé stretko so šéfom akademickej časti univerzity. Majú s nim tiež rozbehnutý nejaký projekt, takže sme pokecali, bol som predstavený ako príklad úspešnej práce AIESEC a bolo :) Celkom sa mi páči takto chodiť po stretkách, lebo všetci sa zaujímajú odkiaľ vlastne som, ja nič nemusím robiť, len udržiavať príjemnú konverzáciu a vždy dostanem aspoň čaj :D Večer som sa ešte nevdojak dozvedel o jazzovom koncerte v Colombo (inštitút pre výučbu angličtiny), tak sme sa išli kultúrne vyžiť... Bolo super
V piatok sme mali doobeda stretnutie z Hospital Amigo (program pre decká) a išli sme sa pozrieť do ubytovne neďaleko nemocnice, ktorú spravuje jedna nadácia. Ono, vec sa má tak, že nemocnica úzko spolupracuje s jednou nadáciou, ktorá jej zháňa peniažky na všelijaké rekonštrukcie a pod. a potom ešte s touto druhou nadáciou, ktorá vlastní ubytovňu poskytujúcu bezplatný nocľah (aj dlhodobý) pacientom a im rodinným príslušníkom (v počte 1ks). Potrebné je to najmä u detí s onkologickými diagnózami alebo transplantáciami, pretože potrebujú absolvovať isté procedúry viackrát do týždňa. Problém je, že tieto procedúry sa robia ambulantne, takže decká by inak museli zakaždým cestovať domov. A pri stave ciest a hlavne pri miestnej topografii (samé zákruty) tu aj vzdialenosť 60km znamená 3-4 hodiny cestovať tam a 3-4 hodiny cestovať naspäť. Nehovoriac o tom, že vzhľadom na sociálnu štruktúru pacientov si to väčšina vôbec nemôže dovoliť. Preto je táto ubytovňa veľmi užitočná a potrebná vec -- okrem toho, nadácia ju udržiava vo vynikajúcom stave -- skoro ako hotel -- a bezplatne poskytuje aj všetky služby (pranie, stravu, dokonca detské veci). Celý tento podnik sa udržiava pri živote sám a to prostredníctvom second-hand obchodu na prízemí. Majú skutočne široký výber, od šiat, cez knihy, nábytok až po všeličo možné. Tak som si hneď pri tej príležitosti kúpil tričko a polokošeľu a okrem toho 8 kníh. To všetko za našich 200 Sk (Starec a More za 5Sk - no nekúp to). Večer potom ešte stretko X-change tímu, dohodli sme aj s JuanMi spoločnú oslavu narodiek (chalanisko ich má vtedy, keď aj ja) zavŕšenú podávaním živánskej (recept už mám (dík mami :D) takže sa môžem pustiť do zháňania ingrediencií a varenia). Jeden z členov tímu, ktorý teraz ide na stáž do Amsterdamu, totiž poznal jednu z našich bratislavských AIESECárok, ktorá tu v Manizales bola na CEEDe, tak tá živánska bol vlastne jeho nápad.
V sobotu klasicky o druhej plenárka, ešte predtým okolo 9:00 tréning pre EPkov na MyAIESEC.net, večer meeting TM-tímu a potom sladký odpočinok. V nedeľu nasledoval prekladový maratón (mal som jeden väčší súbor) a ráno zasa do práce :D
V pondelok sa v celej Kolumbii konal pochod proti FARC. Pôvodne to mal byť pochod proti násiliu a únosom všeobecne, ale prezidentove médiá z toho spravili pochod za prezidenta a proti FARC, tak je zopar ľudí celkom naštvatých. V každom prípade bola ale účasť ohromujúca. Odhaduje sa, že v Manizales vyšlo do ulíc vyše 200.000 obyvateľov, čo je približne polovica celkovej populácie. V Bogote a iných mestách dosiahla účasť vyše milióna. My sme maršovať nemohli, lebo sme boli v robote a Červený kríž ako politicky neutrálna organizácia neumožnila zamestnancom zúčastniť sa (inak sa tu ale život na dve hodiny úplne zastavil, nerobil nikto), ale aspoň sme mali super výhľad z okna. More bielych košelí bolo skutočne impozantné a tiahlo sa hlavnou ulicou kam oko dovidelo. Vskutku haluz.
Ďalšia haluz je, že sme sa stážisti objavili na plagátoch "I am an AIESECer" - je to taká celosvetová AIESECárska recruitmentová kampaň, na ktorej sa stážisti odfotia, dajú na plagát a visia :D V najbližších dňoch zavesím na blog fotku. Večer som ešte popracoval na novom redakčnom systéme, ktorý robím pre túto stránku, aby som nepotreboval stále FTP prístup, ktorý je občas problematický. Je to na dobrej ceste a do dvoch týždňov by už mohol byť hotový k mojej spokojnosti :D .
Medzi časom sa nám konečne podarilo kúpiť router, v utorok som si v robote spravil káble, takže už stačí len doregistrovať routerovú MAC a internet u nás doma by mohol byť funkčný. Teta sa nás akurát snaží trochu obtiahnúť o pesos, tak ideme negociovať :D Najhoršie je, že aj kábla kúpila málo (o jej vzťahu k financiám som už písal), takže ledva-ledva dočiahne ku compu a nebude sa s ním dať hýbať. Musím kúpiť spojku a spraviť si predlžovací kábel. Večer sa išlo na ďalší meeting do jednej kaviarničky a diskutovalo sa o legislatívnych návrhoch LC Manizales. Dôležitejšie ale
je, že v kaviarničke nám bolo neskutočne dobre, sŕkali sme čaj, počúvali Nightwish (aká príjemná zmena oproti salse a vallenatu) a stvrdli tam v družnom rozhovore až skoro do polnoci. Super bolo :D
Toľko odo mňa o tomto týždni. Okrem toho sa nám na politickej scéne slovne bijú Kolumbia s Venezuelou, ale môj názor na to je asi takýto: Konflikt Venezuela vs. Kolumbia by som prirovnal ku konfliktu Fico vs. naša opozícia. Venezuela (Fico) má silné reči, furt sa zastrája, v zahraničí sa naňho pozerajú ako na blázna, on vie, že si nemôže v podstate nič dovoliť, lebo by mu medzinárodné spoločenstvo (v prípade Kolumbie, USA) okamžite kleplo po prstoch (viď tlačový zákon) -- v prípade Kolumbie by prípadný útok Venezuely bola dobrá výhovorka na to, ako sa zbaviť Cháveza, ziskať prístup k tej nešťastnej rope a možno aj drogy poriešiť... Ale aj napriek tomu sa Chávez zastrája, aby potešil verných, voličov a upevnil si pozíciu otca národa (od ktorého politika na Slovensku sme už niečo takéto videli/počuli/zažili/vidíme/počujeme/zažívame?).
Kolumbia (rovnako ako slovenská opozícia) sa zatiaľ pozerá s pootvorenými ústami a neveriacky krúti hlavou. A občas spraví nejaký truc-podnik, ako napríklad u nás v podobe Lisabonskej zmluvy.
Takže toľko ohľadom konfliktu :) Tu si tie reči nikto nevšíma a vôbec sa o nich nejak nediskutuje... asi už mali s podobnými "sľubmi" skúsenosti.
Toľko teda odo mňa nateraz, poobede ešte poprehadzujem staré články do archívu a prídám Rozprávku starej matere o kolumbíjskej histórii :)
Narodky 13.2.2008
Je to neuveriteľné, ako tu letí čas. Možno je to tým, že popri práci v Hospitalito aj AIESECárčim, takže o zábavu mám postarané, ale ani si nestíham uvedomovať, ako prechádzajú týždne. Jediné, čo ma na to upozorňuje, sú pomaly sa preklápajúce číselká na zelenom a červenom metri a neúprosne sa posúvajúca ručička odmeriavajúca môj čas v Kolumbii (no, a ešte potreba platiť každý mesiac nájomné :D).
Nuž, toľko k nostalgickej stránke dnešného blogu - vrhnime sa radšej do víru udalostí minulého týždňa, ktorých bolo tentokrát neúrekom :) Celý týždeň sa niesol v znamení dvoch hlavných pracovných procesov: zháňania povolenia na propagáciu AIESEC na Universidad Nacional a prípravy narodiek. Aby sme učinili prvému procesu zadosť, vybrali sme sa minulú stredu poobede aj s Onim na stretko so šéfom administratívnej sekcie univerzity. Konečne sme mali preňho list podpísaný od všetkých 138 ľudí, ktorých podpisy tam chcel mať, spolu s pečaťou prezidenta republiky a generálneho tajomníka OSN :) Na výsledok bolo treba čakať 2 dni... ach, aké to napätie. Okrem toho sa mi ešte v stredu (aspoň myslím, že v stredu) podarilo celkom faux pas, pretože kolega mal zrazu na čele nejakú šmuhu. Tak som ho na to v dobrej viere upozornil, až kým mi počudovaný nevysvetlil, že to nie je šmuha, ale kríž a že sa to tu nosí, lebo je vraj nejaký cirkevný sviatok alebo niečo také... skutočne to v ten deň malo na čele odhadom asi 50 percent populácie.
Vo štvrtok som sa zobudil celkom nesvoj. Pár dní predtým som totiž požiadal o plnoprávne členstvo v AIESEC Manizales (ani neviem prečo... ale bolo to skoro ako za starých dobrých čias na EUBA). Toto členstvo zahŕňa okrem iných vecí, ktoré som spĺňal, aj niečo, o čom sa na Slovensku ani nechýruje: skúšku zo znalostí o AIESEC. Keď mi Luisis poslala na mail 19 dokumentov, ktoré som si mal naštudovať, vybavený skúsenosťami a prístupom študenta EUBA som sa mierne pousmial a začal ich
jeden po druhom otvárať (samozrejme že až v deň skúšky :) )... Prvé mierne narušenie môjho dovtedy neohrozeného sebavedomia nastalo, keď som v otvorených dokumentoch namiesto mne známych omáčok našiel informácie prekvapujúco nové a hlavne nekonečné vymenovávačky (hodnoty, ciele 2010, princípy @XP, Brand promise, ...). Rýchlo som sa ale z úvodného šoku spamätal a začal si matroše nezáväzne čítať, veď však podstatu poznám a na detaily sa ma predsa nikto pýtať nebude. Pomaly sa chýlilo k večeru dňa D a bolo treba ísť na skúšku. Musím sa priznať, že takým mierne úchylným spôsobom som sa aj tešil, lebo od mojej poslednej skúšky už uplynul skoro rok a nejak mi všetky tie veci okolo štúdia postupne začali chýbať :D Okolo ôsmej som sa teda dostavil do miniatúrneho a pomenej využívaného officu AIESEC Manizales, usadil sa, vzorne si vybral pero a s povzdychom nad starými dobrými časmi otočil papier. Prvá otázka, v pohode... druhá, v pohode, počkať, no nespomínam si celkom, ale veď to mi napadne, ... tretia v pohode... štvrtá, čo sa to pýtajú? toto kde bolo napísané?... piata, jeeežiš, toto som si čítal, ale keď už si nepamätám, ako to presne bolo... šiesta, nemám ani potuchy... siedma: fuck. S miernou červeňou v tvári, zrýchleným pulzom a pocitom hroziacej neuveriteľnej hanby, ak by päť a pol ročný AIESECár nespravil skúšku určenú pre nováčikov, mi zrazu celá situácia začala pripadať neuveriteľne známa. Najprv som nevedel presne prečo, ale zachvíľu som na to prišiel: podobné stavy sme predsa bežne zažívali na škole :D Posmelený odrazu známym pocitom som celkom inštinktívne začal aplikovať všetkým študentom dobre známu metódu: čo viem, napíšem, čo neviem si do(vy)myslím... veď sprostí nie sme a kreativita sa cení :D Po asi pol hodinke sa skúška skončila, Luisis sa začala pozerať do môjho papiera a strašne sa smiať (uznávam, že niektoré otázky som vyplnil trochu vtipne (6 princípov @XP: VPRED, VPRED, VĽAVO, VPRAVO, VPRED a nikdy VZAD) :D).
To najlepšie z týždňa ale malo ešte len prísť. V piatok, 8.2. totiž dvaja z miestnych AIESECárov slávili narodky (ja som bol
jedným z nich :D) a kopa ďalších o týždeň skôr alebo neskôr. Na návrh slovenských pomerov znalého Manuela (mimochodom, ide na stáž do Rotterdamu, kde je aj náš Miloš) sa išla piecť živánska. Cez obed som teda kúpil dve balenia kuracích pŕs, dva balíky zemiačkov, cibuľu, údené rebierko (akože prerastená slanina), párky (akože klobáska) a bolo. Po príchode domov na mňa čakalo prekvapenie v podobe torty :D Tak sme polku zvládli, druhá ešte zostala (OSLAVA NARODIEK POPRVÉ). V robote som sa ani nenazdal a hneď prikvitli koleginky aj s tortou a šéfinom - OSLAVA NARODIEK PODRUHÉ. Večer sme dostali konečne odpoveď od Uni Nacional, že nám povolia propagáciu spolu len 3 dni, čo bol mierny problém, ktorý bolo treba riešiť... keďže bol ale piatok, riešenie sa odkladalo na pondelok a mohlo sa ísť variť. Do domu k JuanMiguelovi sme došli okolo šiestej a s vervou sa pustili do uývania mäsa, škrabania zemiačkov, a pomalej výrobe živánskej. Bola to fakt sranda a normálne som si celý proces užil :) Výroba nám trvala asi tri štvrte hodinky napichali sme 25 špajdlí) a šup ho s ražniči do vyhriatej rúry. Pôvodne mala tepelná úprava trvať cca. 50 minút, ale keďže sme mali tú trúbu len na 300 stupňov, nakoniec to trvalo skoro dve hodinky. Keď sme nakoniec zistili, že živánska je hotová, vydýchli sme si a podávali. Čo sme sa pri tom naučili? nuž, keď sa mäso pokorení, bolo by ho treba aj posoliť. Keď už sme ho neosolili, mohli sme osoliť aspoň zemiačky. A keď sme ani tie neosolili, tak pomôže solnička na stole pri podávaní :D (inak, papali sme to s takou skvelou omáčkou, ktorú tu nazývajú Rosada - je to kečup zmiešaný s majonézou). Nuž čo vám poviem: všetkým chutilo (alebo sa aspoň tak tvárili), zaspievali sme si veľa šťastia zdravia a išli do mesta žiť :D (OSLAVA NARODIEK POTRETIE) Na tomto mieste treba poznamenať, že miestnym sa strašne páči vtip o Talianovi, čo išiel na Maltu (postavený na vtipnom talianskom prízvuku a skutočnosti, že slová fork/fuck a sheet/shit sa vyslovujú skoro rovnako), takže sa z toho stal taký môj súkromný "vtáky style" roll-call. Okrem toho miestnych neskutočne zaujíma podobnosť slovenského jazyka s ich materčinou, takže slová ako amanacer a curva sú hitom dňa... od tohto bodu sa
konverzácia už len zvrhávala a bol som prinútený (hehe) naučiť ich pekne nadávať šťavnatou slovenčinou (Poznámka: v cudzej krajine akosi slovenské nadávky strácajú na svojej sile a efekte a človek si tu skôr dáva pozor na to, aby nezahrešil po španielsky). Takže zanedlho celé auto, príhodne nazvané Carro de Alegría (veselé auto) svorne a zborovo kričalo na všetkých okoloidúcich "escurbisin", čo časom zdegenerovalo na "escurbido". Čo sa im však podarilo úplne dokonale, to je slovenské írečité "curbadopichi"... Znie to možno divne, ale aj takýto pomerne svojský kúsok slovenčiny mi znel sladko ako hudba pre uši. Nuž, obveselení sme sa ešte zabávali asi do jednej, ale keď Peťo Reťo celkom klasicky a nevhodne zaspal na diskotéke, rozhodol sa, že je čas ukončiť príjemný večer a pobrať sa spať.
V sobotu sme potom od druhej poobede až do siedmej večera sedeli na legislatívnom zhromaždení, kde som spolu s jednou babou dostal plnoprávne členstvo (jéééééj), aj keď v mojom prípade až po miernom "prehliadnutí" jednej veci v kompendiu AIESEC Kolumbia (:D). Schvaľoval sa plán, organizačná štruktúra, vyhláška členstva a rozpočet, pri ktorom bola mierna diskusia, tak sa hlasovanie o ňom odložilo o týždeň :D. Večer som ešte zbehol do domu k JuanMimu, upiekli sme zvyšné ražniči a do noci sme kecajúc hrali prastaré hry na jeho 15 rokov starej Nintendo konzole -- podľa neho najstarší funkčný kúsok v Manizales :) Čo vám poviem... bolo to úplne geniálne :) V nedeľu sa zo mňa zas stala mediálna hviezda. AIESEC Manizales totiž bude mať v miestnej telke reklamu a rozhodli sa zapojiť do toho aj nás, zahraničných. Jedna poznámka na okraj: tu AIESEC zahŕňa omnoho širšie rozpätie štúdijných odborov ako u nás. Mnohí členovia sú medici, študenti chémie, fyziky, práva, architektúry,
biológie, strojárstva, informatiky, réžie... tradičné AIESECárske ekonomické odbory, aké poznáme na Slovensku, sú tu skôr v menšine. Jeden chalanisko, Gus, študuje dokumentaristiku, takže sa s nami podujal vyrobiť to videjko. Bolo to úplne skvelé, hovorili sme čosi Manisha (India) aj ja, oni to nejak zostrihajú aj s inými vecami tak, aby vzniklo 20-30 použiteľných sekúnd a budeme v telke... jeeeeej :D Večer som ešte potom robil EBčku taký dvojhodinový minitréning na interviews a assessment centrum, dopapali sme tortu, zvyšné 2 ražniči sme rozdelili tým, ktorí neboli na byte u JuanMiho a išlo sa spať :D
V pondelok sme ešte riešili tú nešťastnú Uni Nacional... mierny problém, ktorý tu mám, je, že som z OCčka trochu zmätený -- meniace sa termíny, stretká, meniace sa úlohy, informácie, informačné toky, komunikačné osoby... trochu mi to sťažuje prácu, lebo polovicu času skutočne neviem, čo vlastne mám robiť... ale zvykám si a pomaly sa snažím prichádzať na celý systém :) Takže, Oni sa porozprával so šéfomi administratívy na Nacional, dal mu ďalší list a až do utorka sme čakali na ďalšiu odpoveď na rozšírenie povolenia. V utorok sme potom konečne dostali pozitívnu odpoveď, ja som tam skočil osobne, povybavoval, čo bo