Rakúsko na bicykloch _12.07.2010

Rakúsko je pekné, rakúsko je blízko, poďme naň :)) Nie som vôbec športový nadšenec, ale zo dve bicyklové túry k našim juhozápadným susedom sa mi počas môjho päťročného pobytu v Bratislave podarilo vykonať. Najskôr to bolo v lete 2004 s Dušanom a potom v lete 2006 s Martinom a Soňou. V prvom prípade sme obišli blízke a ďaleké dediny a užívali si prírodu. V druhom prípade sme robili to isté, navyše aj kukali a fotili nejaké pamiatky a na záver našej cesty sme sa pekne usadili do parčíku naprostred Hainburgu, vytiahli rožky s paštikou a pustili sa do zaslúženého jedla :D.

Výlet na Königswarte _02.08.2010

V nedeľu, 11. júla 2010 sme sa aj s Majom vybrali na rozhľadňu Königswarte, týčiacu sa nad prihraničným Wolfsthalom. Autom sme ráno vyrazili z Bratislavy a odparkovali ho neďaleko wolfsthalskej benzínky, pýšiacej sa nápisom "Posledná benzínová pumpa pred hranicou" :). Odtiaľ sme sa podľa nie veľmi dobrej mapy vybrali po červenej značke na Königswarte. Ako prvý nám do nosov udrel neuveriteľný zápach z miestneho družstva - nech žijú biotechnológie. Po niekoľkých minútach sme sa ponorili do lesa, kde sa začali zborové nálety komárov. Viac utekajúc ako kráčajúc sme sa držali červenej značky a prišli až po plot označujúci hranicu diviačej zvernice. Ten bolo treba preliezť po rebríku, čo sme aj urobili. Za plotom sa však značka stratila a my sme sa inštinktívne vybrali smerom nahor do kopca. Na ľavej strane sme narazili na zrúcaniny hradu Pottenburg. Pri ich prehliadke sme najskôr začuli šuchot v húštine pod hradom. Vyliezli sme na hradný múr a uvideli dva pomerne statné jelene, ako nás z diaľky pozorujú. Po ich odchode sme obišli hrad z druhej strany a našli improvizovaný rebrík vedúci na prvé poschodie zachovanej veže. Nedalo nám a vyliezli sme po rebríku. Na prvom poschodí sa nachádzala sála s klenbovým stropom a dierou vedúcou na prízemie veže. Okrem toho sme v múre našli kamenné schody, ktoré stúpali smerom nahor. Vyšli sme po nich a objavili druhé poschodie veže. Vzhľadom na to, že všetky vyššie úrovne sa zrútili, je druhé poschodie zároveň aj poschodím najvyšším. Má štvorcový pôdorys s veľkosťou približne 5x5 metrov. Pri pohľade nahor vidno viac než 10 metrov vysoké múry obrubujúce modrú oblohu, na ktorých z vrchnej strany rastie tráva a kríky.

Zostúpili sme z veže a vydali sa ďalej vo výstupe na Königswarte. Po chvíli sme opäť objavili červenú značku a za neutíchajúcich útokov komárov, ktoré si pravdepodobne chceli spestriť svoj bežný diviačí jedálniček ľudským dezertom, sme sa po nej vydali. O niekoľko minút sme narazili na asfaltku, ktorá nás priviedla až k bývalej satelitnej špionážnej stanici, odkiaľ sa počas studenej vojny dozeralo na neďalekú Bratislavu. Po prechode vonkajším plotom zvernice sme sa konečne dostali k drevenej vyhliadkovej veži Königswarte. Zaplatili sme obligátne 1€ do pokladničky na údržbu veže a vystúpili po asi 20 metrov vysokých schodoch. Z vrchola bol vynikajúci výhľad na okolie, škoda len oparu, ktorý kazil panorámu Bratislavy. Chvíľu sme si oddýchli, posilnili sa proviantom a dali sa na spiatočnú cestu.

Opäť sme prešli rebríkom ponad plot a pustili sa po asfaltke smerom nadol. Z mapy sme vyčítali, že cesta, ktorou sme sa dostali nahor, bola vlastne obchádzka a že existuje priamejšia trasa smerom nadol. Vydali sme sa teda po nej. V tom sme naľavo od cesty zazreli pohyb - pri lepšom pohľade sme zistili, že nás sleduje stádo asi 10 diviakov. Našťastie sa po chvíli zobrali a odbehli hlbšie do lesa. Pokračovali sme po asfaltke, keď sme prišli na miesto, kde sa opäť odpájala lesná cesta, ktorá nás mala zaviesť naspäť do dediny. Asi po 30 metroch sme narazili na ďalšie stádo diviakov. Tentokrát ich bolo asi 30 a na rozdiel od svojich predchodcov sa netvárili veľmi prívetivo. Stáli totiž na čistinke s krmelcami, ležoviskami a kopami žaluďov. My sme v úctivej vzdialenosti zastali a snažili sa vyhliadnuť si strom, na ktorý v prípade potreby rýchlo vylezieme :). Opäť však u našich zvieracích náprotivkov zvíťazila plachosť a po chvíli, keď najskôr evakuovali všetky mladé, odbehli aj posledné dva dospelé jedince (samice alebo samce?), ktoré na nás ešte predtým nepekne zazreli, čím nám dali najavo, že takúto službu nám robia pravdepodobne naposledy. Odľahlo nám a rýchlo sme prešli cez nepriateľské územie. Opäť sa začali zo zeme zdvíhať mračná komárov, ale to už sme v diaľke uvideli ploty domov. Po chvíli sme opäť narazili na rebrík, cez ktorý sme sa dostali preč od diviakov do civilizácie.

Vyšli sme medzi domami vo Wolfsthali a vybrali sme sa smerom k autu. Cestou bolo zaujímavé pozorovať, že počet slovenských áut tu prevyšuje počet rakúskych a dokonca nápisy v dedine sú v mnohých prípadoch dvojjazyčné. Nakoniec sme sa rozhodli, že si pred cestou domov dáme zmrzlinu. Starého wolfsthálčana sme sa spýtali na cestu k najbližšiemu pohostinstvu a on nám starou wolfsthálčinou odpovedal. Vyrozumeli sme akurát tak smer, ktorým sa máme pobrať, čo sme aj urobili :) Krčmičku sme našli, vypýtali sme si niečo na osvieženie a k tomu dve zmrzliny. Potom nám čašníčka plynulou slovenčinou a so širokým úsmevom povedala, že však môžme aj po slovensky :D Posedeli sme teda chvíľu, pod páliacim slnkom prešli naspäť celým Wolfsthalom k autu a po úspešnom poldňovom výlete bezpečne prišli naspäť do Bratislavy. Viac fotiek v galérii.

---

zabudol si

na zmrzlinu co sme mali v tom heinburgu...ta bola super

---

zmrzlina

hehe, to mas pravdu :D ta bola genialna

---

nick:
predmet:
kód:
komentár